O zodpovednosti sociológov pred referendom

V diskusii pred aj po referende vystúpili niektorí sociológovia s rozličnými tvrdeniami proti zameraniu a zmyslu referenda. Keďže sa predstavili ako odborníci, mohli ľudia považovať to, čo hovorili, za vedecky podložené. Pri odbornom posúdení však viaceré nimi prezentované názory a argumenty neobstoja.

Stretli sme sa s názorom, že “referendum sa týkalo tém, ktoré majú patriť do súkromnej sféry života ľudí, ale v referende sa tieto témy stali súčasťou verejnej sféry. To je v protiklade s typickou charakteristikou svetského štátu, ktorou je prísne oddelenie súkromnej a verejnej sféry”. S tým boli v súzvuku vyjadrenia rôznych diskutérov, ktorí hovorili, že referendum je útokom na menšinu, jej práva a pod.

Nesprávnosť tohto tvrdenia možno objasniť napríklad v spojitosti s požiadavkou na adopciu detí pármi rovnakého pohlavia. Ak si pár rovnakého pohlavia adoptuje dieťa, musí plniť viaceré funkcie a úlohy, ktoré plní rodina ako sociálna inštitúcia - vo výchove detí, v ich socializácii, v ochrane svojich členov, v ich materiálnom zabezpečení a ďalšie. Ale rodina ako sociálna inštitúcia a aj pár rovnakého pohlavia, ktorý si adoptoval dieťa, sú súčasťou verejnej sféry. Spoločnosť si musí všímať a sledovať, ako rozličné inštitúcie (ekonomické, vzdelávacie, politické a ďalšie) pôsobia, aké má ich pôsobenie dôsledky pre ľudí a pre spoločnosť, a spoločnosť to aj robí. Rodina nie je výnimkou.

To, čo sa deje v rodine, sa predsa netýka len tých, ktorí ju tvoria, ale aj iných ľudí i spoločnosti. Ak napríklad niekde vychovajú asociálov, títo môžu byť nebezpeční, samozrejme, aj pre ľudí, ktorí nepatria do ich rodiny. Tak isto musí spoločnosť zabrániť tomu, aby sa deti stávali objektom experimentovania ich zverením párom rovnakého pohlavia.

Referendum sa netýkalo náboženstva

Pre posudzovanie pôsobenia inštitúcií sú podstatné hodnoty. Nastoľuje sa otázka, aké a čie hodnoty sa použijú pri posudzovaní sociálnych dôsledkov, a tiež, ako sú tieto hodnoty artikulované. Od tohto potom závisia závery, ktoré môžeme urobiť napríklad aj k otázke adopcií detí pármi rovnakého pohlavia.

"Početné vedecké štúdie potvrdzujú prednosti rodiny založenej na manželstve v porovnaní s inými formami partnerských vzťahov, a to nielen pre život detí, ale i pre dospelých."

Zdieľať

Aliancia za rodinu jasne vyjadrila svoje hodnotové stanovisko. Zdôraznila hodnotu dieťaťa a hodnotu prostredia rodiny založenej na manželstve muža a ženy, ktoré ja najlepšie pre vývoj a život dieťaťa. A ako artikulovali hodnoty sociológovia, ktorí boli odporcami referenda? Dozvedáme sa, že zámerom referenda bolo „meniť charakter Slovenskej republiky smerom k náboženskému štátu”. Takéto tvrdenia odporcovia referenda vecne neodôvodnili. Žiadna z otázok v referende sa netýka náboženstva. Je veľa dôvodov, pre ktoré treba chrániť inštitúciu manželstva, deti a slobodu rozhodovania rodičov vo výchove, a pritom to nemusíme robiť preto, aby sme podporovali cirkvi. Na druhej strane sa netreba čudovať, že cirkvi odporúčali účasť ľuďom na referende, nakoľko je to v súlade s ich princípmi.

Stretli sme sa aj s tvrdením, že „štát má dbať o to, aby sa manželstvo nenadraďovalo iným formám partnerského spolužitia, všetky druhy partnerského spolužitia sa majú posudzovať ako rovnocenné a definícia manželstva zakotvená v našej ústave je preto nesprávna”. Sú to mylné názory. Početné vedecké štúdie uskutočnené v mnohých krajinách potvrdzujú prednosti rodiny založenej na manželstve v porovnaní s inými formami partnerských vzťahov, a to nielen pre život detí, ale i pre dospelých. Rodina založená na manželstve muža a ženy je jadrom života modernej demokratickej spoločnosti a jej oslabenie poškodzuje túto spoločnosť, jej ďalšie inštitúcie a je zdrojom závažných sociálnych problémov.

A prečo by mali byť tieto iné formy partnerských vzťahov, vrátane homosexuálnych, dané na roveň manželstvu muža a ženy? Dočítali sme sa, že „všetko sa mení, a preto nemožno očakávať, že sa nebude rozširovať rozmanitosť foriem nášho partnerského a rodinného života”.

"Tí, čo tvrdia, že nejaký menej známy výrobok plní rovnako dobre všetky funkcie ako iný dobre známy výrobok, a pritom to nie je pravda, klamú zákazníka."

Zdieľať

Ak by sme dali manželstvo jedného muža a jednej ženy na jednu úroveň s ostatnými formami partnerského spolužitia a s homosexuálnym spolužitím, bola by to jeho devalvácia. Pripomína mi to klamlivé označovanie v obchodnom styku. Tí, čo tvrdia, že nejaký menej známy výrobok plní rovnako dobre všetky funkcie ako iný dobre známy výrobok, a pritom to nie je pravda, klamú zákazníka. A tí, čo dávajú na roveň s manželstvom tzv. alternatívne partnerské vzťahy a propagujú ich, klamú verejnosť.

Rodina sa oslabuje už desaťročia

V západných krajinách sa rodina výrazne oslabila už v druhej polovici 20. storočia. Nebolo to v čase krízy, ale v období, keď tieto spoločnosti prosperovali. A spolu so šírením vysokoúčinnej antikoncepcie a umelých potratov k tomu významne prispeli ideologické faktory – propagovanie foriem spolužitia alternatívnych voči manželstvu muža a ženy, šírenie sebeckého individualizmu. Tieto faktory pôsobia aj u nás. Potvrdili to naše výskumy zamerané na oslabenie hodnoty manželstva a zmeny demografického správania.

Rozmanité podoby spolužitia tu boli aj v minulosti, ale zastúpenie jednotlivých foriem bolo iné. V roku 1990 predstavoval podiel detí narodených mimo manželstva len 7,6 % a dnes sa toto číslo približuje k 40 % (v roku 2013 to bolo 37 %). V roku 1990 pripadalo na 100 uzavretých manželstiev 21,9 rozvodov a dnes je to dva razy toľko (42,9 v roku 2013). Takéto trendy chceme podporovať? Vari osamelým matkám a deťom v rozvrátených rodinách sa žije celkovo lepšie ako ľuďom v usporiadaných vzťahoch? Isteže, sú aj manželské rodiny s narušenými vzťahmi, ale to už naozaj nevieme rozlišovať miery ohrozenia ani na základe vedecky overených faktov?

"Sociológovia by dnes nemali robiť len obhajobu liberálnym ideológiám a establišmentu, ale mali by sa zamerať na riešenie reálnych sociálnych problémov."

Zdieľať

Je pravda, že naša spoločnosť prešla od roku 1989 významnými politickými, ekonomickými a ďalšími zmenami. Ale tieto zmeny priniesli nielen možnosť podnikania alebo cestovania, ale aj závažné sociálne problémy spojené s ohrozením rodiny. Na prelome 80. a 90. rokov sa u nás žilo v mnohom inak ako dnes. V iných podmienkach sa mladí ľudia pripravovali na život, na povolanie a v iných situáciách si utvárali vzájomné vzťahy. Ľudia mali iné možnosti, iné nároky a očakávania ako dnes. Uvedomme si, že mnohé rodiny, mnohí jednotlivci sa len ťažko mohli prispôsobiť dramatickým spoločenským zmenám a zorientovať sa v plánovaní svojho života. Sociológovia by dnes preto nemali robiť len obhajobu liberálnym ideológiám a establišmentu, ale mali by sa zamerať na riešenie reálnych sociálnych problémov. A darmo títo sociológovia a s nimi aj niektorí politici útočili na referendum s tým, že rodina má dnes hlavne materiálne problémy, keď sami propagujú jej rozklad, ktorý tieto problémy len prehlbuje.

Ovplyňujeme spoločnosť, preto máme byť zodpovední

Viacerí odborníci už od polovice 90. rokov poukazovali na oslabenie rodiny, ale zodpovední politici, úradníci a novinári (až na výnimky) si tieto skutočnosti doposiaľ nevšímali. Referendum o ochrane rodiny rozčerilo stojaté vody a diskusia, ktorá sa ním otvorila, odkrýva závažné neriešené sociálne problémy. A sociológovia by nemali brzdiť úsilie o riešenie dôležitých otázok tým, že poskytujú verejnosti chybné informácie. Nie je totiž pravda, že „rodina je len konštrukt a že definícií rodiny je nekonečné množstvo”, ako sme sa v týchto dňoch dočítali. Manželstvo je oveľa viac než len sociálna inštitúcia; je založené na biologických reáliách ľudského druhu. Chápanie rodiny ako konštruktu a ľubovoľné zaobchádzanie s jej definovaním môže viesť len k manipuláciám spoločnosti. Predstavme si len, že by takto definovali svoje základné kategórie prírodovedci alebo technici.

My sociológovia sme chtiac-nechtiac aj tvorcami určitých scenárov pre spoločnosť, a keď sa tieto scenáre publikujú a dostávajú ľuďom, môžu ich ovplyvniť v dôležitých rozhodnutiach. Preto by sme mali byť zodpovední.

Prof. Jozef Matulník
Autor je sociológ, je predsedom Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV, pôsobí na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo