Trump vytiahol proti mestám demokratov ich vlastnú zbraň

Trump vytiahol proti mestám demokratov ich vlastnú zbraň

Skupiny migrantov známe ako „karavána“ z Latinskej Ameriky prichádzajú k hraniciam Mexika a USA. Foto – Profimedia.sk

Americký prezident Donald Trump chce posielať migrantov do štátov a miest, ktoré sú hlavnými kritikmi jeho migračnej politiky.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


Prezident Donald Trump ešte v piatok 12. apríla tradične cez Twitter pohrozil, že jeho administratíva „silne“ zvažuje premiestňovanie migrantov zadržiavaných na hraniciach do takzvaných „Sanctuary Cities“ (v preklade miest útočísk pozn. red.).

„USA majú absolútne zákonné právo zadržať nelegálnych prisťahovalcov a presunúť ich do Sanctuary Cities,“ poznamenal Trump ako súčasť svojho stupňujúceho nátlaku sprísniť imigračné zákony a pokúsiť sa zastaviť tok utečencov cez južnú hranicu.

Prezidentov plán prišiel v čase, keď podľa údajov hraničnej hliadky Spojených štátov počet zadržaných rodín prekračujúcich hranicu dosiahol za mesiac marec nový rekord – 53-tisíc.

„Títo nelegálni prisťahovalci ... budú – v závislosti od ministerstva vnútornej bezpečnosti – pridelení útočiskovým mestám a štátom!“ Trump takto zatweetoval, hoci vôbec nie je jasné, či má zákonnú právomoc nútene premiestniť nelegálnych prisťahovalcov a žiadateľov o azyl do veľkých miest, ako to sám navrhuje.

Čo sú to „Sanctuary Cities“?

Sanctuary cities sú mestá, okresy či celé štáty, ktoré nespolupracujú s federálnymi úradníkmi pre prisťahovalectvo a odmietajú vyhovieť úsiliu Trumpovej administratívy vyhosťovať utečencov bez dokladov, čo bolo cieľom prezidenta Donalda Trumpa prakticky odo dňa nástupu do jeho funkcie.

Najčastejšie ide o mestá, ktoré sú pevnosťami demokratov. Spočiatku sa im Trump pokúsil zablokovať federálne financie, tie sa však proti tomuto kroku ohradili a súdy im dali za pravdu.

Dnes preto prezident hovorí o tom, že utečenci prichádzajúci do Spojených štátov amerických budú presúvaní práve do miest odmietajúcich jeho migračnú politiku.

Obrazne povedané, Donald Trump ich navrhuje ako cieľ pre karavánu utečencov z Latinskej Ameriky, prichádzajúcej cez Mexiko do Spojených štátov. Teda do San Francisca, New Orleans či iných veľkých amerických miest hlásiacich sa k politike otvorených rúk.

Dnes preto prezident hovorí o tom, že utečenci prichádzajúci do Spojených štátov amerických budú presúvaní práve do miest odmietajúcich jeho migračnú politiku. Zdieľať

Odchádzajúci starosta Chicaga – jedného z tzv. „Sanctuary Cities“ – Rahm Emanuel na margo Trumpovej politiky povedal: „Pošlite nám ich (utečencov pozn. red.), privítame ich a zapíšeme ich deti do našich škôl.“

Starostka Seattlu Jenny Durkanová zas pre Washingtone Post napísala: „Takže ak chce tento prezident vyslať prisťahovalcov a utečencov do Seattlu a ďalších miest, kde sú utečenci vítaní, dovoľte mi, aby som bola jasná: Urobíme to, čo sme vždy urobili, a budeme ešte silnejšie za.“

Trump však tvrdí, že „Sanctuary Cities“ nie sú bezpečné a sú kolískou zločinu, pretože utečenci sú podľa neho armádou útočiacich vrahov, násilníkov a drogových dílerov. Často tiež používa príklad zavraždenej 32-ročnej ženy, Kate Steinlovej, zo San Francisca z júla 2015. Tú zastrelil prisťahovalec bez dokladov, ktorý bol predtým už päťkrát deportovaný.

Ide „len“ o ďalší kontroverzný tweet?

Napriek hrozbám Donalda Trumpa nie je vôbec jasné, či ministerstvo vnútornej bezpečnosti podniklo kroky na realizáciu kontroverzného plánu.

Sarah Sandersová, tlačová tajomníčka Bieleho domu, v priebehu nedeľňajšieho vystúpenia (14. 4.) uviedla, že myšlienka bola len jednou z možností, o ktorej sa uvažuje. „Či sa to pohne dopredu, to ešte nie je isté,“ povedala v televízií Fox a uznala, že právnici ministerstva vnútra naozaj niekoľkokrát odmietli podobné návrhy.

Demokrati však v rovnakom čase požiadali Biely dom a úradníkov o interné dokumenty z rokovaní administratívy o tomto návrhu.

„Nielenže administratíva nemá takú právnu moc, aby týmto spôsobom premiestnila zadržané osoby, je šokujúce, že prezident a vyšší predstavitelia správy dokonca zvažujú manipuláciu s rozhodnutiami o prepustení z čisto politických dôvodov,“ stálo v liste, ktorý podpísali demokratickí predsedovia troch parlamentných výborov.

V liste sa tiež uvádza, že plán je zameraný na zacielenie demokratických oblastí „v bizarnom a nezákonnom pokuse získať politické body,“ citujúc spravodajské správy.

Ako vznikli „Sanctuary Cities“?

Frázu „Sanctuary Cities“ už niekoľko desaťročí používajú niektoré regionálne a mestské vlády, aby dokázali, že vítajú cudzincov aj bez dokumentov (takpovediac nelegálnych migrantov).

Hnutie vzniklo v osemdesiatych rokoch, keď stovky amerických kostolov a synagóg poskytovali útočisko pre ľudí zo stredoamerických štátov, ktorí utekali pred rôznymi občianskymi konfliktmi. Situácia dnes, keď na mexicko-americkej hranici čakajú tisíce rodín z Latinskej Ameriky, je veľmi podobná. Rodiny v regióne sužuje najmä chudoba a veľmi vysoká kriminalita.

Jedným z prvých veľkých miest, ktoré sa pripojili, bolo Los Angeles, kde mestská rada v roku 1985 hlasovala proti deportáciám stredoamerických utečencov, ktorí dodržiavajú zákony. Medzi ďalšie mestá, ktoré sa k L. A. pridali, bolo Berkeley v Californii, Cambridge a Brookline v štáte Massachusetts či Madison vo Wisconsine a Takoma Park v Marylande.

Hoci neexistuje žiaden definitívny zoznam miest s podobnou politikou, odhaduje sa, že najmenej 53 krajov (čo sú asi celkovo dve percentá) zakázalo používanie miestnych zdrojov na pomoc pri presadzovaní federálnej imigračnej politiky.

Nie je to však protizákonné. Rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 1997 hovorí o tom, že federálna vláda nemôže požadovať od štátnych úradníkov, aby vynucovali federálny zákon. Toto rozhodnutie dáva týmto mestám zákonnú možnosť odmietnuť aplikovať migračnú politiku štátu.

Mestá svojou nečinnosťou výrazne znížia pravdepodobnosť, že cudzinec bez príslušných dokumentov príde do pozornosti federálnych úradníkov Zdieľať

Hoci sa tým nemožno úplne vyhnúť jurisdikcii federálnych imigračných úradov, mestá svojou nečinnosťou výrazne znížia pravdepodobnosť, že cudzinec bez príslušných dokumentov príde do pozornosti federálnych úradníkov a skončí v ich rukách.

 A to napríklad odmietaním žiadostí americkej imigračnej a colnej exekúcie držať niekoho vo väzbe 48 hodín v prípade, že nemá doklady a je de facto nelegálnym prisťahovalcom.

Mestá volia demokratov, Trump ich zato tresce

Podľa analýzy Ronalda Brownsteina je však Trumpov boj so „Sanctuary Cities“ tiež ďalšou fázou jeho konfrontácie s mestskou Amerikou.

„Hrozby prezidenta Donalda Trumpa o premiestnení nelegálnych prisťahovalcov a žiadateľov o azyl do miest útočísk zachytávajú jeho odhodlanie neustále tlačiť hranice práva a morálky prísnymi prisťahovaleckými politikami. Situácia však môže odhaliť ešte viac o jeho politickom postoji voči najväčším národným centrám,“ uviedol pre CNN.

Donald Trump v prezidentských voľbách v roku 2016 stratil najväčšie metropolitné okresy o väčší rozdiel ako akýkoľvek republikánsky prezidentský kandidát v modernej dobe. Vo voľbách do Snemovne reprezentantov v roku 2018 boli republikáni porazení aj v ich tradičných mestských baštách, kde teraz dominovali demokrati.

Trump však miesto toho, aby sa opäť pokúsil nadviazať vzťahy s týmito rastúcimi centrami obyvateľstva, sa ich zrejme rozhodol obetovať na oživenie svojej prevažne mimo-mestskej voličskej základne.

Svedčia o tom aj rôzne opatrenia, ako napríklad zvýšenie financovania projektov vidieckej infraštruktúry či obmedzenie federálnych zrážok pre štátne aj miestne dane a vysoko nákladné hypotéky, ktoré zas postihli najmä obyvateľov v metropolitných oblastiach New Yorku a San Francisca.

Konfrontačný vzťah Trumpa s najväčšími mestami rozširuje jeho centrálnu politickú stratégiu zameranú takmer výlučne na posilnenie svojej politickej základne aj na úkor zvyšovania odporu voličov mimo neho.

Geograficky to znamená akceptovať obrovské deficity v mestských a predmestských oblastiach za cenu rozšírenia republikánskeho vplyvu v menších mestských a vidieckych komunitách.

Demograficky zas tolerovať intenzívnu antipatiu od mladších voličov, menšín a mnohých vysokoškolsky vzdelaných za cenu mobilizácie staršieho, evanjelikálneho a pracujúceho ľudu.

Niektorí republikánski stratégovia ako napríklad Tom Davis, bývalý predseda Národného republikánskeho kongresového výboru, varovali, že Trump pri uprednostňovaní vidieka v metropolitných oblastiach republikánov riskuje. Obchoduje s menšími miestami, ktoré ekonomicky stagnujú alebo strácajú obyvateľstvo, a stráca vplyv na väčšie miesta, ktoré získavajú na oboch frontoch.

Hrozba premiestniť nelegálnych prisťahovalcov do veľkých miest však zachytáva Trumpovu ľahostajnosť voči týmto obavám.

Trump posiela utečencov tam, kam idú sami

Hoci nie je celkom zrejmé, ako by fungovalo premiestňovanie migrantov do týchto miest útočísk a ani to, ako by sa utečencom bránilo v prípadnom opustení daných oblastí, jasné je jedno. Štátom hradený „autobus“ pre nelegálnych prisťahovalcov do tzv. „Sanctuary Cities“ by bol pravdepodobne plytvaním peňazí daňových poplatníkov. Prevažná väčšina prisťahovalcov totiž do týchto oblastí mieri takmer prirodzene.

Ako ukazuje nasledujúci graf, až 61 percent z celkového počtu 11,1 milióna nelegálnych migrantov žije v 20 mestských oblastiach, z ktorých väčšina prijala politiku „Sanctuary Cities“ a obmedzila spoluprácu s imigračnými orgánmi.

Trumpov kontroverzný návrh a existencie „Sanctuary Cities“ však rozprúdili debatu naprieč celou krajinou. V štáte Florida dokonca diskusia došla až k legislatívnemu konaniu s cieľom zakázať v štáte existenciu tzv. útočiskových miest. Návrhy zákonov v snemovni a senáte minulý týždeň prešli záverečnými výbormi a rozprava pokračuje ďalej.

Jonah Goldberg, autor článku publikovaného v National Review, však nastoľuje tézu, v ktorej by sa Trumpovi podobný návrh mohol vyplatiť. A to v prípade, že by niektorí demokrati naozaj prijali prezidentovu ponuku, na základe čoho by Trump demokratov mohol následne právoplatne označiť za „otváračov hraníc“.

Čo by však nastalo potom, ako by v súčasnej dobe sociálnych sietí naprieč americkým svetadielom kolovali videonahrávky autobusov prevážajúcich utečencov z mexickej hranice priamo do Michiganu, Massachusetts či štátu Washington, si možno veľmi jednoducho predstaviť.

 

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!


Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo