Mr. Neznámy nie je z ich sveta

Mr. Neznámy nie je z ich sveta

Na snímke Ivan Fiačan, ktorého prezident SR Andrej Kiska vymenoval za predsedu Ústavného súdu (ÚS) SR v Bratislave v stredu 17. apríla 2019. FOTO TASR – Martin Baumann

Robert Fico sa chcel osobne zmocniť Ústavného súdu, napokon tam zrejme nedopraví žiadnu svoju bábku.

O doterajších dvoch kolách voľby ústavných sudcov hovorili médiá aj opoziční politici zhruba v takomto duchu: sledujeme škandalózne divadlo rozhádanej koalície, ktorá ak je schopná dohody, tak len na tom, aby sa cez nastrčené figúrky zabetónovala na ďalších dvanásť rokov. A aby Fico, Danko, Bugár a spol. ďalej unášali štát v prospech svojich najprízemnejších záujmov.

Napokon to však vyzerá, že v priamom prenose nepozorujeme rozklad právneho štátu ako skôr rozklad moci Smeru. Ešte sa síce nedá predvídať, či a akých zostávajúcich desiatich kandidátov posunie trojkoalícia prezidentovi/prezidentke. Ale nech už dôjde k blokáde alebo k pár pofidérnym nomináciám, je veľká šanca, že Fiačanov Ústavný súd bude dôveryhodnejšou inštitúciou než ten, ktorý sme mali pred očami počas dvanásťročnej éry Ivetty Macejkovej.

Smer a jeho biedne karty

Je to tak v prvom rade kvôli tomu, že Fico mal obmedzené pole pôsobnosti, keďže v Prezidentskom paláci stojí proti nemu nepriateľ Kiska, ktorého čoskoro vystrieda nepriateľka Čaputová.

To je hlavný dôvod, prečo mu nevyšiel masterplan s predsedom Ústavného súdu. Problém Smeru však bol v tom, že nemali ani menšie, realistickejšie ciele a okrem blokády nevymyslel nič lepšie.

Ficovi favoriti, ako štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti Monika Jankovská alebo šéf Správy štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura, boli takí demoralizovaní, že už ani nenastúpili do druhého kola. Eva Fulcová, ďalšia právnička blízka Smeru, síce do druhého kola nastúpila, ale vzápätí sa vzdala. Medzi kandidátmi už nie je ani Juraj Sopoliga, ďalší káder, ktorý by vedel plniť v Košiciach politickú vôľu a tváriť sa pritom ako sudca.

Smer zatiaľ nezaznamenal ani len symbolický úspech. Žiaden z trojice nových ústavných sudcov, ktorých pred týždňom vymenoval prezident Kiska, nebol v rámci zákulisných koaličných dohôd na žetóne Smeru. Ivana Fiačana si osvojila SNS, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára Bugárov Most, pričom poslední dvaja menovaní prešli len tesne, a to aj vďaka hlasom časti opozičných poslancov.

Všetci traja menovaní by sa na základe svojej povesti mohli stať ústavnými sudcami, aj keby dnes nevládli Smer-SNS-Most, ale povedzme stredo-pravá koalícia na čele s premiérom Sulíkom.

Pre Smer nebolo dobrou správou ani to, že Kiska vymenoval z ôsmich len troch ústavných sudcov. V Prezidentskom paláci sa obávali, že keby vymenovali rovnú polovicu, teda štyroch, vládna koalícia by najbližšie zvolila len dvoch kandidátov, pričom by z logických dôvodov trvala na právnom názore, že prezident musí vymenovať jedného z nich.

Isteže, hororový scenár, že by parlament takto predložil prezidentovi dvojicu Fico-Kaliňák, nie je príliš reálny, ale pre Smer by sa v každom prípade zvýšili šance, aby na Ústavný súd preboxoval nejakého svojho osvedčeného právnika. 

Výberom trojice z ôsmich sa však posilnila právna interpretácia, podľa ktorej sa nevyberá z dvojíc kandidátov, takže zvyšní piati sú naďalej v hre – a k nim treba dovoliť ďalších desiatich kandidátov, z ktorých si Kiska alebo Čaputová vyberie tretinu, a to budú noví ústavní sudcovia.  

Ani týmto sa zlé správy pre Smer nekončia. V zákulisí sa už dlhšie hovorí o tom, že Mojmír Mamojka, bývalý dlhoročný poslanec Smeru, vážne rozmýšľa nad tým, že sa svojej funkcie ústavného sudcu vzdá. 

Who is Ivan Fiačan

To, ako sa Ústavný súd vymkýna spod kontroly Smeru, ilustruje aj osoba nového predsedu Ústavného súdu. Ivana Fiačana, advokáta z Liptovského Mikuláša, si napokon vďaka lobingu Advokátskej komory osvojila Dankova SNS. No zasvätení advokáti, ktorí Fiačana poznajú, tvrdia, že s SNS nemá žiadne prepojenia a určite ani nie je voličom tejto strany.

Ako advokát síce pred súdom v Liptovskom Mikuláši hájil záujmy spoločnosti Armagedon, nepriamo prepojenej s Norbertom Havalcom z neslávnej slotovskej emisnej kauzy, ale zrejme za tým netreba vidieť nič viac než to, že firma si vybrala advokáta s dobrou profesionálnou povesťou a znalosťou miestnych pomerov.

Fiačan, ktorý zhruba o mesiac oslávi päťdesiatku, začínal kedysi v 90. rokoch ako sudca, dokonca sa stal ako 27-ročný podpredsedom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši. Traduje sa o ňom, že patril do okruhu známeho žilinského sudcu Petra Hrnčiara, ktorý veľmi odvážne čelil harabinizácii súdnictva, až kým proti nemu nezasiahol sám Štefan Harabin.

Fiačan však po veľmi krátkom čase prešiel zo súdnictva do advokácie (dôvody tohto prestupu na vypočúvaní pred výborom nevysvetlil príliš presvedčivo), kde si vybudoval veľmi slušné renomé. V úzkom advokátskom prostredí je o ňom známe, že sa na svoje prípady pripravuje veľmi dôkladne a keďže bol sám sudcom, dokáže sa vcítiť do sudcovskej mentality a prispôsobiť tomu obhajobu.

Advokáti si ho cenia nielen ako podkutého právnika, ale aj po ľudskej stránke. Tento dvojaký rešpekt voči nemu sa prejavoval i v tom, že pri voľbách do orgánov advokátskej komory získaval najviac hlasov. Napokon, bodoval aj pri voľbe v parlamente, kým Szigeti a Molnár prešli len tesne, Fiačana volilo až 112 poslancov naprieč koalíciou a opozíciou.

Nemalú rolu pri Fiačanovej kandidatúre zohral aj Jozef Vozár, riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV. Vozár sa s Fiačanom osobne pozná, sú rovesníci, obaja pochádzajú z Liptovského Mikuláša, študovali na rovnakom gymnáziu aj rovnakej právnickej fakulte. Mimochodom, Vozár je dlhoročným ostrým kritikom Smeru, o Ficovi nedávno povedal, že pri voľbe ústavných sudcov „robil obštrukcie ako treťotriedny mafián“.

Samozrejme, v štandardných právnych pomeroch by vymenovanie Fiačana za predsedu Ústavného súdu výrazne nadvihovalo obočie: napriek priaznivej až veľmi priaznivej povesti v advokátskych kruhoch vieme iba málo o jeho právnom myslení, aj keď sa zaoberal aj ústavným právom, jeho publikačná činnosť je veľmi skromná.

Jedinou pomôckou je tak samotné vypočúvanie pred ústavnoprávnym výborom, kde Fiačan urobil dobrý dojem, keď kvalifikovane odôvodňoval, prečo sa nestotožňuje s posledným verdiktom Macejkovej súdu, podľa ktorého sú časti ústavného zákona o bezpečnostných previerkach sudcov v rozpore s ústavou. Fiačan transparentne vysvetlil, prečo si myslí, že nemôže zrušovať ústavné zákony, a dal tiež jasne najavo, že je proti „bezbrehému sudcovskému aktivizmu“.

Tí, ktorí ho lepšie poznajú, tvrdia, že evanjelik Fiačan aj v súkromí zastáva niektoré konzervatívnejšie názory, nielen v pohľade na sudcovský aktivizmus, ale i na hodnotové otázky.

Zmena k lepšiemu, ale do akej miery?

No i keď sa zhovárate v zákulisí s právnikmi, ktorí majú na Fiačana pozitívne referencie, všetci sa zhodujú, že ide tak trochu o „mačku vo vreci“ a že až realita preverí, či má na tento post dostatočný formát.

Prezident Kiska pri rozhodovaní, koho nakoniec vymenuje za predsedu Ústavného súdu, váhal medzi Fiačanom aj Szigetim. Minulý týždeň v pondelok sa preto s oboma osobne stretol, až po týchto rozhovoroch sa definitívne priklonil k vymenovaniu Fiačana ako predsedu a Szigetiho ako podpredsedu Ústavného súdu.

Kiska vo svojom okolí počúval rôzne názory, napríklad Daniel Lipšic, ktorý prezidenta zastupuje v kauze údajného vydierania Robertom Ficom, mal v úvahách tiež bližšie k Fiačanovi.

Napriek všetkým otáznikom možno bez väčšieho rizika konštatovať len toľko, že na postoch predsedu aj podpredsedu Ústavného súdu dochádza k zásadnej kvalitatívnej zmene k lepšiemu. 

Od novovznikajúceho súdu, ktorý od roku 2007 až do februára tohto roku riadili predsedníčka Macejková a podpredseda Ľalík, dvaja vybavovači házedesáckej typológie, však budeme očakávať viac než len to, že za Ústavný súd sa už nebude treba hanbiť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo