Zasepa, Mikloško a Štasselová o dvoch rokoch pápeža Františka

V týchto dňoch uplynuli dva roky pontifikátu pápeža Františka. Ján Horecký, Anna Verešová, Martin Kramara a ďalší respondenti hovoria, čo priniesol pre Cirkev a svet a čo ho ešte čaká.

Ján Horecký, prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska: Naša Cirkev nie je ľudským projektom, nie je to inštitúcia. Sv. Otec František bol zvolený ľuďmi, ale vyvolený Bohom. Prečo? Odpovedať môžem iba ako dieťa s nohami na zemi a pohľadom upretým na nebo, cítiac Boží úsmev. OK, vidím, že pápež František nás vedie k osobnému a veľmi konkrétnemu žitiu povolania kresťana. Čo to znamená? Jednoduchosť, múdrosť viery, menej kultúrnej štylizácie a viacej katechumenátu: poriadne otvoriť oči a vidieť sa v pravde, žiť naše kresťanstvo ako udalosť – slobodne prijať alebo neprijať ponuku stať sa Božím synom – so všetkým, čo to prináša: neriešiť dokolečka samého seba ako rozmaznané dieťa, ale pozrieť sa do očí blížnemu, každému okolo a prosiť Pána Ježiša Krista o jeho krv do svojich žíl, pretože potom je možné milovať v rozmere kríža = získať absolútnu slobodu, pokoj a radosť. Boh to sľúbil a splnil. Sv. Otec nám to ukazuje, odtiaľ ten pocit z neho.

František Mikloško, bývalý kresťanský disident a poslanec NR SR: Keď pápež Ján Pavol II. neočakávane vyhlásil milostivý Mariánsky rok 1987/1988, vedeli sme, že sa v niečom čas napĺňa. Teraz pápež František pri svojom druhom výročí vyhlásil na roky 2015/2016 neočakávane milostivý rok Božieho milosrdenstva. Žeby sa v niečom znovu napĺňal čas? Človek potrebuje milosrdenstvo najviac v "apokalyptických" časoch. Treba sa nám neustále modliť za pápeža Františka, za tento svet, za nás a za Božie milosrdenstvo pre všetkých. Treba sa nám držať pri pápežovi Františkovi a kráčať za ním.

Tadeusz Zasepa, kňaz, bývalý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku: Neviem, či je dôležité, koľko rokov trvá pontifikát pápeža Františka, je dôležité to, že od začiatku ukazuje Cirkvi a svetu prostý, jednoduchý kríž na svojej hrudi. Je to však kríž, ktorý je prítomný hlboko v jeho srdci. Kríž, ktorý je cestou k biednym, chorým, bezdomovcom, obyčajným ľuďom, mládeži a deťom, ale aj k veľkým biznismenom, politikom, mysliteľom, vedcom. V tom kríži sú zároveň obsiahnuté tri veľké tradície. Talianska – pápež má prostredníctvom rodičov talianske korene, a teda aj tradícia biskupa Ríma je hlboko prítomná v jeho vnútri. Druhá tradícia – Latinskej Ameriky, v ktorej sa od roku 1492 rozvíja živé kresťanstvo a láska ku Katolíckej cirkvi. Vyvrcholilo to jej obrovským rozvojom. Takmer polovica veriacich Katolíckej cirkvi žije práve v Latinskej Amerike. A k tomu tretia tradícia – jezuitská tradícia služby Cirkvi v pápežovi, živá úcta k Najsvätejšej Sviatosti, pomoc chudobným, veľká skromnosť a jednoduchosť. Dôkazom týchto vlastností je aj to, že pápež nemá rád naduté správanie.

Od začiatku jeho pontifikátu tiež sledujeme živý kult, úctu a poctu k Matke Božej, ktorá program svojho života zdôraznila v slovách: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Týmto spôsobom nasledujúc Máriu pápež zahŕňa všetkých a ako ona s materinskou láskou hľadá človeka. Trvá. Zázračne trvá v tajomstve Krista a je všade tam, kde sú ľudia – jeho bratia a sestry. Všade tam, kde je Cirkev. Možno najkrajším obrazom a výsledkom tohto úsilia je synoda venovaná rodine a jej pokračovanie.

Nie sme proroci, aby sme vedeli, čo čaká pápeža v nasledujúcich rokoch. Zdá sa však, že pápež František bude naďalej verným služobníkom veľkých Božských tajomstiev, učenia Pravdy, ktorú ohlasoval Ježiš Kristus, šírenia lásky, ktorá je najväčším prikázaním a taktiež prvým ovocím Ducha Svätého. Pápež posilňuje a naďalej bude posilňovať bratov vo viere, bude povzbudzovať nádej vo večný život, bude pomáhať strážiť veľké poklady, ktoré sú zakorenené v dušiach jemu zverenému Božiemu ľudu. Veríme, že sa týmto spôsobom podarí pápežovi Františkovi odstrániť zo sveta nenávisť, ktorá dnes plodí strach, smrť a ničenie starých kultúr, zvlášť kresťanskej. Našou veľkou a radostnou povinnosťou v tejto chvíli je modlitba za pápeža, aby ho Pán Boh aj naďalej požehnával v ďalších rokoch.

Lucia Štasselová, zakladateľka projektu Hodina deťom, poslankyňa mestského zastupiteľstva v Bratislave: Pápež František je radikálny v tom najhlavnejšom – v návratoch ku koreňom. Úplne kľúčové je jeho pomenovanie dnešnej doby vo vianočnom posolstve k personálu vatikánskej kúrie. Absolútne presne diagnostikuje cirkev vymenovaním jej chorôb, a čo je zvláštne - táto diagnóza sa netýka len organizačnej zložky inštitúcie, ale každého z nás. Každého jedného vyzýva nie k reorganizácii života, ale k radikálnej premene.

Pápež František navždy zmenil spôsob vedenia rozhovoru v Cirkvi. Je to možno neuveriteľné pre tých, ktorí stavali doteraz svoju vieru na absolútnej neomylnosti pápeža a nárokovali si na absolútne odpovede a dokonalú istotu vo všetkom. Teraz máme pápeža, ktorý pozná svoju úlohu. Vie, že máme byť ako „poľné nemocnice po bitke", máme byť priateľmi, spoločníkmi na cesty. Pápež František ide dokonca tak ďaleko, že hovorí: "Keď človek má odpovede na všetky otázky - je to dôkaz, že Boh nie je s ním. Znamená to, že je falošným prorokom a náboženstvo využíva len vo svoj prospech.“ Vracia nás po stáročiach k biblickej VIERE, ktorá sa môže stať naším veľkým darom pre svet. Viera, ktorá vyvažuje neschopnosť absolútneho poznania o sebe a o svete vôbec s hlbokou istotou v kombinácii s rovnako hlbokou pokorou, toleranciou a trpezlivosťou.

Pápež hovorí: „Neexistuje žiadna stredná cesta: Buď budeme milovať, alebo sme pokrytci a skorumpovaní, ak sledujeme svoje želanie, naše srdcia tvrdnú a stávajú sa z kameňa.“ Pochopenie tejto radikálnej zmeny vedenia dialógu v Cirkvi je tá najťažšia úloha aj pre Cirkev na Slovensku, zároveň však tá jediná možná cesta.

Ján Košturiak, spoločnosť IPA Slovakia: Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo priniesol pre Cirkev a svet a čo ho ešte čaká. To je otázka na oveľa vyššie miesta ako som ja.

Poviem však, čo priniesol pápež František mne – priame svetlo Božej lásky a výzva pre nás všetkých ku konkrétnym činom pomoci slabým, chudobným a trpiacim. Jednoduchosť a duchovno v živote namiesto pompéznosti, zložitých rečí a honby za bohatstvom a kariérou, ktoré neobišli ani ľudí v Cirkvi. Nádej, že sa môžeme priblížiť k Pánovi, ak sa vzdáme svojej pýchy a egoizmu. Otváranie brán nádeje, viery a lásky.

Ľubomír Martin Ondrášek, Acta Sanctorum, Chicago: Z historického hľadiska možno hodnotiť posledné tri desaťročia ako vcelku mimoriadne obdobie pre kresťanskú cirkev i svet, o čo sa pričinili výrazné osobnosti troch pápežov – Jána Pavla II., Benedikta XVI a súčasného pontifa Františka. Prínos Františka vidím najmä v jeho dôraze na autentické prežívanie viery v Boha, ktoré sa následne prejavuje v rýdzej láske voči blížnemu. Prvé dva roky Františkovho pontifikátu vnímam ako aplikáciu Micheášovej prorockej výzvy, aby človek „konal spravodlivo, miloval milosrdenstvo a chodil pokorne so svojím Bohom“ (Mich 6:8). Ak bude František v tomto prorockom duchu pokračovať, bude sa stretávať s podobnými reakciami ako biblickí proroci. Úprimne si želám, aby to boli najmä reakcie biblického pokánia.

Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: Svätý Otec priniesol pre Cirkev i pre svet obnovenie výzvy vychádzať na periférie. Je silným príkladom toho, že treba obetavo konať a prejavovať lásku ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Aktívnym nasledovaním tohto príkladu sa stávame opravdivo ľudskými, a zároveň plníme príkaz Nebeského Otca. Pápež František urobil kus práce vydávaním príťažlivého svedectva o svojej viere v Krista – tak počas audiencií, osobných stretnutí, svätých omší, apoštolských ciest ako aj prostredníctvom synody o rodine, ktorú zvolal. Jej dokončenie a uvedenie do života je jednou z náročných úloh, ktoré pred Svätým Otcom budú stáť v najbližšom období. Treba nám prosiť Ducha Svätého, aby ho mocne sprevádzal a viedol správnym smerom.

Anna Verešová, riaditeľka organizácie Áno pre život, hovorkyňa Aliancie za rodinu: Mňa osobne pápež František doslova očaril zdôrazňovaním potreby „srdečného prijatia“, „vykročenia v ústrety ľuďom, poznať ich podľa mena“. Urobiť tieto kroky v dnešných časoch stupňovania egoizmu a individualizmu je nesmierne náročné. Vyžaduje to veľkosť človeka, pokoru, obetu... Táto výzva pápeža bola určená kňazom, biskupom i laikom. Cítim však, že sa to týka každého človeka. Inšpirovať sa môžu politici, starostovia a primátori, učitelia i úradníci, riaditelia spoločností i podnikatelia, a teda aj ja sama. Pápež často zdôrazňuje „kultúru stretnutia“, ktorej ústrednou myšlienkou je, že ten druhý mi môže dať veľa. Myslím si teda, že pápež František bude (okrem iného) naďalej „stavať mosty“.

Anton Srholec, kňaz, riaditeľ resocializačného centra Resoty: Pápež František je veľkým požehnaním pre Cirkev. Dáva do pohybu ten obrovský kolos. Posúva reálnu predstavu Cirkvi z roviny ekonomickej a intelektuálnej veľmoci do roviny Božieho ľudu. Predstavuje Cirkev, ktorú tvoria a nesú stámilióny veriacich mužov a žien. Prebúdza našu iniciatívu a zodpovednosť. Žehná veriacich, ktorí v pokore, v nezištnej láske kladú svoje životy za svojich priateľov. Za dva roky svojej služby si získal sympatie nielen katolíkov, ale všetkých inakšie veriacich, pochybujúcich, hľadajúcich aj neveriacich ľudí. Učí nás žiť a hľadať nové kritériá hlásania a prežívania evanjelia. Je to naša kultúra života. Naša poctivá služba svetu. Smerovanie nášho osobného rastu. Od hmotného k duchovnému. Od vnútrosvetského k vesmírnemu. Od časného k večnému. Čaká ho ešte ťažká úloha. Presadiť tieto myšlienky v byrokratickom aparáte. Aby všetci nositelia moci podobne ako on chápali svoju moc len ako službu. Nasledovať nášho Pána znamená slúžiť ako ten posledný. V pokore a s láskou. Želám mu veľa sily a darov Ducha.

-lo-

Ilustračné foto: TASR/AP, archív

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo