Blog 17. apríl 2019

Benediktova úvaha netorpéduje Františkovo snaženie

Peter Šipula
Peter Šipula
Denník N uverejnil 15. apríla 2019 komentár protestantského teológa Samuela Jezného Vojna dvoch pápežov, v ktorom podľa môjho názoru nesprávne interpretuje úvahu Benedikta XVI z 11. apríla 2019 ako boj o moc v Cirkvi medzi Františkovským a Benediktovským krídlom. V tomto blogu chcem vyvrátiť niektoré tvrdenia z tohto článku opierajúc sa o Benediktov text.
Denník N uverejnil 15. apríla 2019 komentár protestantského teológa Samuela Jezného Vojna dvoch pápežov, v ktorom podľa môjho názoru nesprávne interpretuje úvahu Benedikta XVI z 11. apríla 2019 ako boj o moc v Cirkvi medzi Františkovským a Benediktovským krídlom. V tomto blogu chcem vyvrátiť niektoré tvrdenia z tohto článku opierajúc sa o Benediktov text.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Peter Šipula

Benediktova úvaha netorpéduje Františkovo snaženie

Emeritný pápež chce v rozsiahlej úvahe v troch častiach podľa vlastných slov nazrieť na niektoré skutočnosti v nedávnej minulosti a tým prispieť k novému smerovaniu Cirkvi v dnešnej dobe. Samuel Jezný ju interpretuje politicky ako Benediktovu diagnostiku a návrh riešenia problému zneužívania. Myslím si, že to je nepresný a nesprávny prístup. V tomto texte máme príležitosť vidieť osobnú úvahu v prvom rade pastiera Cirkvi, kde sa Benedikt snaží načrtnúť niektoré kritické momenty, ktoré by nemali byť zanedbané nie len v oblasti prevencie sexuálnych škandálov Cirkvi, ale v prvom rade v najširšom zmysle slova v živote Cirkvi.

V prvej časti hovorí o viacerých rozmeroch zmeny paradigmy morálnej teológii. Neviem, kde pán Jezný čítal, že sexuálne škandály boli spôsobené sexuálnou revolúciou v šesťdesiatych rokoch. Ja som sa tam dočítal skôr to, že morálna teológia, ktorá sa vzdialila od prirodzenej morálky veľmi ťažko reaguje na problematiku zneužívania jednak kvôli vlastnej ambivalentnosti ako aj z nej vyplývajúcej deformácie integrity kresťanov od laikov po biskupov. To, že je to ťažká pozícia, je predsa zrejmé aj empiricky. Zatĺkanie a komploty vzájomného krytia sú obrovskou vnútornou prekážkou Cirkvi sa s tým vysporiadať. To, že pápež František hovorí o tejto problematike v užšom zmysle a pápež Benedikt vytiahne dôležitý aspekt života Cirkvi zo širšieho pohľadu nie je protirečenie ale dopĺňanie.

V druhej časti hovorí pápež o určitých nuansách kánonického práva, ktoré fakticky znemožňovali cirkevný proces s obvinenými zo sexuálneho zneužívania. Pán Jezný dosť hrubo dezinterpretuje, že Benediktovi viac záleží na zneuctení Eucharistie ako na zneužití dievčaťa, čo má samozrejme čitateľa pohoršiť. Ibaže Benedikt hovorí veľmi jasne, že oproti cirkevno-právnemu garantizmu, ktorý v istom období minulého storočia prevládal bolo a je nutné postaviť inú silnú protitézu a podľa jeho názoru a skúsenosti účinnou protitézou je obrana viery, a to najmä viery tzv. maličkých vo viere, ktorí sa ako slabší v mocenskom vzťahu ľahko stanú obeťou. Otázka pohoršenia teda v texte vystupuje, ale najmä ako súčasť riešenia, ktoré bolo mimochodom počas jeho pôsobenia a čele kongregácie pre vieru aj aplikované. Z dnešného pohľadu to znie absurdne, ale Benedikt píše, že dovtedy nebolo možné ani len klerika suspendovať čistým cirkevnoprávnym postupom.

Tu sa dostávame do tretej časti, kde dominuje otázka viery v Boha. Táto časť pripomína niekdajšie Ratzingerove úvahy o svete, ktorý je „akoby v ňom Boh bol“ alebo naopak „akoby v ňom Boha nebolo“. Niektorí teológovia vidia riešenia najmä v oblasti štruktúry. Nikde v texte sa nepíše o tom, že by takéto riešenia emeritný pápež odmietal. Rozhodne však poukazuje na to, že podstatnu časťou riešenia je živá katolícka viera, ktorá má svoje vyjadrenie v osobnej zbožnosti a v reflexii svojich skutkov v transcendentnom rozmere. Jednoducho, ak Boh nie je, tak naše moralizovanie nemá dostatočnú oporu na odsúdenie zavrhnutiahodných činov.

Ak autor komentára v Denníku N hovorí, že pápež František kritizuje klerikalizmus, tak si musel pri čítaní druhej časti úvahy všimnúť, že Benedikt hovorí o tom istom, len nie akoby smerom von ale smerom dovnútra Cirkvi.

V texte je viacero ďalších nepresností, ktoré v globále skôr prezrádzajú autorovo myslenie ako to, čo napísal emeritný pápež. Pre mňa bolo dôležité poukázať najmä sa na nesprávnosť tých bodov komentára, ktoré stavajú pontifikáty Františka a Benedikta do príkreho protikladu, pretože to nie je pravda.

Reakcia na S. Jezného v Denníku N: https://dennikn.sk/1442672/vojna-dvoch-papezov/?ref=list

Pôvodný Benediktov text: https://www.vaticannews.va/de/papst/news/2019-04/papst-benedikt-xvi-wortlaut-aufsatz-missbrauch-theologie.html
Slovenský preklad: https://svetkrestanstva.postoj.sk/42574/cirkev-a-skandal-sexualneho-zneuzivania

Titulná fotografia: Pápež František a emeritný pápež Benedikt XVI. sa zdravia 28. júna 2016 vo Vatikáne. (TASR/AP)

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0