Anna Verešová: Poreferendové uvažovania o občianskej spoločnosti

Ľudia s konzervatívnymi názormi akoby nemali mať vo verejnom živote žiadny reálny vplyv.

K historicky prvému občianskemu referendu sa vyjadrilo mnoho známych i neznámych ľudí. Ako občiansku aktivistku ma zvlášť zaujímali postoje predstaviteľov tzv. tretieho sektora, ktorého výsadou je obhajoba plurality názorov, demokratických princípov a slobody.

Prekvapili ma vyjadrenia niektorých významných osobností občianskeho sektora. Prečítala som si napríklad, že sme ako iniciátori  referenda veľmi radi hovorili o prebudení občianskej spoločnosti, akoby tu dovtedy občianska spoločnosť spala. 

Aktivizovanie zdola

Pravdou je, že občianska spoločnosť skutočne celých 25 rokov nespala. Na Slovensku máme totiž skoro 40-tisíc občianskych združení, viac ako 2 500 neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, približne 600 nadácií a 600 neinvestičných fondov, ako aj vyše tisícky záujmových združení právnických osôb. Táto občianska spoločnosť bola vybudovaná podporou zo zahraničia a prílevom nemalých financií.

Ak sa predstavitelia Aliancie za rodinu prezentujú, že tu vybudili také občianske zaangažovanie, aké tu ešte nebolo, je to naozaj pravda. Svedčí o tom 400-tisíc ľudí, ktorí podpísali občiansku petíciu, ale aj 10-tisíc aktívnych dobrovoľníkov. Toto je skutočné zaktivizovanie občanov zdola bez akejkoľvek štátnej či zahraničnej podpory.

"Totálny nezáujem o názory a postoje konzervatívne zmýšľajúcich jednotlivcov a organizácií nás dohnali k tomu, že sme chceli 'zobudiť' slovenskú verejnosť."

Zdieľať

Ešte viac ako vyššie uvedené ma prekvapili slová ďalšieho významného predstaviteľa tretieho sektora, ktorý spochybnil naše viacročné obrovské úsilie o verejné diskusie. Stotožňujem sa s tým, že rozhodnutiam o zásadných otázkach má v zrelej spoločnosti predchádzať celospoločenská diskusia. Znepokojujú ma však vyjadrenia, že sme o problémoch hneď rozhodovali pochodmi, petíciami, tlakom väčšiny na referende. Toto je zavádzajúca, veľmi nepresná  informácia.

Zdá sa mi neuveriteľné, že by autor nevedel nič o úplnom vylúčení niektorých mimovládnych organizácií z procesu prípravy Celoštátnej stratégie ochrany ľudských práv (Stratégia). Ešte v roku 2013 sa viaceré mimovládne organizácie zapojili do konzultačného procesu v rámci prípravy (dnes už schválenej) Stratégie.Vyčerpali sme všetky dostupné možnosti komunikácie s predstaviteľmi vládnej moci. Zúčastňovali sme sa pracovných skupín, pripomienkovali sme, písali sme listy premiérovi, ministrom...

Napriek deklarovanej ponuke spolupráce zo strany ministerstva zahraničných vecí boli naši zástupcovia odmietnutí v riadiacom i v redakčnom výbore. Nemali sme teda žiadny reálny vplyv pri procese tvorby Stratégie

Keďže sme nevideli žiadnu ústretovosť (okrem ministra  spravodlivosti), zorganizovali sme  verejné zhromaždenia, aby sme takto informovali verejnosť, čo sa tu „za chrbátmi“ občanov robí. Zároveň sme podporili vznik Aliancie za rodinu, ktorá zorganizovala petíciu za vyhlásenie referenda za ochranu rodiny. 

Verejnosti sme poctivo, otvorene oznámili, čo chceme a čo nechceme; na rozdiel od druhej strany. Môžem povedať, že práve totálny nezáujem o názory a postoje konzervatívne zmýšľajúcich jednotlivcov a organizácií nás dohnali k tomu, že sme chceli „zobudiť“ slovenskú verejnosť. Je potrebné pripomenúť, že táto ignorancia pri príprave Stratégie bola len pomyselným „vrcholom ľadovca“. Mimovládne organizácie s prolife a profamily témami, ktoré sú na verejnosti onálepkované ako „kresťanské organizácie“, boli aj v minulosti často zatláčané iba do svojich inštitúcií.

Potrebujeme diskutovať

Na Slovensku nám naozaj chýba celospoločenská diskusia (nielen) o požiadavkách LGBTI skupiny. Zdôrazňuje to i Koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku: „V mnohých závažných verejných otázkach v súčasnosti neexistuje verejná diskusia... Dôsledkom je malé porozumenie verejnosti rozhodnutiam, ktoré prijímajú politici a verejná správa...“ Presne tak. Chýba nám uvažovanie, diskurzy odborníkov zo všetkých názorových spektier pred zrakom občanov, ktorí si zaslúžia vedieť, čo sa deje a chystá. 

"Aj na Slovensku by sme kultivovane zvládli odborné diskusie o požiadavkách (nie právach) LGBTI skupiny. Nie je totiž demokratické pretláčať svoje požiadavky zhora, bez vedomia odbornej a laickej verejnosti. "

Zdieľať

O vyvolanie verejných diskusií však majú žiadať tí, ktorí niečo nové od spoločnosti požadujú. Tí musia otvorene formulovať svoje požiadavky. Verím, že aj na Slovensku by sme kultivovane zvládli odborné diskusie o požiadavkách (nie právach) LGBTI skupiny. Nie je totiž demokratické pretláčať svoje požiadavky zhora, bez vedomia odbornej a laickej verejnosti. 

Prekvapenie do tretice, a bola to skutočne „silná káva“, bol zásah Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku a denníka SME. Projekt dakujeme.sk odstránil na ich podnet výzvu Aliancie za rodinu, cez ktorú sa mohli ľudia transparentne zbierať na kampaň prvého občianskeho referenda.

Osobne som si už zvykla na zosmiešňovanie a útoky kvôli svojmu otvorenému presadzovaniu ochrany života od počatia po prirodzenú smrť, avšak tento nátlak občianskeho aktivistu zašiel priďaleko. Niečo také som si doteraz v treťom sektore nedokázala predstaviť. Najväčším prekvapením však pre mňa bolo to obrovské ticho, ktoré nastalo po našom zverejnení tejto informácie. Ticho. Čakala som nejakú odozvu; pár slov od osobností, že toto je neprípustné.... Nič. Zostalo úplné ticho.

Vytláčaní z verejného priestoru

Náš zápas v Aliancii sa teda skutočne stal zápasom o demokraciu a slobodu. Článok 21 Charty základných práv Európskej únie popisuje aj diskrimináciu z  „dôvodu náboženstva alebo viery a politického alebo iného zmýšľania“. Ukázalo sa, že ľudia s konzervatívnymi názormi akoby nemali mať vo verejnom živote žiadny reálny vplyv.

K téme
Hovorkyňa Aliancie za rodinu: Voľby sa blížia, téma rodiny zostane na stole

Zdieľať

Jedna novinárka mi povedala, že však máme cirkevné a súkromné školy, tak nech si zapíšeme deti tam. A čo ľudia, ktorí nemajú na súkromné školy a do cirkevných deti dať nechcú? Nemajú títo rodičia právo rozhodovať o svojich deťoch a o ich vzdelávaní v sexuálnej oblasti? Dokonca sa nám stalo, že sme nemohli verejne diskutovať s líderkou chorvátskeho referenda Željkou Markic na akademickej pôde, hoci tento priestor Žilinská univerzita bežne komerčne prenajíma. Chceli nás znovu zatlačiť do úzadia, do cirkevného a súkromného priestoru. Ale my chceme diskutovať so všetkými ľuďmi, s celou verejnosťou. Chceme žiť vo verejnom priestore a chceme ho aj ovplyvňovať. Nepatríme iba do cirkevných a súkromných škôl, do “úpecečiek” či chrámov cirkví.

Existujú dokonca prvé signály, že ľudia, ktorí podporili referendum a boli hlasovať, budú mať  v práci problémy, resp. budú musieť z práce odísť. To je presne to, o čom sme stále hovorili - strácame slobodu povedať svoj názor! Ak je v súčasnosti z istej časti verejnosti volané po tolerancii a nediskriminácii, prečo práve títo nedokážu akceptovať iný názor?

Prichádza čas otvorenej a poctivej debaty. Chcem veriť, že predstavitelia občianskeho sektora budú pluralitu, rôznosť, ale aj slušne vyjadrený nesúhlas vždy obhajovať. Alebo sa opäť prekvapím?

Anna Verešová
Autorka je hovorkyňa Aliancie za rodinu.

Foto: Lukáš Melicher, TASR/Martin Baumann, Roman Hanc

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo