Snaha o homosexualizáciu prirodzeného zákona

Sanfranciský arcibiskup Salvatore Cordileone sa odvážne snažil chrániť katolíckych študentov v Bay Area pred škodlivým vplyvom homosexuálnej agendy, keď zdôrazňoval morálnu neprijateľnosť gejského sexu a gejského manželstva, pričom sa odvolával na prirodzený zákon.

Arcibiskupovo chápanie prirodzeného zákona sa pokúsil spochybniť Gary Gutting, profesor filozofie na Univerzite Notre Dame a pravidelný prispievateľ do filozofickej prílohy New York Times zvanej „The Stone“. Gutting je presvedčený, že prirodzený zákon homosexuálnu agendu podporuje, ak mu len správne rozumieme. Tento jeho názor je absolútne pomýlený a je potrebné chápať prečo.

"Profesor Gutting je presvedčený, že prirodzený zákon homosexuálnu agendu podporuje, ak mu len správne rozumieme. Tento jeho názor je absolútne pomýlený a je potrebné chápať prečo."

Zdieľať

Najprv si však v súvislosti s prirodzeným zákonom musíme položiť dve otázky. Aký je vzťah medzi ním a vierou? A ako fungujú argumenty založené na prirodzenom zákone?

Prirodzený zákon nevyplýva zo zjavenia, je pravidlom rozumu

Prirodzený zákon nie je akousi špecificky katolíckou dogmou. Je síce pravda, že vo verejnom priestore sa naň odvolávajú väčšinou katolíci, to však len preto, že katolíci veľmi rozhodne uznávajú úplnosť a šírku prirodzeného rozumu – činnosti mysle, ktorá nie je závislá od špeciálneho Božieho zjavenia.

Pravda, toto prirodzené svetlo nášho rozumu je dopĺňané a zdokonaľované zvláštnym Božím zjavením, predovšetkým dogmami našej viery. Takéto ďalšie nadprirodzené svetlo však úplnosť nášho prirodzeného rozumu neumenšuje, ten je aj sám schopný rozpoznať zákony, ktoré stanovujú, ako máme správne používať svoje ľudské schopnosti.

Prirodzený zákon je skrátka pravidlo rozumu, a preto ho môže spoznať každý jeden človek, či už je katolík alebo nie.

Profesor Gutting toto rozlíšenie uznáva. Nehádže do jedného vreca argumenty Cirkvi založené na prirodzenom zákone a argumenty zo zjavenej teológie. Pri svojom vyvracaní arcibiskupa Cordileoneho sa predovšetkým snaží zápasiť s ním na úrovni prirodzených či filozofických princípov. (Neskôr Gutting napáda argumenty proti homosexualite vychádzajúce aj z Písma, no tieto jeho tvrdenia prenecháme príslušným odborníkom na Písmo.)

Ako teda fungujú argumenty založené na prirodzenom zákone? Odpoveď na túto otázku si najprv vyžaduje úvahu, čo je charakteristické pre každý zákon či príkaz. „Príkaz,“ hovorí sv. Tomáš Akvinský, „je zameranosť na nejaký cieľ, kde to, čo je prikázané, je pre dosiahnutie cieľa či už nevyhnutné, alebo užitočné.“

Čo napĺňa ľudskú prirodzenosť?

Prirodzený zákon či príkaz teda stanovuje niečo nevyhnutné či užitočné pre dosiahnutie jedného z našich prirodzených cieľov. Aké sú prirodzené ciele ľudských bytostí? Sú to dobrá, ktoré zdokonaľujú našu prirodzenosť, pre ktoré sme stvorení, po ktorých naša prirodzenosť túži ešte skôr, než sa pre niečo konkrétne rozhodujeme, dobrá ako život, rodina, vzdelanie, priateľstvo, politické spoločenstvo, pravda, predovšetkým pravda o Bohu.

Argumentácia založená na prirodzenom zákone najprv skúma, aké dobrá zdokonaľujú či napĺňajú ľudskú prirodzenosť. Potom sa táto argumentácia snaží objasniť, aké zákony a príkazy sú pri dosahovaní týchto dobier nevyhnutné či užitočné.

Pre svoje presvedčenie, že prirodzený zákon podporuje gejskú agendu, ponúka profesor Gutting dva argumenty, pričom prvý z nich odkrýva slabinu oboch. Tento argument sa týka Guttingovho chápania blahodarného účinku „nereproduktívneho“ t. j. gejského sexu.

"Aj milenci, ktorí sú neverní svojim manželským partnerom, bezpochyby občas nachádzajú vo svojich aférkach určitý 'zmysel' a 'intimitu'. Stačí to však na to, aby sme neveru vyhlásili za naplnenie ľudskej prirodzenosti?"

Zdieľať

Svoj argument predkladá vo forme otázky: „Aj keby bol nereproduktívny sex v nejakom zmysle menej 'prirodzený' než reproduktívny, nemohol by predsa len hrať pozitívnu úlohu v ľudsky napĺňajúcom živote, kde je prítomná láska medzi dvomi ľuďmi rovnakého pohlavia?“

Všetko závisí od toho, čo Gutting chápe pod slovom „napĺňajúci“. Ako sme práve videli, príkazy prirodzeného zákona nás usmerňujú pri dosahovaní dobier, ktoré napĺňajú našu ľudskú prirodzenosť. Profesor Gutting tu jednoducho predpokladá zvláštne chápanie ľudského naplnenia. Súhlasí s hodnotením filozofa Johna Corvina, že „gejský vzťah môže byť významnou cestou k zmyslu, rastu a naplneniu, podobne ako vzťah heterosexuálny. Dokáže realizovať mnohé skutočné ľudské dobrá; dokáže prinášať dobré ovocie... [Pre hetero aj homosexuálne páry] sex predstavuje mocný a jedinečný spôsob budovania, oslavy a napĺňania intimity.“

Nič z tohto však Gutting vo svojej eseji nedokazuje. Jednoducho to tvrdí a označuje to za „skutočné“ naplnenie, ku ktorému nás vedie prirodzený zákon. Ten však nie je zameraný na akékoľvek chápanie naplnenia, ktoré by niekto mohol mať, ale len na naplnenie našich prirodzených sklonov, ktoré máme prv, než sa sami rozhodujeme.

Bez detí to nejde

Aj keby sme uznali, že gejský vzťah je cestou k „zmyslu“ a „napĺňaním intimity“, stále by sme sa museli pýtať: je „zmysel“ a „intimita“ v tomto vzťahu v súlade s pravým rozvíjaním našej prirodzenosti? Aj milenci, ktorí sú neverní svojim manželským partnerom, bezpochyby občas nachádzajú vo svojich aférkach určitý „zmysel“ a „intimitu“. Stačí to však na to, aby sme neveru vyhlásili za skutočné naplnenie ľudskej prirodzenosti, a teda dovolenú prirodzeným zákonom?

Gutting pri svojej snahe získať pre gejskú agendu prirodzenoprávnu tradíciu vpašováva do svojho argumentu také chápanie naplnenia, s ktorým by žiadny zástanca prirodzeného zákona nemohol súhlasiť, a na základe tohto úskoku vyhlasuje víťazstvo.

"Ak Gutting nechce spomínať dobro domácnosti (manželského páru muža a ženy a ich detí), nehovorí o chápaní sexu v rámci prirodzenoprávnej tradície."

Zdieľať

Je výrečné, že profesor Gutting vo svojom príspevku ani raz nespomína slová „manželstvo“ a „rodina“, ani len ako súčasť naplnenia ľudskej sexuality. Najbližšie sa dostáva k cieľu sexu, ako ho obvykle chápe prirodzenoprávna tradícia, zmienkami o „tehotenstve“ a „reprodukcii“.

Takéto líčenie je však divoko pomýlené. Prirodzeným cieľom sexu nie je tehotenstvo ako také: je ním domácnosť. A pod slovom „domácnosť“ myslím zosobášených muža a ženu, ktorých reproduktívne úkony majú za následok, Deo volente, dar hlučných, náročných, vyčerpávajúcich, prekrásnych detí, za ktoré je tento pár pripravený obetovať život.

Ak teda Gutting nechce spomínať dobro domácnosti, nehovorí o chápaní sexu v rámci prirodzenoprávnej tradície.

Preto nemá dôvod si myslieť, že je vo svojej snahe získať pre gejskú agendu prirodzený zákon čo i len trochu úspešný.

Daniel McInerny
Autor je filozof a autor beletrie pre deti aj dospelých. Viac o ňom a o jeho diele možno nájsť na danielmcinerny.com.

Pôvodný text: Trying to “Queer” Natural Law, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo