Pre víťazstvo života musíme niečo urobiť

Pre víťazstvo života musíme niečo urobiť

Rozprávali sme sa s riaditeľom Dobrej noviny a zakladateľom eRka - Hnutia kresťanských spoločenstiev detí Mariánom Čaučíkom.

Minulý mesiac vás postihla tragická udalosť – pri nehode lietadla Etiópskych aerolínií zahynula vaša dlhoročná kolegyňa, projektová manažérka Dobrej noviny Danica Olexová. Už ste to vnútorne spracovali?

Boli to ťažké chvíle, lebo Danica nebola len obyčajnou kolegyňou, ale nám všetkým veľmi blízkou osobou, s ktorou sme dlhé roky úzko spolupracovali. eRko poznala od malička, stála pri zrode dobrovoľníckeho programu Dobrej noviny, časom sa pre nás stala akýmsi mostom s Afrikou. Hoci už nie je medzi nami, verím, že nad našimi projektmi drží patronát aj naďalej.

Vaše meno je pre mnohých synonymom eRka a Dobrej noviny. Ako sa zrodili tieto projekty?

eRko, teda Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, ktoré dnes patrí medzi najväčšie detské organizácie, vzniklo v septembri 1990 z hnutia laického apoštolátu detí v “podzemnej cirkvi”. Bol som jedným zo zakladajúcich členov, neskôr som sa stal aj výkonným tajomníkom a predsedom. Po páde totality bol na Slovensku veľký dopyt po organizovaní detských stretnutí vo farnostiach, takže spolu s Terkou Žitňanskou sme v prvých rokoch fungovania eRka prebrázdili celú krajinu. Počet dobrovoľníkov v regiónoch rástol a veľkou oporou nám boli aj ďalšie kolegyne na novom sekretariáte, s ktorými sme rozbehli detský katolícky časopis REBRÍK.

eRku vďačím aj za svoju manželku Zuzku, s ktorou sme sa spoznali na stretnutí, kde sa schvaľovali stanovy hnutia. Obaja sme eRku venovali veľkú časť nášho života.

„Deti ma naučili otvorenosti a preto chcem aj ja urobiť všetko pre to, aby spoločnosť bola otvorená im. Vždy som stál za akciami, ktoré šírili úctu k životu – narodenému aj nenarodenému.“Zdieľať Zdieľať

Najznámejšou aktivitou eRka je kolednícka akcia Dobrá novina. Ak sa nemýlime, tak na budúci rok budete oslavovať už 25. výročie.

Áno, prvý ročník Dobrej noviny sa uskutočnil na Vianoce 1995. Postupne sa Dobrá novina stala najväčšou pravidelnou dobrovoľníckou akciou na Slovensku a jednou z najväčších verejných zbierok v našej krajine.

Čo vám tieto aktivity dávajú?

Deti ma naučili otvorenosti a preto chcem aj ja urobiť všetko pre to, aby spoločnosť bola otvorená im. Vždy som stál za akciami, ktoré šírili úctu k životu – narodenému aj nenarodenému. Právo na život od počatia po prirodzenú smrť je pre mňa kľúčová hodnota.

Každé veľkonočné sviatky môžeme nanovo prežívať posolstvo o víťazstve života nad smrťou. Ježiš sa obetoval na kríži preto, aby sme mali život a aby sme ho mali v plnosti. Rovnako sme aj my povolaní k tomu, aby každý z nás urobil niečo pre víťazstvo života.

Vaše aktivity neostali nepovšimnuté ani v občianskej spoločnosti. Koledníci Dobrej noviny sú každoročne prijímaní v prezidentskom paláci, v Európskom roku rozvoja, ktorý na rok 2015 vyhlásila Európska komisia, vás minister zahraničných vecí menoval za ambasádora tohto roka na Slovensku a pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky vám prezident udelil štátne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj. Zrejme máte byť na čo hrdý...

Nad pocitom hrdosti u mňa prevažuje pocit vďačnosti. Všetky tieto ocenenia v prvom rade vnímam ako ocenenie eRkárov, ktorí začínali Dobrú novinu a všetkých dobrovoľníkov, ktorí do nej boli a sú dodnes zapojení. Je to veľké dielo, ktoré má svoj dopad aj v zahraničí. Biskup Abune Tesfaselassie z Etiópie pri návšteve Slovenska povedal, že je to dielo, ktoré vytvára skutočné mosty medzi ľuďmi aj celými národmi. Pri udeľovaní štátneho vyznamenania pri príležitosti 25. rokov samostatnej Slovenskej republiky som si uvedomil, že dostávam štátnu poctu za činy, za ktoré by som bol pred tridsiatimi rokmi išiel do väzenia. Som veľmi rád, že táto zmena nastala a že môžeme žiť v slobode.

Dobrá novina je zaujímavá aj tým, že hoci ide o projekt, ktorý vzišiel z katolíckeho prostredia, tak ho uznávajú a rešpektujú aj nekatolíci či neveriaci.

Práve to ma obzvlášť teší. Vnímam totiž trend oddeľovať veci viery a veci spoločnosti. Niektorí hovoria, že viera je čisto súkromná vec. Myslím si, že práve Dobrá novina je dôkazom toho, že ľudia, ktorí sú inšpirovaní vierou a láskou k blížnemu, vedia urobiť pekné dielo, na ktoré môžu byť právom hrdí aj predstavitelia nášho štátu.

V jednom rozhovore ste povedali, že eRko je vlastne ovocím podzemnej cirkvi a že priamo nadväzuje na obety mnohých ľudí, ktorí trpeli pre vieru. Medzi nich radíte aj svoju mamu?

Bolo to naozaj ťažké obdobie, čomu tí, ktorí ho nezažili, už celkom nerozumejú. Moji rodičia žili svoju vieru aj počas komunizmu a viedli k tomu aj nás, svoje deti. Mamu ešte ako študentku medicíny v roku 1954 odsúdili na päť rokov za to, že sa zúčastnila ilegálnych duchovných cvičení a že sa stretávala s kňazom Štefanom Koštialom, ktorý sa pokúsil ujsť do zahraničia. Keď sa po materskej usilovala zamestnať, mala problém nájsť si hoci aj nekvalifikované miesto. Podobne bola odsúdená aj moja krstná mama Brigita Flochová či naši rodinní známi, manželia Šoškovci.

V podzemnej cirkvi ste sa angažovali aj vy osobne?

Áno, už od gymnaziálnych čias v spoločenstve, ktoré viedli manželia Bezákovci. Neskôr som popri štúdiu telekomunikácie na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave začal viesť stretnutia v laickom hnutí apoštolátu detí pod vedením Evžena Valoviča. Toto hnutie spolu s hnutím mládeže a rodín koordinoval tajný biskup Ján Chryzostom Korec.

„Ak dostanem dôveru vo voľbách do Európskeho parlamentu, budem naďalej slúžiť – na inej úrovni, s väčšími možnosťami, ale vždy sledujúc moju životnú misiu pomáhať druhým.“ Zdieľať

Kde vás zastihol pád totality?

Mal som vtedy 24 rokov a pracoval som ako odborný referent na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Novembrové udalosti nás zachytili, keď sme sa vracali zo Starých Hôr z víkendového stretnutia pre detských animátorov.

Po rokoch v prostredí rozvojových organizácií ste v roku 2016 chceli vstúpiť do politiky a na kandidátke KDH ste sa uchádzali o zvolenie do parlamentu. Prečo?

Dlho som uvažoval nad tým, či spraviť tento krok. V mimovládnom sektore som ale pochopil jednu vec. Môžete sa snažiť veci meniť, niečo sa aj zmeniť dá, ale potom sa dostanete po určitú hranicu, keď už sú potrebné systémové zmeny, a tie sa dajú urobiť len cez politiku. Rozumiem, že veľká časť spoločnosti sa na politiku pozerá skepticky. Len kritizovať, ako to nefunguje, však podľa mňa nestačí. Pre mňa je politika výzvou pomôcť, aby veci fungovali lepšie.

Nespochybňujeme vaše úmysly, ale kritici môžu povedať, že predsa všetci politici hovoria o politike ako o službe, no v praxi to vyzerá úplne ináč. Čo by ste im na to odvetili?

Mnohí politici presadzujú svoje osobné alebo skupinové záujmy, mojou motiváciou je zasadzovať sa o spoločné dobro. So všetkou skromnosťou si dovolím povedať, že najsilnejším dôkazom, že nehovorím do vetra, je moje doterajšie pôsobenie. Celý život slúžim ľuďom. Naučili ma to rodičia, ktorých nezlomilo ani väzenie a nevôľa komunistov. Vzal som si to za svoje. Slúžil som najskôr v podzemnej cirkvi a potom dlhé roky v eRku a Dobrej novine.

Chcete tým zrejme povedať, že vaša kandidatúra do Európskeho parlamentu je len ďalším rozmerom vašej služby spoločnosti.

Presne tak to vnímam. Ak dostanem dôveru vo voľbách do Európskeho parlamentu, budem chcieť naďalej slúžiť – na inej úrovni, s väčšími možnosťami, ale vždy sledujúc moju životnú misiu pomáhať druhým. Bez ohľadu na okolnosti, dobu a miesto. Moja služba ľuďom pokračuje.

Foto: Martin Črep a archív Mariána Čaučíka

 

Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 4, 811 02, Bratislava, IČO: 00586846

Dodávateľ: POSTOJ MEDIA, s.r.o., Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO:50205668

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo