Vo fínskych voľbách zvíťazili sociálni demokrati tesne pred euroskeptikmi

Vo fínskych voľbách zvíťazili sociálni demokrati tesne pred euroskeptikmi

Líder sociálnych demokratov Antti Rinne po víťazstve vo voľbách 15. apríla 2019. Foto: TASR/AP

Podľa predbežných výsledkov volieb vyhrali opoziční sociálni demokrati so 17,7 percentami hlasov, hneď za nimi skončili euroskeptickí a protiimigrační Fíni (17,5 percenta) a konzervatívna Národná koaličná strana (17,0 percent hlasov).

Vládni centristi fínskeho premiéra Juhu Sipiläho utrpeli drvivú porážku v nedeľňajších parlamentných voľbách. Víťazstvo deklarovali opoziční sociálni demokrati, ktorí len veľmi tesne predstihli euroskeptickú a protiimigračnú stranu Fíni, informovala agentúra AFP.

Podľa predbežných kompletných výsledkov strana Fínsky stred premiéra Sipiläho stratila 17 zo súčasných 48 kresiel a so ziskom 13,8 percenta skončila až na štvrtom mieste.

„Je jasné, že sme prehrali, a ja chcem zablahoželať víťazom,“ priznal porážku Sipilä. Svoju stranu pritom označil za „hlavného porazeného“ týchto volieb.

Za víťaza sa vyhlásila opozičná Sociálnodemokratická strana Fínska (SDP), ktorá podľa predbežných výsledkov získala 17,7 percenta hlasov a 40 kresiel v 200-člennom fínskom parlamente. 

„Po prvý raz od roku 1999 je SDP stranou predsedu vlády,“ týmito slovami deklaroval víťazstvo líder sociálnych demokratov a možný nový premiér Antti Rinne. SDP si oproti predchádzajúcim voľbám z roku 2015 polepšila o päť kresiel. 

Podľa agentúry AFP však budú rokovania o zostavení budúcej koaličnej vlády pravdepodobne veľmi náročné.

Na druhom mieste sa totiž s len 0,2-percentným odstupom umiestnili pravicovo-populistickí Fíni, voči ktorým má väčšina ostatných strán veľké výhrady. Tí v novom parlamente obsadia 39 kresiel, čo je o 22 viac, než mali v parlamente pred konaním volieb.

Strana Fíni v predchádzajúcich voľbách v roku 2015 získala porovnateľných 17,7 percenta hlasov a 38 kresiel a stala sa súčasťou vládnej koalície spolu s centristami a Národnou koaličnou stranou. V roku 2017 sa však v strane konali voľby predsedu, v ktorých už dovtedajší líder Timo Soini nekandidoval. Novým predsedom sa stal Jussi Halla-aho. S ním však lídri vládnych centristov a konzervatívcov odmietli ďalej spolupracovať. 

Od Fínov následne odišlo 20 poslancov a vytvorilo skupinu Nová Alternatíva, ktorá sa neskôr premenovala na Modrú reformu. Centristi a konzervatívci vytvorili s poslancami Modrej reformy novú koaličnú dohodu a spolu dovládli. Modrá reforma kandidovala aj v súčasných parlamentných voľbách, získala v nich však iba 1 percento hlasov a do nového parlamentu sa už nedostala.

Treťou najsilnejšou je v súčasných voľbách konzervatívna Národná koaličná strana (KOK) s podporou 17,5 percenta a 38 poslaneckými mandátmi. 

Kresťanskí demokrati získali 3,9 percenta hlasov, čo je iba mierny nárast oproti 3,54 percenta z volieb v roku 2015. Získali tak zhodný počet 5 poslaneckých kresiel. 

Ako prvý sa o sformovanie vládnej väčšiny zrejme pokúsi šéf SDP Antti Rinne, ktorý definitívne nevylúčil ani spoluprácu so stranou Fíni. Druhej najsilnejšej strane chce podľa vlastných slov položiť niekoľko otázok týkajúcich sa hodnôt, ktoré pre svoju vládu považuje za kľúčové. Za svoje priority označil Rinne boj proti klimatickým zmenám a sociálnu politiku. 

Počas predvolebnej kampane väčšina fínskych strán vrátane SDP vyjadrovala silné výhrady k prípadnému vstupu do vlády s pravicovo-populistickými Fínmi. Tí chcú zredukovať prijímanie migrantov „takmer na nulu“ a boj proti globálnemu otepľovaniu označujú za „hystériu“. 

Volebná účasť dosiahla 72 percent.

Zloženie fínskeho parlamentu podľa predbežných výsledkov parlamentných volieb zo 14. apríla 2019.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo