Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
16. 03. 2015, 16:48

Trauma zo 14. marca

Každý rok 14. marca Slovensko prežíva „déjà vu“. Pár neogardistov pochoduje, polícia manévruje, politici sa blysnú zásadným vyhlásením, časť elity zažije 15 sekúnd slávy pri protipochode či vyjadrovaní odporu z pozície morálnej nadradenosti. 15032015pochod_slovensko6233080.jpg ...

Trauma zo 14. marca

Každý rok 14. marca Slovensko prežíva „déjà vu“. Pár neogardistov pochoduje, polícia manévruje, politici sa blysnú zásadným vyhlásením, časť elity zažije 15 sekúnd slávy pri protipochode či vyjadrovaní odporu z pozície morálnej nadradenosti.

Väčšina spoločnosti toto každoročne sa opakujúce a v podstate už dávno nudné divadlo sleduje s istou dávkou nepochopenia a odstupu.

V „humbuku“, ktorý vytvárajú „zásadné“ stanoviská politikov, aktivistov či oslovených historikov, zaniká skutočná podstata 14. marca. Podobne ako 29. august, aj 14. marec je iba bezduchou šablónou z učebníc, priestorom pre vlastné vymedzovanie, a nie dňom zamyslenia nad okolnosťami, ktoré k nemu viedli, následkami, ktoré s ním boli spojené, osobami, ktoré sa ho (ne)zúčastnili.

V minulosti sme si mohli prečítať aspoň esej Milana Zemka, ktorý sa pokúšal hodnotiť dejinné udalosti nie z pozície – slovami obdobia 14. marca – „konjukturalistu“ vytĺkajúceho svoj okamih všeobecnej pozornosti, ale pochopenia a úprimnej snahy poučiť sa. Dnes tu nie je a jeho miesto nikto iný nezastal. Možno je tu čas dospelosti, čas, aby sme začali sami uvažovať.

Paralely medzi 14. marcom a 29. augustom

Štrnásty marec je komplikovanou udalosťou. V mysliach mladých pochodujúcich mužov je znakom víťazstva, konečnej emancipácie národa. Mnohé udalosti sa takými stávajú, keď skutočnosť prekryje nános zabudnutia. Pravda je, že atmosféra onoho dňa bola viac ako ťaživá. Pri čítaní spomienok protagonistov cítime istú bezradnosť, osamotenosť jednotlivých čelných predstaviteľov. Oni cítili, že to, čo poznali, definitívne odchádza do minulosti, že sú nesení udalosťami, ktorých nie sú iniciátormi.

Ale dalo sa inak? História nepozná keby, ale ak si predstavíme druhú vtedy ponúkanú možnosť – rozdelenie medzi susedov – vidíme, že veľa možností poslanci vtedajšieho snemu nemali. Veď rozdelenie by zrejme pre veľkú časť krajiny znamenalo návrat 20 rokov do minulosti. Polofeudálne Maďarsko by zaiste nezaviedlo iný režim ako ten, ktorý vládol na južnom Slovensku. Nie, bola len jedna možnosť, ktorú bolo nutné prijať so všetkými jej dôsledkami.

"Nedopúšťajme sa povrchných skratiek 14. marec = fašizmus, 29. august = komunizmus. Skratky nepomáhajú uzdraveniu."

Zdieľať

Samotný 14. marec nie je zodpovedný za všetky pochybenia, omyly či zločiny Slovenského štátu/Slovenskej republiky. Rovnako nie je 29. august zodpovedný za všetky po ňom nasledujúce omyly či zločiny. Tieto dva dni našich dejín majú niečo spoločné: stali sa symbolmi niečoho, čo nasledovalo po nich, pričom ich protagonisti cítili, že musia urobiť to, čo vykonali.

Pre mňa je samotný 14. marec (rovnako ako 29. august) dňom odvahy, dňom prijatia rozhodnutia a z toho plynúcej zodpovednosti. Je znakom, že národ vygeneroval vodcov, ktorí sa dokázali rozhodnúť, prestali pokukovať po susedoch, čo urobia oni, ale sami vykročili. Do prázdna, do neznáma.

Choroba nášho národa

Cesta, ktorá sa začala 14. marca (a zrejme už skôr), bola plná zlyhaní, nerešpektovania základných ľudských hodnôt. Aj tieto chyby či zločiny sú súčasťou tohto symbolického dátumu. Rovnako, ako sú súčasťou 29. augusta.

K téme
Nad rozhodnutiami a odvahou našich predkov

Zdieľať

Štrnásty marec je významným dátumom a to, čo okolo neho vidíme každý rok, je znakom choroby nášho národa. Neviem presne pomenovať túto chorobu, ale jej príznakmi sú povrchnosť hodnotenia, ostrakizácia oponentov, nedostatok empatie, detská snaha o vymedzenia sa voči tým druhým. Obyčajné drobné neresti, ktoré spolu dokopy dokonale otravujú naše duše.

Asi na každej historickej udalosti dokážeme nájsť čosi negatívne. Naša publicistika je plná takéhoto hľadania. Skúsme však nepristupovať k minulosti iba cez optiku hľadania zlého. Pokúsme sa nájsť niečo, na čo môžeme nadviazať, na čo môžeme byť hrdí.

Nezabúdajme pri tom na to zlé, ale nedopúšťajme sa povrchných skratiek 14. marec = fašizmus, 29. august = komunizmus. Skratky nepomáhajú uzdraveniu.

Michal Považan
Autor pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave.

Foto: TASR/Michal Svítok

Odporúčame

Pobaltské krajiny: život medzi Ruskom a Západom

Pobaltské krajiny: život medzi Ruskom a Západom

Ešte dnes si spomínam, aké pobavenie vyvolalo na univerzite premenovanie Pobaltia na „severovýchodný pás strednej Európy“. italy_asia_europe_meeting362994191990.jpg Estónsky premiér Taavi Roivas. Za týmto novonázvom stála úporná snaha politizujúcich politológov o napr...

Takí sa vraj už narodili

Takí sa vraj už narodili

V roku 1892 sa presťahovala do New Yorku spolu so svojím trojročným synom milovníčka divadla menom Mabelle Webbová, potom, čo s pohŕdaním zapudila otca dieťaťa, obyčajného predavača lístkov na železnici. clifton-webb8.jpg Mladý Clifton Webb ako Sid Sawyer v divadelnom ...

O zodpovednosti sociológov pred referendom

O zodpovednosti sociológov pred referendom

V diskusii pred aj po referende vystúpili niektorí sociológovia s rozličnými tvrdeniami proti zameraniu a zmyslu referenda. Keďže sa predstavili ako odborníci, mohli ľudia považovať to, čo hovorili, za vedecky podložené. Pri odbornom posúdení však viaceré nimi prezentované názory a argumenty neobsto...

Obrana „Ríma“

Obrana „Ríma“

Krátko po 11. septembri som bol náhodou v Ríme a niektorí moji tamojší priatelia vtedy tvrdili, že podobný útok na baziliku sv. Petra nie je veľmi pravdepodobný. obrana-rima.jpg Vľavo obálka islamistického magazínu Dabiq s vlajkou ISIS na obelisku na Námestí sv. Petra...