Prezident a Istanbul

Prezident a Istanbul

Maroš Šefčovič v starostlivosti maskérok pred televíznou debatou v budove RTVS v nedeľu 17. marca 2019 v Bratislave. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Hovoriť iné na Slovensku a iné v Bruseli je už dávno rozšírený šport, ktorý si obľúbil aj Maroš Šefčovič. Neklamme sa.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Vďaka jasnému víťazstvu Zuzany Čaputovej v druhom kole prezidentských volieb sa koniec posledného marcového týždňa mohol javiť ako čas veľkého víťazstva progresívneho liberalizmu nad konzervativizmom, opozície nad vládou. Áno, zvolenie Čaputovej bolo takým víťazstvom. Lenže v tom čase na konci týždňa sa odohrala ešte jedna epická bitka. Bolo to vo štvrtok a piatok v parlamente a bola to bitka o Istanbulský dohovor.

V tej bitke parlament drvivou väčšinou odhlasoval zastavenie procesu ratifikácie Istanbulského dohovoru. Svet liberalizmu, svet Zuzany Čaputovej prehral, konzervativizmus zvíťazil. A zvíťazili najmä vládne strany SNS a Ficov Smer, hoci nie iba ony. Aj v každej opozičnej strane s výnimkou SaS nemalá časť poslancov hlasovala proti Istanbulskému dohovoru.

V sobotu dodala bonus k vzostupu liberalizmu už naozaj veľká túžba slovenského občana po odchode Roberta Fica z politiky. Mnohí chápali svoj hlas pre Čaputovú ako hlas v referende proti Smeru. Zdieľať

Ako je to možné, že dva dni za sebou došlo k takým opačným výsledkom v dvoch politických zápasoch?

Prečo v piatok tak a v sobotu onak?

Slovenský liberalizmus je sám osebe na vzostupe, po 30. marci má pozíciu prezidenta a darí sa mu aj stranícky. SaS je silná už dlho, Progresívne Slovensko rastie a chystá sa Kiskova strana. Ale v sobotu dodala bonus tomuto liberalizmu už naozaj veľká túžba slovenského občana po odchode Roberta Fica z politiky. Mnohí chápali svoj hlas pre Čaputovú ako hlas v referende proti Smeru.

Na druhej strane, kresťanský konzervativizmus má síce dnes svoje politické prostredie zničené pre dlhoročnú vnútornú ideovú korupciu, ale to neznamená, že zmizli slovenskí kresťania, pre ktorých sú témy rodiny stále dôležité. Téma Istanbulského dohovoru a prieniku genderovej ideológie k nám žila posledný rok-dva intenzívne. Je to i zásluha Slovenského dohovoru za rodinu Mariána Kuffu a Antona Chromíka, ktorí udržiavali tému v povedomí a získavali podporu pre odmietnutie dohovoru. Politici zvyknú načúvať tlakom zdola. Keď autentické kresťanské politické sily vyprázdnia priestor, prečo by ho nevyplnili oportunistickí ad hoc konzervatívci, keď tým môžu získať voličov?

Jednoducho tu pôsobia dve veľké túžby. Jednou je túžba ľudí po slušnejšej, poctivejšej politike, ako je tá Ficova. Druhou je túžba po odmietnutí prieniku západného liberalizmu k nám. A obe sú správne. Komplikujúci faktor je to, že svet Čaputovej je úplne necitlivý k tej druhej túžbe a svet Fica a SNS k tej prvej. To však neznamená, že tu nemá byť politika, ktorá je citlivá voči obom prirodzeným túžbam a snaží sa o ich naplnenie.

Čo majú konzervatívni kresťania podporovať?

Osobne som sa rozhodol pre nevolenie ani jedného kandidáta. Rešpektujem však, že ak niekto mal presvedčenie, že jeden z kandidátov je o máličko lepší ako druhý, tak ho teda volil. Podstatné je to, aby sa to nedialo v nejakom sebaklame. Zdieľať

Kresťania majú podporovať obe spomínané túžby. Dajme bokom motiváciu, s ktorou sa SNS a Smer chopili správnej veci. Ak je to správna vec, a ona taká je, potom treba SNS a Smer v ich snahe o zabránenie ratifikácii Istanbulského dohovoru podporovať až do konca, ktorým by malo byť oznámenie Slovenskej republiky Rade Európy, že Slovenská republika sa zmluvnou stranou Dohovoru nestane.

Objavuje sa diskusia o tom, či na také oznámenie potrebuje slovenská vláda poverenie od prezidenta alebo môže konať sama. Tak či onak, parlament slobodne a suverénne rozhodol, že s Dohovorom nesúhlasí. A bez odsúhlasenia parlamentom je ratifikácia nemožná. Preto by bolo neprijateľné, ak by sa prezident alebo budúca prezidentka akokoľvek snažili rozhodnutie parlamentu spochybniť.

Zároveň kresťania musia rešpektovať, že v Desatore je prikázaní naozaj desať, a nie osem či deväť. Teda že tam je nielen trebárs štvrté, piate a šieste, ale aj siedme či ôsme. A preto musia pripravovať vládu, ktorá by mala byť v dodržiavaní elementárnej poctivosti iná ako tá súčasná.

Najmä sa vyhnúť sebaklamu

Druhé kolo bolo úspechom liberalizmu nielen preto, že v ňom zvíťazila liberálka. Je to aj preto, že jej súper v druhom kole bol tiež liberál. Zdieľať

Druhé kolo volieb postavilo mnoho kresťanov, a nielen kresťanov, pred ťažkú voľbu. Osobne som sa rozhodol pre nevolenie ani jedného kandidáta. Rešpektujem však, že ak niekto mal presvedčenie, že jeden z kandidátov je o máličko lepší ako druhý, tak ho teda volil.

Podstatné je to, aby sa to nedialo v nejakom sebaklame. Povedzme si rovno, že druhé kolo bolo úspechom liberalizmu nielen preto, že v ňom zvíťazila liberálka. Je to aj preto, že jej súper v druhom kole bol tiež liberál. A že jeden má prívlastok „progresívny“ a druhý má prívlastok „socialistický“, je už v podstate jedno. Inak, obaja sa hlásia ku kresťanstvu.

A práve v prípade Maroša Šefčoviča sme boli svedkami vyrábania sebaklamu. V menšej hystérii medzi prvým a druhým kolom ho niektorí postupne prefarbovali z liberála, ktorým je, na kresťanského konzervatívneho spasiteľa, ktorým nie je. Kto si prečíta jeho nedávne vyjadrenie k potratom na stránkach Postoja, vidí, že to nie je pro-life názor, ale pro-choice vata.

Tesne pred hlasovaním parlamentu a druhým kolom prezidentských volieb Maroš Šefčovič ohlásil, že parlament odmietne Istanbulský dohovor, a označil tento krok za „potvrdenie hodnotového ukotvenia Slovenska, postaveného na rešpekte k tradičným hodnotám Slovenska“.

Je vari Európska komisia, ktorej je Maroš Šefčovič členom, útvar vznášajúci sa mimo Európskej únie, ktorá je jedným z najväčších pretláčateľov Istanbulského dohovoru? Samozrejme, že nie. Veď aj Komisia sama schvaľuje dokumenty a pripravuje ich pre iné orgány Únie. Či vari Európska komisia neschválila Istanbulský dohovor? Veď aj ona ho schválila. A nielen raz, lebo schvaľovala mnoho dokumentov, ktoré hovorili o podpore Istanbulského dohovoru. Stačí sa trochu prejsť po webovej stránke Európskej komisie. Uveďme príklady.

V októbri 2015 Európska komisia schválila Road map – cestovnú mapu k pristúpeniu EÚ k Istanbulskému dohovoru.

4. marca 2016 Európska komisia navrhla EÚ ratifikáciu Istanbulského dohovoru.

Maroš Šefčovič bol pri podpore Istanbulského dohovoru toľkokrát ako nikto iný na Slovensku. Až tri dni pred druhým kolom prezidentských volieb zrazu povedal, že to všetko je vlastne proti tradičným hodnotám Slovenska. Zdieľať

Európska komisia schválila dokument „Strategic engagement for gender equality 2016 – 2019“, v ktorom si kladie za cieľ pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru.

To, samozrejme, nie sú všetky dokumenty Komisie, v ktorých sa Komisia k Istanbulskému dohovoru prihlásila.

Nuž a pri tom všetkom bol roky aj eurokomisár Šefčovič. Nikdy nám o tom nerozprával. Bol pri podpore Istanbulského dohovoru toľkokrát ako nikto iný na Slovensku. Až tri dni pred druhým kolom prezidentských volieb zrazu povedal, že to všetko je vlastne proti tradičným hodnotám Slovenska.

Hovoriť iné na Slovensku a iné v Bruseli je už dávno rozšírený šport. Neklamme sa.

Čože nás to oslobodí?

Ak si to dobre pamätáme, nie sú to barličky sebaklamu, ktoré nás oslobodia. Pravda nás oslobodí. Aj keď spočiatku môžeme mať pri tom blbý pocit.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo