Blog 22. apríl 2019

Sv. Metod - náš prvý arcibiskup. 4. časť.

Andrej Botek
Andrej Botek
Náš prvý arcibiskup, sv. Metod, umiera dňa 6. apríla 885 vo veľkonočnom období. Bolo to v stredu po Kvetnej nedeli. Aj preto vznikla táto séria blogov, na pripomenutie si tejto ťažiskovej osobnosti našich cirkevných i národných dejín. V predošlých častiach sme opisovali mladosť solúnskych bratov, ich formáciu a pôsobenie v Byzancii, činnosť na Veľkej Morave ako i veľkolepým úspechom korunovanú cestu s učeníkmi do Ríma, kde dosiahli potvrdenie ich činnosti a uznanie slovienskej liturgie. Konštantín tu dosahuje aj cieľ svojej životnej púte. Cítiac koniec, vstupuje do kláštora, prijíma meno Cyril a 14. februára 869 umiera. Do čela misie sa tak dostáva jeho starší brat - sv. Metod.
Náš prvý arcibiskup, sv. Metod, umiera dňa 6. apríla 885 vo veľkonočnom období. Bolo to v stredu po Kvetnej nedeli. Aj preto vznikla táto séria blogov, na pripomenutie si tejto ťažiskovej osobnosti našich cirkevných i národných dejín. V predošlých častiach sme opisovali mladosť solúnskych bratov, ich formáciu a pôsobenie v Byzancii, činnosť na Veľkej Morave ako i veľkolepým úspechom korunovanú cestu s učeníkmi do Ríma, kde dosiahli potvrdenie ich činnosti a uznanie slovienskej liturgie. Konštantín tu dosahuje aj cieľ svojej životnej púte. Cítiac koniec, vstupuje do kláštora, prijíma meno Cyril a 14. februára 869 umiera. Do čela misie sa tak dostáva jeho starší brat - sv. Metod.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Andrej Botek

Sv. Metod - náš prvý arcibiskup. 4. časť.

Medzičasom do Ríma dorazilo Koceľovo posolstvo so žiadosťou, aby pápež poslal sv. Metoda do Panónie. Hadrián II sa rozhodol v osobe sv. Metoda založiť misie pre všetky slovanské územia : „Nielen tebe jedinému, ale všetkým krajinám tým slovienskym posielam ho ...“  Súčasne Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi poslal bulu Gloria in excelsisi Deo, v ktorej chváli Metodovu pravovernosť a výslovne povoľuje sloviensku liturgiu s poznámkou, že sväté čítania sa majú najprv predniesť latinsky a ž potom sloviensky. Sv. Metod s učeníkmi sa teda odobral ku Koceľovi, ten ho však znova poslal do Ríma spolu s 20-imi veľmožmi a žiadal ho vysvätiť za biskupa. To však nebola ľahká záležitosť, lebo vytvorenie novej diecézy nebolo možné uskutočniť na území už existujúcej diecézy a v Koceľovej Panónii vykonávalo jurisdikciu salzburské arcibiskupstvo. Ukazuje sa tu veľká rozhľadenosť Koceľa aj v cirkevno-právnych otázkach, lebo podľa Života Metoda to bol on, kto navrhol aj riešenie : Obnoviť starodávnu panónsku diecézu so sídlom v Sirmiu /dnes Sriemska Mitrovica v Srbsku/, ktorej tradícia sa odvádzala od jedného zo 70-ich Ježišových učeníkov sv. Andronika a ktorá zanikla počas sťahovania národov a Metoda vymenovať za jej  biskupa. Bola rozohratá veľká partia. Pápež videl, že franský episkopát, podporovaný panovníkmi, sa stáva silným konkurentom a možno tu videl vytvorenie istej protiváhy a posilnenie rímskeho vplyvu. Nakoniec, územie Panónie stáročia dozadu patrilo naozaj pod rímsku jurisdikciu. Pápež Koceľovu žiadosť splnil. Sv. Metod sa tak stal prvým biskupom určeným pre slovanské krajiny s predpokladaným sídlom v Panónii. Archipresbyter Riphald na protest opustil Blatnohrad a odišiel do Salzburgu.

Franskí biskupi to považovali za útok na svoju jurisdikciu a konali. Začiatkom leta 870 vojenské družiny salzburského biskupa Adalvina, pasovského biskupa Hermanricha a frízinského biskupa Annona Metoda zajali a franskí biskupi ho „súdili“ v prítomnosti kráľa Ľudovíta. Metodovi vyčítali hlavne to, že neoprávnene pôsobí na „ich“ území. Metod sa bránil, že územie patrí „sv. Petrovi“ – teda Rímu.Tento spor sa odrazil aj v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov, ktorý franskí biskupi skoncipovali ako poukázanie na svoje zásluhy v pokresťančovaní okolitých etník a potvrdenie svojich územných nárokov. Metoda menujú 2 x, vždy v negatívnej súvislosti ako „Gréka“, ktorý prináša neprípustné novoty a zasahuje do ich právomoci. Mimochodom, toto je jediný spis, ktorý nás informuje o kniežati Pribinovi a jeho osudoch.

Sv. Metoda väznili v rôznych bavorských kláštoroch, udáva sa Ellwangen a Reichenau. Ako vyplýva z neskorších výčitiek, ktoré pápež Ján VIII. adresoval franským biskupom, často s ním zachádzali neprimerane tvrdo. Istý čas ho väznili pod holým nebom v daždi i zime, dokonca sa dopustili i fyzického násilia. V zajatí boli zrejme aj niektorí členovia Metodovho sprievodu. V nedávno objavenej knihe kláštorného bratstva v Reichenau z 9. stor. sú zapísané mená tých, čo v kláštore pobývali. Sú tu dva zoznamy, jeden v latinčine, druhý v gréčtine, ktoré okrem mena Metod zaznačujú i mená Leon, Ignatios, Joakin, Simeon, Lazar, Dragais /Drahoš?/, pokladané za učeníkov sv. Metoda V jednom z nich je nad menami dopísané „Choranzanus“, čo väčšina bádateľov stotožňuje s Gorazdom. Situáciu zhoršil aj vývoj pomerov na Veľkej Morave, kde vo vzájomnom konflikte  Svätopluk zajal strýka Rastislava a vydal ho Frankom. Sám bol však zakrátko internovaný a krajina sa stala dŕžavou spravovanou rytiermi Wilhelmom a Engelšalkom. Domáce povstanie postavilo do čela r 871 kňaza Slavomíra, príslušníka kniežacieho rodu. Frankovia vsadili na Svätoplukovu žiarlivosť a postavili ho do čela trestnej výpravy. Ten sa však so Slavomírom dohodol, pripravil franskému vojsku zdrvujúcu porážku a sám sa ujal vlády. Ako vyplýva z pápežskej korešpodencie, prvý, kto informoval svätú stolicu o Metodovej internácii, bol mních Lazár. Odborníci predpokladajú, že tu spolupôsobili aj vytrvalé aktivity Koceľa a neskôr Svätopluka. Ten po svojom víťazstve vyhnal z krajiny franských kňazov a r. 872 vyslal pápežovi posolstvo, ktoré požadovalo sv. Metoda za arcibiskupa. Posolstvo dôvodilo argumentom, že „...otcovia naši prvej od sv. Petra prijali krst“.  Do situácie sa zainteresoval nový pápež – energický Ján VIII:, ktorý ihneď začal situáciu riešiť. Kráľovi Ľudovítovi a vojvodovi Karolmanovi napísal listy, kde im zdôrazňuje, že územie, pre ktoré bol Metod ustanovený za arcibiskupa, patrí výlučne Svätej stolici, na čom nič nemení skutočnosť, že od roku 582 vplyvom situácie nebol tento stolec obsadzovaný. Keď nepomáhali listy franským biskupom, v ktorých im tvrdo vyčíta  ich správanie a dokonca hrozí cirkevnými trestami, poslal Pavla z Ankony, svojho splnomocneného legáta s mimoriadnymi právomocami, ktorý mal zjednať právo a pokarhať previnivších sa biskupov. Pisateľ Života Metoda súčasne zaznamenal, že 4 zo zodpovedných biskupov onedlho zomreli, čo chápal ako Božiu spravodlivosť. Po 3 a pol ročnom väznení bol takto Metod vyslobodený a najprv sa dostavil ku Koceľovi. Franskí biskupi však Panóniu, ktorá bola stále v lénnom postavení voči Východofranskej ríši,  nehodlali pustiť a Koceľovi odkázali : Ak tohto budeš mať u seba, nezbavíš sa nás ľahko“. Arcibiskup Metod, menovaný súčasne pápežským legátom pre Slovanov, odchádza ku Svätoplukovi. Tým sa sídlo provincie z Panónie prenáša na Veľkú Moravu.

Po príchode Svätopluk odovzdal Metodovi „...všetky kostoly a duchovných vo všetkých mestách“. Keďže sa toto udialo po vyhnaní franského kléru, je otázne, kto boli títo duchovní. Mohli byť cyrilometodskí učeníci, ktorí neputovali so svätými bratmi, ostali na Veľkej Morave a boli bez svätenia. Mohli ísť tiež o kňazov domáceho pôvodu, ktorí boli vychovaní franským klérom /podobne ako Slavomír/, alebo o jednotlivcov z aquilejskej oblasti. Z neskorších udalostí vieme, že Svätoplukov sekretár bol kňaz Ján z Benátok, teda príslušník aquilejskej diecézy, z čoho by sa dalo vyvodzovať, že niektorí jednotlivci tu pôsobili napriek už spomínanému rozdeleniu vplyvu Aquileje a franských diecéz. Takíto kňazi z cudzej diecézy mohli pôsobiť len na kniežacom majetku a aj to len 3 mesiace na jednom mieste. Nakoniec, niektorí franskí kňazi mohli v krajine ostať aj na dvoroch konkrétnych veľmožov. Metodova činnosť na Veľkej Morave začala veľmi sľubne a sprvoti bola podporovaná samotným Svätoplukom. Svätopisec píše o veľkých úspechoch sv. Metoda v pokresťančovaní spoločnosti a budovaní domácej cirkvi. V roku 874 uzavrel Svätopluk s kráľom Ľudovítom mier vo Forchheime. Tým si na jednej strane otvoril možnosť mocenských výbojov na východ, na druhej strane začali do krajiny znova prichádzať franskí duchovní. Samozrejme, franskí episkopát neprestal Metoda považovať za votrelca a protivníka a napätie medzi oboma cirkevnými skupinami sa zvyšovalo. Jedným z najvýznamnejších Metodových protivníkov sa stal švábsky benediktínWiching. Pre Metoda nastáva ťažké obdobie. Na jednej strane si uvedomuje zodpovednosť ako pastiera a učiteľa, pracuje zo všetkých síl na formovaní domácej cirkvi a duchovenstva, pracuje na všeobecnom kultúrnom, vzdelanostnom i právnom povedomí, organizuje misijnú činnosť na územiach, ktoré Svätopluk anektuje, všemožne podporuje sloviensku liturgiu pri rešpektovaní primátu Rímskej cirkvi, dbá na korektnú vierouku, no pritom sa proti nemu množia útoky nepriateľov a rastie mocná skupina oponentov predovšetkým z radov franského episkopátu, ktorá voči nemu nasadzuje silnú zbraň : obviňovanie z herézy priamo na pápežskom dvore. Metod nastupuje svoju tŕnistú krížovú cestu, na ktorej sa však prejavuje ako neochvejný nasledovník pravdy a obetavý pastier zvereného ľudu.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0