Blog 10. apríl 2019

Ako sa modliť za uzdravenie

Dario Máček
Dario Máček
Veľakrát sa modlíme za uzdravenie a nevieme ako. Nevieme, či to robíme správne. A je to vôbec Božia vôľa? Boh počuje náš hlas, no niekedy my sami sme prekážkou vyliatia jeho moci na nás.
Veľakrát sa modlíme za uzdravenie a nevieme ako. Nevieme, či to robíme správne. A je to vôbec Božia vôľa? Boh počuje náš hlas, no niekedy my sami sme prekážkou vyliatia jeho moci na nás.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Dario Máček

Máme sa modliť za uzdravenie?

Musíme uvedomiť, že Boh nechce a nemá záľubu v tom, aby sme boli chorí. Nie je to jeho vôľa. Choroba a akýkoľvek zdravotný nedostatok nepochádza od Boha. Je to útok od nášho odvekého nepriateľa diabla a dôsledok našej hriešnej podstaty. Keď prišiel Ježiš na zem, zjavil Otcovu vôľu a priblížil nebeské kráľovstvo - slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. V Písme čítame, že uzdravoval každú chorobu a každý neduh medzi ľudom. (Mt 4, 23)

A tento Ježiš, ktorý uzdravoval, vyslobodzoval z rôznych poviazaností, kriesil z mŕtvych, tento Ježiš je vzkriesený a živý. On to chce robiť a aj robí dnes. Pre teba.

Písmo hovorí: On je ten istý včera, dnes i na veky. (Hebr 13,8) On je svetlo sveta. Kto k nemu príde, nebude chodiť v trme.

 

Prečo sa modliť za uzdravenie?

Keď Ježiš vychádzal z Jericha, jeden slepý muž – Bartimej, kričal: "Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Mnohí ho okrikovali, aby bol ticho, ale on ešte väčšmi kričal. Ježiš zastal, dal si ho zavolať a spýtal sa: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Slepec mu odpovedal: "Rabboni, aby som videl!" A Ježiš mu povedal: "Choď, tvoja viera ťa uzdravila!" A hneď videl a šiel za ním po ceste. (Mk 10, 46 – 52)

V tomto príbehu vidíme dva dôležité momenty. Prvý, treba sa modliť k Bohu, volať k nemu a byť vytrvalý. Neprestať sa modliť po pár dňoch, ak sa mi hneď uzdravenie nedostaví. Boh počuje náš hlas, ale treba byť vytrvalý, kým nezastane a nezavolá si nás. (začne riešiť náš problém) a zároveň treba mať vieru, že Ježiš to môže a chce urobiť.

Druhý dôležitý moment je, že Boh chce, aby sme pomenovali náš problém a poprosili ho o uzdravenie. Boh vie, čo potrebujeme, prv než by sme ho prosili, ale my musíme urobiť prvý krok a rozhodnúť našou slobodnou vôľou, či sa chceme toho problému zbaviť. (niekomu totiž môže nejaký zdravotný problém vyhovovať) Boh chce vidieť, či prídeš k nemu, či ho poprosíš o pomoc, či budeš k nemu volať, na neho vložíš svoju dôveru... On nikoho neodmieta.

 

Čo sa udialo na kríži?

Ježiš vzal na seba všetky naše hriechy i všetky naše choroby, neduhy, prekliatie a na vlastnom tele to vyniesol na drevo kríža, sám sa stal prekliatym za nás, ako je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve, (Gal 3,13), aby v Kristovi Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na každého, kto verí.

Izaiáš píše: Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. (Iz 53, 3 – 5)

Peter, jeden zo stĺpov v prvotnej Cirkvi to potvrdzuje pre celu novozákonnú dobu: On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili pre spravodlivosť. Jeho ranami ste boli uzdravení. (1. Pt 2, 24)

Jeho ranami ste boli uzdravení – To sa už udialo na kríži, to už je vybojované, my už len môžme čerpať milosti z toho plynúce.

 

Podmienky k prijatiu uzdravenia:

Ako prvé treba odpustiť ľudom to, čím nám ublížili, urazili, zranili, zlé o nás nahovorili, čím nám uškodili. Nesmieme držať dlhodobý hnev voči niekomu. Ani závisť, nenávisť, či škodoradosť. Áno, je to niekedy ťažké odpustiť, ale nech to nie je prekážkou k nášmu vnútornému a fyzickému uzdraveniu.

Odpustiť ľudom je základnou podmienkou, aby aj nám bolo odpustené.

Ako druhé treba vyriešiť naše hriechy a poklesky. Poprosiť človeka, ktorému sme ublížili o odpustenie. Nahradiť škodu, ak sa dá. Dať do poriadku naše vzťahy. Boh je láska.

Potom predstúpme pred Boha a vyznajme mu naše hriechy, poklesky, skryté nesprávne myšlienky a uvažovanie, zlé postoje a motívy srdca. On vidí a vie všetko. Boh počuje našu modlitbu, keď voláme úprimne zo srdca, odpúšťa hriechy a láskou sa dotýka. Jeho láska odpúšťa, jeho láska uzdravuje. Využime aj možnosť vyznania hriechov vo svätej spovedi.

Boh a Ježiš sám vždy najprv jedná s hriechmi a tak až s uzdravením tela. Vidno to na príbehu v Písme:  Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Rozchýrilo sa, že je v dome. Zhromaždilo sa tam veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A vravel im Slovo. Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. Pretože sa k nemu nemohli dostať kvôli zástupu, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“ Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: „Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Kto iný môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha?“ Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a povedal im: „Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať na zemi hriechy“ — povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ On vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: „Čosi také sme ešte nikdy nevideli.“ (Mk 2, 1 – 12)

Ak prichádza k fyzickému uzdraveniu, aj všetky hriechy sú odpúšťané. Ak sa dotkne Boh, najprv vyrieši náš večný život, odpustí hriechy a potom rieši naše choroby.

 

Ako sa modliť za uzdravenie?

Nemali by sme sa modliť nejasne a neurčito: Bože, ak chceš a je to tvoja vôľa, môžeš ma uzdraviť. Nie, to nie je správne. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. (Mt 11,12) Máme si uchmatnúť, čo nám právom patrí, čo Ježiš vybojoval na kríži. Už sme si povedali, že Božia vôľa nie je, aby sme boli chorí. Boh nechce, aby sme boli v hriechoch, poviazaní, neslobodní, chorí. To nie je z jeho kráľovstva.

Pozrime si tento príklad:

Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. Tu prišiel k nemu malomocný, klaňal sa mu a hovoril: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol čistý od malomocenstva. (Mt 8, 1 - 3)

Pán naozaj chce uzdraviť.  A uzdravoval všetkých:

A tak chodil po celej Galilei a učil v ich synagógach. Hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu a každý neduh medzi ľudom. Chýr o ňom sa rozšíril po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rôznymi neduhmi a utrpením, posadnutých, námesačných a ochrnutých. A on ich uzdravoval. Išli za ním mnohé zástupy z Galiley a Desaťmestia, z Jeruzalema, Judska a Zajordánska. (Mt 4, 23 – 25)

Keď sa zvečerilo, priniesli mu mnohých posadnutých démonmi. On slovom vyhnal duchov a uzdravil všetkých trpiacich,  aby sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš: On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby. (Mt 8, 16 – 17)

Čítame v Písme aj to, že v jeho rodnom meste Nazarete, neurobil veľa divov a zázrakov pre ich neveru. Nie preto, žeby to Boh nechcel alebo nemohol urobiť, ale preto, že mu ľudia neverili. Vraveli: Nie je to ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry u nás?“ I pohoršovali sa nad ním.

Ďalej čítame: Nemohol tam vykonať nijaký mocný čin, iba čo na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich.  A čudoval sa ich nevere. (Mk 6, 5 – 6)

 

Keď som sa raz modlil, prosil som Ježiša týmito slovami: Ježiš, prosím, mohol by si to urobiť? Odpovedal mi: „Ja môžem všetko, ty maloverný.“ Cítil som sa zahanbene, podobne  ako jeho učeníci vtedy na loďke, keď bola búrka. (Mt 8, 23 – 26)

 

 

Modlime sa s vierou:

A máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme, vieme i to, že už máme, o čo sme ho žiadali. (1.Jn 5, 14 - 15)

 „Pozri, ruka Hospodina nie je taká krátka, aby nemohla zachraňovať, a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, žeby nepočulo. Sú to vaše viny, čo sa stali prekážkou medzi vami a vaším Bohom, a vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje…“(Iz 59, 1 – 2)

 

Ježiš, prichádzam k tebe s vierou, nádejou a láskou, že ma môžeš uzdraviť. Ty si Syn Boží a Mesiáš a to, čo si konal pred 2000 rokmi konáš aj dnes, lebo ty sa nemeníš. Ty si ten istý včera, dnes i na veky. Prosím uzdrav ma z....../uzdrav mi ......(povieme konkrétne náš zdravotný problém). Verím, že si vzal moje hriechy na kríž a tvojimi ranami si nám vydobyl uzdravenie. Prosím, dotkni sa môjho tela a osláv svoje meno. Prijímam a vyznávam uzdravenie v Tvojich ranách (v ranách Ježiša Krista). Ďakujem Ti a chválim tvoje sväté a mocné meno.

 

Niekedy taká modlitba nestačí a Duch Svätý nám zjavuje, že je potrebné použiť autoritu mena Ježiš, autoritu, ktorú dal Ježiš svojim nasledovníkom a uvoľniť Božiu moc na zemi. Môžeme ju spojiť aj s pôstom.

 

 

V mene Ježiša Krista sa staviam proti tejto chorobe. V mocnom mene Ježiš prikazujem bolesti, aby odo mňa odišla, prikazujem ...........(konkrétnej chorobe), aby odo mňa odišla. Zväzujem a lámem jej moc. Zriekam sa tejto choroby, odmietam ju a prikazujem, aby ma opustila raz a navždy v mene Ježiš Kristus. V mene Ježiš uvoľňujem/rozväzujem uzdravenie do svojho tela. Prijímam ho teraz, v mene Ježiš. Ďakujem Ti Pane za uzdravenie. Amen.

 

*moc zväzovať a rozväzovať v duchovnej oblasti dal Ježiš svojim učeníkom, teda všetkým verným nasledovníkom: Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. (Mt 18,18)

 

Túto alebo podobnú modlitbu môžme opakovať aj viackrát za deň, ak pretrvávajú symptómy. Dôležité je uveriť, že Ježiš to môže a chce urobiť, vo viere uzdravenie prijať a symptómy časom pominú. Nedajme sa pomýliť a nedajme si ukradnúť uzdravenie, keď hneď necítime výsledky. Vyznávajme uzdravenie našimi ústami. A verme tomu, čo vyznávame. Buďme vytrvalí. Nezabúdajme na Ježišovo podobenstvo o nespravodlivom sudcovi, kde Pán zdôrazňuje vytrvať a neochabovať v modlitbe. ( Lk 18, 1 - 8) Možno treba počkať týždeň, dva, možno mesiac. Samozrejme, že niekedy je potrebné vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Boh môže použiť aj lekára ako nástroj uzdravenia.

Stáva sa, že za niektorých ľudí sa už viackrát modlilo a stále nie sú uzdravení. Príčinou môže byť to, že potrebujú najprv vnútorné uzdravenie zo svojich zranení, uzdravenie duše.

Lekár Dave Hayes, ktorý bol predtým ateista, až kým ho Boh nenašiel a nepovedal mu, že sa má modliť za svojich pacientov, to robí presne tak. Ak mu niekto povie, že sa zaňho viacerí modlili a nie je uzdravený, s veľkou pravdepodobnosťou ide o potrebu vnútorného uzdravenia. Robí to asi takto, hovorí: Spomeňte si na udalosť vo vašom živote, ktorá vo vás vyvoláva veľmi negatívnu emóciu – môže to byť hanba, vina, hnev, neodpustenie – akákoľvek zlá emócia. Myslite na tú udalosť a popíšte akú emóciu to vyvoláva vo vás, aká emócia sa viaže na konkrétnu udalosť. Poproste Ježiša, aby zobral tú emóciu, ten pocit od vás. Požiadajte ho o uzdravenie rán vašej duše a povedzte mu, že prijímate jeho uzdravenie. Toto robte dovtedy, kým nebudete cítiť neutrálnu emóciu v danej oblasti. Vtedy budete úplne emočne uzdravení.

 

Kladenie rúk na chorých: Kladenie rúk na chorých je prítomné v Cirkvi od počiatku. Čítame o tom napríklad v evanjeliu podľa sv. Marka.  Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú. (Mk 16, 18) No zároveň v 1. liste Timotejovi sa píše: Unáhlene neklaď na nikoho ruky. (1.Tim 5,22)

Je potrebné vedieť, že keď nepoznáme človeka za koho sa modlíme a používame autoritu mena Ježiš, démon, ktorý spôsobuje poviazanosť, závislosť alebo chorobu, sa môže prejaviť a teda modlitebník musí byť pripravený a oboznámený s duchovným bojom, (vedieť ako vyháňať démonov) inak hrozí zranenie, alebo útok zo strany posadnutej osoby. Takisto človek, ktorý sa púšťa do duchovného boja za niekoho, musí byť očistený krvou Baránkovou, nesmie mať nevyznaný hriech. V Skutkoch 19,16 vidíme zaznamenaný prípad nenáležitého a nesprávneho vyháňania démona.

Ak sa za niekoho modlíme, a chceme klásť na niekoho ruky, mali by sme sa najprv opýtať, či môžme. Niekomu to môže byť nepríjemné. A treba dodať, že Ježiš uzdravuje aj bez nášho fyzického dotyku.

Modlime sa teda jeden za druhého v moci Ducha Svätého a snažme sa o posvätenie.

Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí! Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy! Je niekto medzi vami chorý? Nech si zavolá starších cirkvi a nech sa nad ním modlia, keď ho v Pánovom mene pomažú olejom. A modlitba viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. (Jak 5, 13 – 16)

Nakoniec, milí priatelia v Pánovi, vedzte, že Pán Ježiš miluje každého bez rozdielu. Pre neho nie sú dôležité naše úspechy, postavenie, vzdelanie, tituly. Miluje ťa preto, lebo ťa stvoril. Bezpodmienečne. Túži však prebývať v tvojom srdci, byť súčasťou tvojich dní v dobrom aj zlom. Stáť pri tebe, keď budeš volať. On zostáva verný aj keď my veľakrát nie sme. Ver a obracaj sa vo všetkom na neho. Vlož svoju dôveru v neho.  Jeho slová sa potvrdia v tvojom živote:  Prv, než budeš volať, on odpovie, ešte len budeš vravieť a on ťa vyslyší. (Iz 65, 24)

 

 

 

©Mgr. Dario Máček

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň