Na mojich prehliadkach Košíc sú najviac prekvapení domáci obyvatelia

Na mojich prehliadkach Košíc sú najviac prekvapení domáci obyvatelia

Milan Kolcun. Foto - Adam Takáč

Rozhovor s turistickým sprievodcom Milanom Kolcunom.

Pred rokmi ho trápilo, že do Košíc chodí málo turistov, a tak sa rozhodol, že bude po meste sprevádzať domácich. Ako prvý na Slovensku vymyslel tematické potulky, ktoré pripravuje už pätnásť rokov. Vysvetľuje, ako je možné, že mu stále nedochádzajú témy, ako urobil výhodu z toho, že nie je historik, a hovorí, v čom sú dnes turisti iní ako v minulosti. Milan Kolcun.

Stretávame sa na Hlavnej ulici v Košiciach, kde ste prišli na svojom typickom bicykli, vďaka ktorému vás miestni obyvatelia rýchlo spoznávajú...

Za tie roky je to už imidžový prvok (úsmev). Chcem tým aj propagovať bicyklovanie, pretože si myslím, že Košice sú preň ideálnym mestom. Samozrejme, cyklochodníky ešte chýbajú, ale kto chce, nemá podľa mňa problém presúvať sa v rámci mesta bicyklom.

Pred pätnástimi rokmi ste ako turistický sprievodca začali po Košiciach robiť potulky. Čo to je?

Chodilo sem vtedy málo turistov, a tak sme vymysleli produkt pre Košičanov, aby sme ich mohli sprevádzať. Každý prvý víkend v mesiaci si pripravíme určitú tému prehliadky a trasu, po ktorej záujemcov sprevádzame.

Koľko tam chodí ľudí?

Na prvé prichádzalo okolo dvadsať, dnes je to štyristo až šesťsto za jeden víkend. Sú, samozrejme, rozdelení do skupín. Jedna potulka trvá asi hodinu a pol. Vekovo je publikum pestré, chodia aj rodiny s deťmi.

Odkiaľ vám na to prišiel nápad?

Videl som, že to existuje napríklad v Londýne. Musel som niečo vymyslieť. Turistov bolo málo, no ja som chcel sprevádzať (úsmev).

Ako na to ľudia v začiatkoch reagovali?

Do Košíc chodilo málo turistov, a tak sme vymysleli produkt pre Košičanov, aby sme ich mohli sprevádzať.  Zdieľať

Keď tu bol nejaký kongres, v rámci ktorého si jeho účastníci chceli spraviť prehliadku, prišli s nimi aj domáci. Povedali si, že so skupinou pôjdu iba chvíľu, veď svoje mesto poznajú. Nakoniec ostali až do konca, zisťovali totiž, o koľkých zaujímavostiach netušia. Najprekvapenejší na týchto prehliadkach Košíc boli teda samotní Košičania.

Neobávali ste sa, že po niekoľkých prehliadkach vyčerpáte témy? Máte ich po toľkých rokoch stále dosť?

Nestíham ich spracovávať. Košice sa dajú spoznávať cez architektonické štýly, významné budovy, parky či mestské časti. Pripravili sme už asi sto tém a stále vymýšľame nové. Medzitým sa mesto vyvíja a rastie. Témy sa ponúkajú samy.

V čom sa líšia domáci obyvatelia od turistov, ktorí prídu z iných miest alebo zo zahraničia?

Košičania sú najťažšie publikum, pretože keď hovoríme o nedávnej histórii, tak tunajší obyvatelia si veľa pamätajú. Základné veci ovládajú a v detailoch musíme byť veľmi presní, pretože to hneď odkontrolujú alebo vykríknu „Ta to ne tak, jak hovoríte...“ (úsmev). Bežne nás prekvapia otázkou či reakciou a ja sa z toho teším.

Nie ste však vyštudovaný historik, čo niektorí môžu kritizovať.

Ja z toho robím výhodu. Väčšina tých, ktorí chodia na prehliadky, tiež nie sú historici, a tak im treba výklad podať popularizačným štýlom. To, čo sa mi v historických knihách zdá zaujímavé, vyberiem aj pre nich. Odborník by mal opísať fenomén v jeho zložitosti a je to v poriadku. Ale ak ľudia stoja na ulici, neraz aj v zlom počasí, nie je na to priestor, treba najmä zaujať. Držíme sa však, samozrejme, faktov. My popularizátori sme mostíkom k historikom. Na konci potuliek ukazujem účastníkom, z čoho som čerpal a kde nájdu viac informácií.

V čom pre vás spočíva príprava na potulku?

Hľadám si poznatky v knihách, na internete, prípadne sa zhováram s pamätníkmi alebo správcami budov. Všetky informácie si pozhŕňam a pridám k tomu nejaký vtip alebo pikošku.

Inšpirovali sa potulkami aj iné slovenské mestá?

Áno, napríklad v Prešove sa priznávajú k tomu, že sa inšpirovali od nás. Niečo podobné funguje aj v Bardejove, Michalovciach a ďalších mestách. Som rád, že ľudia majú chuť spoznávať svoje vlastné mesto.

Čím najrýchlejšie zaujmete tých, ktorí prišli do Košíc prvýkrát?

My popularizátori sme mostíkom k historikom. Na konci potuliek ukazujem účastníkom, z čoho som čerpal a kde nájdu viac informácií. Zdieľať

Spomeniem im Košický maratón ako najstarší v Európe, najstaršiu zachovanú erbovú listinu v Európe, najväčšiu gotickú katedrálu na Slovensku, najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku, tretiu najväčšiu zoologickú záhradu v Európe. Volám to Bests of Košíc. Vtedy už zistia, že nie sú v nejakej diere.

Ďalej im poviem o osobnostiach, ktoré odtiaľto pochádzajú. Tenistka Martina Hingisová, staviteľ Korinstkého prieplavu a pomocný staviteľ Panamského prieplavu Béla Gerster a spisovateľ Sándor Márai, ktorého v západnej Európe čítajú viac ako u nás. Inak, pravdepodobne aj pradedko Angeliny Jolie bol z Košíc.

Ukazujete pri potulkách ľuďom aj sídlisko Luník IX.?

Párkrát som tam bol so zahraničnými turistami. Málokto vie, že je tam saleziánsky kostol, sám doň chodievam. Mnohé veci sa na Luníku IX. zlepšili, čo však pre bulvárne médiá nie je veľmi zaujímavé. Plánujeme tam spraviť potulku, možno budúci rok. Chceme otupiť hrany medzi tamojšími obyvateľmi a ostatnými občanmi mesta.

O čom rozprávate na prehliadkach najradšej?

Najfascinujúcejší je pre mňa Dóm sv. Alžbety, o ktorom by som hovoril aj tri hodiny. Pripravujem o ňom knihu. V tejto katedrále sa prelínajú všetky architektonické štýly, je akoby zjednotením celej histórie mesta. Prešli ňou významní pohlavári či biskupi. Má úžasnú symboliku a vypovedá veľa o histórii Košíc.

V spojitosti s Košicami sa väčšine Slovákov vybaví medzi prvými Hlavná ulica. Čím je výnimočná?

Pri pohľade zhora je šošovkovitého tvaru, takých námestí je len päť, väčšina sú obdĺžnikové. Kedysi bola ostrovom, čo pripomína potôčik, ktorý je na tom mieste ako kedysi. V novodobej ére je najmä symbolom relaxu. Bývalý primátor a neskorší prezident Rudolf Schuster zaviedol pešiu zónu a odvtedy tu pribúdajú kaviarne a terasy. Pôsobí to až mediteránne a človek môže mať v lete pocit, akoby bol niekde na dovolenke v zahraničí.

V čom sa zmenili turisti oproti minulosti?

Sprevádzam už dvadsaťpäť rokov. Zdá sa mi, že sa im už chce menej chodiť, zleniveli. Stalo sa mi, že keď sme prešli Hlavnú ulicu, už sa im nechcelo vrátiť naspäť, pritom je to len kilometer. Musel prísť po nich autobus.

Ešte v niečom sú iní?

Niekedy sme s poľskými turistami hovorili po slovensky, dnes už často musíme po anglicky. Akoby sme mali menšiu ochotu rozumieť si. Dúfam, že sa to raz nestane aj v prípade Čechov, to by už bolo naozaj smutné.

Kto sú pre vás najväčšie košické osobnosti?

Dóm sv. Alžbety má úžasnú symboliku a vypovedá veľa o histórii Košíc. Zdieľať

Sándor Márai robí mestu veľkú reklamu, pretože umenie je nadčasové. Mnohí ľudia i zo zahraničia poznajú mesto vďaka jeho knihám ako Košická pochôdzka alebo Spoveď mešťana. Hovorieval, že byť Košičanom je svetonázor.

Z nedávnejšej minulosti je to pre mňa Rudolf Schuster, ktorý dokázal rozvinúť potenciál Košíc. Z centra, kde sa víril prach, urobil krásnu pešiu zónu a oživil mesto. Vídaval som ho v uliciach mesta aj niekoľkokrát denne so zápisníkom v ruke, do ktorého si zapisoval, čo treba opraviť. Bol jedným z mála primátorov, ktorý výborne ovládal históriu mesta.

Ak by ste mohli okamžite zmeniť v Košiciach jednu vec, čo by to bolo?

Zaviedol by som MHD zadarmo, skvalitnil ju a dobudoval cyklochodníky, tak, že takmer nikomu by už nenapadlo vytiahnuť auto.

Nevolali vás do komunálnej politiky?

Nové vedenie mesta ma pozvalo do jednej z komisií, ale odmietol som. Keď im však dám podnet, reagujú veľmi promptne.

Pred pár rokmi boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry. Malo to nejaký prínos?

Určite. Ak je dnes napríklad beseda o súčasnom umení, príde oveľa viac ľudí ako kedysi. Košičania sa dostali do kontaktu s novým typom umenia. Zároveň sme v klube miest, ktoré boli európskymi hlavnými mestami kultúry. To, čo sa vďaka tomuto podujatiu zreštaurovalo, tu ostáva. Na Dóm sv. Alžbety išlo desať miliónov eur, ďalšie peniaze išli na Malú scénu Štátneho divadla, do Východoslovenskej galérie, Slovenského technického múzea či Kulturparku. Pretrvávajú tiež viaceré festivaly. Ľudia sa „rozchodili“ na kultúru a prijímajú ju živšie.

Kto je Milan Kolcun



Milan Kolcun (49) pochádza z Košíc. Študoval slovenčinu, angličtinu, ruštinu aj španielčinu. Učil na bilingválnom gymnáziu v Košiciach. Je turistický sprievodca v Košiciach, kde sprevádza zahraničných aj domácich turistov. O meste napísal aj niekoľko kníh, spolupracuje s miestnou televíziou aj rozhlasom a prispieva do novín. Okrem toho raz za mesiac moderuje na Malej scéne Štátneho divadla populárnu talkshow Bez šepkára a nedávno rozbehol program GlosatorsKE. Nedávno získal za popularizáciu histórie mesta ocenenie Košičan roka.

 

Foto: Adam Takáč, Ladislav Kočík, Juraj Gembický

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo