Le Penová sa chystá dobyť EÚ s mladým Jordanom

Le Penová sa chystá dobyť EÚ s mladým Jordanom

Francúzska nacionalistická prezidentská kandidátka Marine Le Penová posiela bozk svojim stúpencom na predvolebnom zhromaždení v Ennemaine na severe Francúzska 4. mája 2017. FOTO TASR/AP

Strana francúzskych nacionalistov sa prevliekla do nového šatu a má šancu poraziť Macrona v eurovoľbách.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Líderka francúzskej extrémnej pravice Marine Le Penová sa rýchlo otriasla z neúspechu v prezidentských voľbách, v ktorých ju napokon s prehľadom porazil liberál Emmanuel Macron.

Jej strana sa prihovára čoraz širšiemu publiku a teraz sa chystá so svojím radikálnym programom zvíťaziť v eurovoľbách.

Justin Timberlake radikálnej pravice

Le Penová v decembri minulého roka vybrala za lídra európskej kandidátky mladého ambiciózneho Jordana Bardellu. Prvýkrát tak na čele takmer 50-ročnej strany nestojí nikto z rodinného klanu Le Penovcov. V čase, keď podpora nacionalistov medzi mladými voličmi narastá, urobila Le Penová touto voľbou šikovný ťah, ktorý navyše nezatieni samotnú šéfku strany.

Bardella, fanúšik bojového umenia Aikida, je na svojom facebookovom aj twitterovom konte zobrazený bok po boku s Le Penovou, s ktorou v rámci predvolebnej kampane pravidelne obchádza „la France périphérique“, teda zabudnuté francúzske mestá a dediny.

Bardella rád pripomína, že vyrastal v sociálnom byte multietnického parížskeho predmestia Saint Denis, tu si napokon osvojil lepenovský nacionalizmus. Pokiaľ tu bude jeden Francúz bez strechy nad hlavou, tak migrantom nepôjde žiadne euro, povedal pred niekoľkými dňami pre televíziu BFMTV.

Aj keď strana ešte oficiálne nepredstavila program do európskych volieb, jeho vyjadrenia na sociálnych sieťach sa hmýria útokmi na politiku francúzskeho prezidenta Macrona, protiislamistickými výzvami na obnovenie poriadku v štáte a vyhláseniami na „prinavrátenie“ Francúzska Francúzom.

Jordan Bardella, mladá nádej francúzskych nacionalistov.

Doteraz neznámy Bardella už teraz čelí pochybnostiam vo vlastnej strane, no jeho straníci mu nemôžu uprieť, že si počas svojej kariéry ešte nemal príležitosť vytvoriť nepriateľov a nie je ani vyšetrovaný zo zneužitia európskych fondov tak ako niektorí starí členovia radikálnej pravice.

Nové meno, stará strana

Okrem nového lídra európskej kandidátky prišla Le Penová s ďalším marketingovým krokom, keď zmenila názov z Národného frontu na Národné zhromaždenie. Týmito krokmi sa Marine Le Pen programovo usiluje o „dediabolizáciu“, teda očistenie strany od extrémistických a antisemistických nálepiek. Takto chce rozšíriť voličský potenciál a konečne sa priblížiť na dosah moci.

Podľa historika Nicolasa Lebourga sa však s myšlienkou dediabolizácie začalo hrať ešte v roku 2002, keď otec Marine Le Penovej, Jean-Marie Le Pen, síce postúpil do druhého kola, tam však prehral zdrvujúcim rozdielom. Po tomto neúspechu v strane prevládol pocit, že treba sa v niečom viac prispôsobiť stredu spoločnosti, viac obhajovať laicizmus a zmierniť postoj proti potratom. To všetko popri udržaní istej úrovne nacionálnej radikálnosti.

Politológovia sa svorne zhodujú, že očisťovacia stratégia prináša svoje výsledky – je to najúspešnejšia strana posledných eurovolieb. Národnému frontu sa podarilo zvýšiť počet starostov v komunálnych voľbách v roku 2014, súčasne strojnásobil počet zástupcov v samosprávnych výboroch. Navyše, aj napriek istému pocitu neúspechu strana dosiahla pred dvomi rokmi historický rekord v prezidentských voľbách.

Dôvodmi narastajúceho vzostupu sú tiež vonkajšie okolnosti, ako stagnujúca nezamestnanosť, vlna xenofóbie, ktorá súvisí s teroristickými útokmi, ale najmä oslabená konzervatívna pravica: „Ak sa pozriete na stratégiu bývalého prezidenta Nicola Sarkozyho, bol to on, kto začal svojimi vystúpeniami získavať elektorát Le Penovej. To bol dôvod, že táto ideológia sa zlegitimizovala a stala populárnejšou,“ hovorí pre Postoj Bénédicte Laumondová, ktorá sa zaoberá radikálnou pravicou vo Francúzsku a v Nemecku.

Podľa špecialistu na extrémnu pravicu Jeana Yvesa Camusa je to však stále tá istá strana, ktorej jadrom je radikalizmus a protimigrantská línia. Jedinou zmenou je postoj voči Európe: „Marine Le Penová napokon pochopila, že téma odchodu z EÚ je kontroverzná. Národovci strany preto hovoria – my neodídeme, my zmeníme Európsku úniu zvnútra,“ hovorí Camus pre Postoj.

Od Atlantiku po Stredozemné more

Tento mix nacionalizmu a miernejšieho odporu voči EÚ na voličov zaberá a stranu dnes volia mladí, ženy aj príslušníci menšín. „Mladí ľudia s nižším vzdelaním veria, že každý migrant, ktorý príde do Francúzska, im ukradne prácu a bude mať vyššie sociálne dávky ako oni,“ hovorí pre Postoj Camus.

V krajine je každý štvrtý mladý človek do 25 rokov bez práce a v samosprávnych voľbách volila Le Penovej stranu tretina mladých. Napokon, rétorika strany ako ochrankyne pred islamským fundamentalizmom funguje aj medzi ženami, ktorých voličský podiel sa za posledné roky strojnásobil. Prieskumy ukazujú, že Národnému zhromaždeniu sa podarilo preniknúť do všetkých profesných skupín, naďalej však ostáva prvou stranou medzi manuálne pracujúcimi a robotníkmi.

Najsilnejšie bašty strany sú na severovýchode a juhovýchode Francúzska. Jednou skupinou voličov sú robotníci alebo bývalí robotníci, ktorí čelia ekonomickej depresii na severe, a lepšie situovaní Francúzi na juhu, ktorí sú zas negatívne naladení proti imigrantom. „Je pozoruhodné, že strana bola za posledných desať rokov schopná osloviť tieto dve rozdielne publiká. Schopnosť vytvoriť prepojenie medzi témou imigrácie a nezamestnanosťou je v tejto chvíli silná výhoda radikálnej pravice vo Francúzsku,“ vysvetľuje pre Postoj Bénédicte Laumondová. Voči politike radikálnej pravice tu prestáva byť imúnny aj socialistom verný západ krajiny.

Hor sa do Únie!

Práve oslabená dôvera v Európu aj kontinentálna vlna populizmu nahrávajú Le Penovej strane. Tá sa tiež zviezla na hneve demonštrantov hnutia Žltých viest, ktoré obnovilo niektoré témy radikálnej pravice. Ani pred pár dňami ohlásená kandidátka jednej z mediálnych tvárí hnutia by však nemala vziať voličské body strane. „Vnútri hnutia Žltých viest je pravdepodobne mnoho tých, ktorí prestali voliť, keďže už neveria v programy politických strán,“ vysvetľuje Jean Yves Camusa pre Postoj.

Rastúcu popularitu strany výrazne neovplyvnili ani škandály, finančné problémy a pochybné výsledky jej päťročnice v Európskom parlamente. V bruselskej parlamentnej mašinérii členovia radikálnej pravice nepredsedali žiadnej komisii a strana väčšinou hlasovala proti navrhnutým textom, čím si vyslúžila nálepku „Front de refus“ (odmietajúci front).

Strane odišla tretina europoslancov, a to buď do konkurenčných formácií blízkych radikálnej pravici, alebo do euroskeptickej koalície, ktorú vedie bývalý šéf britskej strany UKIP Nigel Farage. Navyše, niektorí europoslanci Le Penovej čelia obvineniam francúzskych súdov, že vytvorili organizovaný korupčný systém. Ten sa týka zneužitia eurofondov na platy zamestnancov, ktoré boli pôvodne určené pre parlamentných asistentov.

V predvolebnej kampani ostalo Le Penovej hnutie verné svojim témam a pozornosť od svojich problémov odvádza útokmi na prezidenta Macrona. Antiglobalistická, protielitárska a patriotická rétorika je akoby pokračovaním Le Penovej kampane pred prezidentskými voľbami.

Program strany háji 12-členná kandidátka, zložená zo starých členov a obohatená o dvoch odpadlíkov, ktorí odišli od pravicových republikánov. Chýbajúcu ekonomickú kredibilitu si strana doplnila o konzervatívneho ekonóma a esejistu Hervého Juvina, ktorého ekologický manifest sa stal inšpiráciou pre stranu.

Cieľom francúzskej radikálnej pravice je nielen zopakovať prvenstvo spred piatich rokov, ale aj vytvoriť širokú skupinu euroskeptikov v Európskom parlamente a usilovať sa o dezintegráciu EÚ. Na vytvorenie takejto silnej skupiny má šancu aj napriek odchodu britských eurofóbov z Ukip, a to vďaka priateľským kontaktom s najpopulárnejším talianskym politikom Matteom Salvinim a poľskou vládnou stranou Právo a spravodlivosť.

Keďže Francúzi vedia prejaviť znechutenie z politiky aj tým, že nepôjdu voliť, Le Penová, ktorú doma mnohí považujú za posledný relikt fašizmu, môže v týchto voľbách dosiahnuť opäť na vysokú métu. A vydesiť tak elity v Bruseli aj v mnohých európskych štátoch.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo