Proti Židom na západe dnes stoja najmä moslimovia a ľavica

Proti Židom na západe dnes stoja najmä moslimovia a ľavica

20. marec 2012 krátko po streľbe teroristu v židovskej škole vo francúzskom Toulouse, kde zahynuli traja žiaci a učiteľ. Foto Profimedia.sk

Tak ako sme sa naučili odsúdiť antisemitizmus fašistov, treba si začať pozorne všímať aj ľavicový variant.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Násilné útoky proti Židom v Európe lámu rekordy. Zvyšuje sa aj celkový podiel ľudí, ktorí sa na nich pozerajú nepriateľsky. Zvlášť zarážajúce je, že tento trend vidno u mladších ľudí, pričom sa nevyhýba ani tým vzdelanejším, zasiahol napríklad aj univerzity. Čo sa skrýva za týmto fenoménom?

Zdá sa, že v nenávistných fyzických útokoch voči Židom má Západ oproti Východu výrazne prevahu. Pokriky nasmerované proti Židom počas protestov žltých viest vo Francúzsku, množstvo hanlivých výrokov nemeckých politikov, najmä zo strany AfD, na adresu Židov a holokaustu, nepriateľské prejavy časti britských labouristov a najmä množiace sa násilné incidenty voči Židom dokazujú, že ide o celoeurópsky problém, ktorý v roku 2018 narástol do nevídaných rozmerov.

Začnime Francúzskom

Francúzsko je krajina s najväčšou európskou židovskou komunitou, ktorú tvorí približne 550-tisíc ľudí. Zároveň však ide o štát, z ktorého podľa New York Times od roku 2000 emigrovalo do Izraela až 50-tisíc Židov. Výraznou motiváciou na odchod je práve vzrastajúci násilný antisemitizmus.

Podľa výročnej správy ministerstva vnútra došlo počas roku 2018 až k 74-percentnému nárastu počtu násilných antisemitských útokov – z 311 na 541. Francúzsky prezident Emmanuel Macron preto vidí antisemitizmus na najvyššej úrovni od druhej svetovej vojny. Zrejme sa nemýli.

Vo februári tohto roka došlo k znesväteniu približne osemdesiatich hrobov na židovskom cintoríne vo východofrancúzskom meste Quatzenheim, ktoré boli posprejované hákovými krížmi a antisemitskými sloganmi. Rovnako bol zničený pamätný kameň na mieste starej synagógy v Štrasburgu, vypálenej nacistami v septembri 1940, ako aj zrúbaný strom zasadený na pamiatku mladého Žida Ilana Halimiho zavraždeného v roku 2006.

Najproblematickejšie sa stali v poslednom období antisemitské heslá a fyzické útoky účastníkov protestného hnutia žltých viest, zobrazujúce Židov ako súčasť skorumpovanej spoločnosti, ktorí údajne Francúzov utláčajú a udržiavajú chudobnými.

Keďže podpora hnutia naďalej klesá, stále viac v ňom dominujú práve radikálne až extrémistické menšiny.

„Špinavý Sionista! Choď späť do Tel Avivu! Francúzsko je naše!“ Aj takéto pokriky si musel vypočuť francúzsky prominentný filozof Alain Finkielkraut obkľúčený skupinou prívržencov žltých viest počas februárového protestu v centre Paríža. Ide o filozofa, mimochodom zástancu hnutia, no miestami aj jeho kritika, ktorého rodičia – Židia – utiekli z nacistami okupovaného Poľska a ktorého vlastný otec prežil zverstvá Osvienčimu.

Každú sobotu po skončení protestov žltých viest sa vo francúzskych novinách objavujú ďalšie a ďalšie príklady nenávisti voči Židom. Či už ide o prípad židovskej pekárne v centre Paríža, ktorá mala po jednom z protestov pomaľovaný výklad výrazom „Juden“ (nemecké slovo označujúce Židov) alebo svastiky nakreslené na poštových schránkach s tvárou známej francúzskej političky Simone Veilovej, v 16 rokoch deportovanej do Osvienčimu.

Poškodené hroby na židovskom cintoríne v obci Quatzenheim. 19. február 2019. Zdroj: FOTO TASR/AP

Vo Francúzsku minulý rok zarezonovala aj brutálna vražda 85-ročnej Mireille Knoll, preživšej holokaust, ktorej telo bolo dobodané a podpálené v jej parížskom byte.

Prezident Emmanuel Macron odsúdil prudký nárast antisemitského násilia vo Francúzsku a vyjadril svoje „úplné odhodlanie bojovať proti antisemitizmu vo všetkých jeho formách“. Minister vnútra Christophe Castaner varoval, že antisemitizmus sa šíri ako jed. A keďže podľa prieskumov jeden z piatich Francúzov vo veku od 18 do 34 rokov o holokauste nikdy nepočul, o plazivom šírení antisemitizmu si skutočne nemožno robiť žiadne ilúzie.

Ako je na tom Nemecko?

Len deň po tom, čo francúzski politici hovorili o prudkom náraste incidentov vo svojej vlastnej krajine, boli i v nemeckých médiách zverejnené čísla antisemitských trestných činov zaznamenaných v roku 2018.

Nemecká vláda zaznamenala o 1 646 činov spojených s nenávisťou voči Židom viac v porovnaní s rokom 2017. To predstavuje nárast o 10 percent. V prípade fyzických útokov však ide o horšie číslo – tam došlo k rastu až o 60 % (z 37 na 62).

Židovské skupiny v Nemecku varovali pred vznikaním skupín podporujúcich antisemitizmus a nenávisť voči menšinám v celej Európe. „To, čo sa už ako subjektívny dojem medzi Židmi upevnilo, je teraz potvrdené v štatistikách,“ povedal vo vyhlásení pre BBC Josef Schuster, šéf Ústrednej rady Židov v Nemecku.

Objavili sa dokonca aj výzvy na zriadenie špeciálnych hodín o antisemitizme na školách pre niektorých prisťahovalcov po tom, čo internetom kolovalo virálne video ukazujúce muža v arabčine vyzývajúceho útočiť na dvoch židovských mužov v Berlíne. Podľa židovskej rady sú tieto hodiny potrebné kvôli zvýšeniu prisťahovalectva z krajín s moslimskou väčšinou.

Kritiku si však v kontexte stúpajúcich nenávistných útokov voči Židom vyslúžil aj najnovší videoklip nemeckej kapely Rammstein k piesni „Deutschland“, ktorý má už takmer 20 miliónov videní. Štyria členovia kapely oblečení v pruhovaných uniformách predstavujúci väzňov koncentračných táborov končia obesení inými členmi odetými za nacistov (žiadny z členov kapely nie je reálne Židom).

Podľa Charlotte Knoblochovej, bývalej predsedníčky Ústrednej rady Židov v Nemecku, kapela išla cez čiaru. „Inštrumentalizácia a trivializácia holokaustu, ako je tu zobrazená, je nezodpovedná,“ dodala pre Forbes. Je naozaj ťažké tvrdiť opak. Využitie snímok holokaustu v takejto atmosfére je minimálne nezodpovedné.

Lepšie na tom nie sú ani Briti

Aj v Spojenom kráľovstve došlo k výraznému nárastu nenávistných prejavov voči Židom. Podľa údajov židovskej organizácie Community Security Trust ich počet vo Veľkej Británii vzrástol v roku 2018 o 16 %. CST uviedla, že v minulom roku zaznamenala 1 652 antisemitských incidentov, čo je najvyšší počet od začiatku zberu údajov v roku 1984.

Muž ohadzovaný jedlom z auta cestou do synagógy, napľutie do tváre ženy v autobuse, posprejovaná židovská pekáreň antisemitskými graffitmi či tehlou rozbité vchodové dvere synagógy. To je len pár prípadov uvedených v správe. Takmer 75 % všetkých antisemitských incidentov sa uskutočnilo v Londýne a Manchestri – kde sa nachádzajú dve najväčšie židovské komunity vo Veľkej Británii.

Výsledky prieskumu agentúry FRA (Agentúry EÚ pre základné práva) medzi židovskými občanmi o tom, kto bol páchateľom antisemitizmu, ktorému čelili – modrá: príslušník pravice, červená: príslušník ľavice, žltá: kresťanský extrémista, zelená: moslimský extrémista. Zdroj grafu: štúdia Antisemitské násilie v Európe 2005 – 2015 od Johannesa Due Enstada z nórskeho Centra pre štúdium holokaustu a Univerzity v Osle.​

Hoci minister vnútra Sajid Javid tvrdí, že vláda robí všetko, čo je v jej silách, aby „zbavila spoločnosť týchto jedovatých názorov“, kvôli antisemitským poznámkam dochádza k vnútornému rozdeleniu opozičnej labouristickej strany.

Jej vodca Jeremy Corbyn trvá na tom, že medzinárodne uznávaná definícia pogromov porušuje jeho právo kritizovať Izrael. Stranu kvôli viacerým Corbynovým výrokom opustilo už niekoľko zákonodarcov, ktorí mimochodom spolu s odpadlíkmi od konzervatívcov zakladajú stranu Change UK.

V Spojenom kráľovstve sa množia prípady antisemitizmu aj medzi študentmi významných univerzít. Či už ide o vzburu študentov Essexskej univerzity proti zloženiu univerzitného židovského spolku, alebo prípad na prestížnej Oxfordskej univerzite, kde študenti žiadali zákaz kóšer jedla.

Nová forma ľavicového antisemitizmu je zahalená novým odporom voči Izraelu, ktorý sa odvoláva na útlak páchaný na Palestínčanoch.

Okrem Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie boli incidenty zaznamenané aj v Belgicku, Švédsku, Taliansku či Holandsku, no v prípade prvých troch spomenutých ide o najvypuklejšie prípady.

Boja sa aj samotní Židia

Minuloročný prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva ukázal, že židia v Európe sa stále viac a viac obávajú antisemitizmu. Z prieskumu, ktorý oslovil viac ako 16-tisíc Židov z 12 európskych krajín (Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Švédsko, Dánsko, Poľsko, Španielsko, Maďarsko) vychádza, že až 90 % respondentov cíti rast antisemitizmu vo svojej krajine a 30 % opýtaných uviedlo, že boli obťažovaní.

Viac ako tretina sa z týchto dôvodov radšej nezúčastnila na židovských udalostiach zo strachu o bezpečnosť a kvôli útokom až 40 percent respondentov uvažovalo v posledných piatich rokoch o emigrácii z krajiny. Podľa prieskumu najviac antisemitských komentárov či príspevkov spochybňujúcich holokaust nachádzajú židia na internete (až 80 %), následne v médiách (56 %), na politických podujatiach (48 %) či vo verejných priestranstvách (44 %).

Švédsko spolu so Spojeným kráľovstvom a Nemeckom zaznamenalo jeden z najvýraznejších nárastov vnímania antisemitizmu za posledných šesť rokov. Generálny tajomník štokholmskej židovskej komunity Isak Reichel s týmto údajom súhlasí a dopĺňa, že väčšina Židov vo Švédsku radšej verejne nedáva najavo, že sú Židmi, pretože sa boja. Nenosia kippu (typická pokrývka hlavy), skrývajú Dávidovu hviezdu a k židovskému pôvodu sa nepriznávajú ani ich deti na školách.

Potom čo Donald Trump uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, totiž došlo vo švédskych mestách ako Malmö či Štokholm k protestom početnej moslimskej komunity, počas ktorých rečníci nazvali Židov „ľudoopmi a ošípanými“ či prisľúbili, že „budú Židov strieľať.“

Čo je za nárastom antisemitizmu v Európe?

Za príčinami nárastu antisemitizmu je aj pokles historickej pamäti. Prieskum spoločnosti ComRes pre americkú televíznu stanicu CNN zo septembra 2018 ukázal, že spomienky na holokaust začínajú čím ďalej, tým viac blednúť.

Spoločnosť zbierala dáta formou rozhovorov s vyše siedmimi tisíckami respondentov so zameraním na sedem krajín Európy, v ktorých najviac narastá počet antisemitských útokov. Išlo teda o Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Švédsko, Rakúsko, Poľsko a Maďarsko. (Reprezentatívnu vzorku tvorilo približne tisíc respondentov z každej krajiny.)

Hoci ešte neubehlo ani 75 rokov od skončenia druhej svetovej vojny a na svete žijú stále desiatky tisíc preživších holokaust, tretina Európanov vie len málo alebo vôbec nič o vyvražďovaní približne šiestich miliónov Židov nacistickým režimom. Jeden z 20 opýtaných Európanov dokonca o holokauste ani nikdy nepočul.

Tretina Európanov, ktorí o holokauste vedia, uviedla, že ho Židia využívajú na to, aby ním presadzovali svoje vlastné pozície alebo ciele. Rovnako tretina z nich si myslí, že pripomínanie si holokaustu odvracia pozornosť od iných krutostí, pričom čísla sú vyššie práve u Nemcov, Rakúšanov, Poliakov a Maďarov, ktorých nacistický režim zasiahol v plnom zábere.

O nič lepšie na tom nie sú ani Američania, pritom Spojené štáty americké sú domovom približne siedmich miliónov Židov. Prieskum zo začiatku roka 2018 zistil, že desať percent dospelých Američanov si nie je istých, či o holokauste vôbec počuli. Mileniáli zas nevedeli vymenovať ani jeden koncentračný tábor a nezvládlo to ani 45% Američanov staršej generácie. Prieskum bol však zadaný a dokončený ešte pred útokom na židovskú synagógu v Pittsburghu – najväčším útokom na židovskú komunitu v Spojených štátoch, pri ktorej zahynulo jedenásť ľudí.

Hoci sa väčšina opýtaných v prieskume zhoduje, že antisemitizmus je v ich krajinách rastúcim problémom a jednotlivé vlády by mali robiť viac v boji proti nemu, mnohými ďalšími odpoveďami si protirečia. Jeden z piatich opýtaných totiž verí, že antisemitizmus je odpoveďou na každodennú činnosť Židov, pričom viac ako štvrtina uviedla, že väčšina antisemitských útokov v ich krajinách je reakciou na konanie štátu Izrael.

Podľa Wiliama Echiksona, riaditeľa bruselskej kancelárie Európskej únie progresívneho judaizmu, dôležitú úlohu zohral kolaps politického konsenzu v strednej a na pravej časti spektra. Ten predznamenal vzostup extrémistických a populistických strán a dal zelenú antisemitizmu.

„Antisemitské nálady nikdy nezmizli, boli tu, no po holokauste boli obmedzené na krajne pravicový okraj spoločnosti. Teraz sa počet incidentov násilných útokov znásobuje a je ozbrojený nacionalistickými vládami a stranami na oboch frontoch politického spektra.“

Echikson vo svojom texte pre Politico menuje aj rozsievačov nebezpečného antisemitizmu. Na západe podľa jeho slov číha nebezpečenstvo z ľavicovej opozície a z ulice, pričom v bývalom komunistickom bloku pramení práve medzi pravicovými nacionalistickými politikmi.

Napríklad britskí Židia sa najviac obávajú islamizmu, nasleduje krajná ľavica a až na treťom mieste vidia ako svoje ohrozenie krajnú pravicu. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý medzi britskými Židmi po druhý rok vypracovalo združenie Kampaň proti antisemitizmu. Združenie zisťovalo aj vzťah k židovskej menšine z pohľadu celkovej britskej spoločnosti pomocou agentúry YouGov.

Druhy ohrozenia, aké vnímajú britskí Židia vo svojej krajine. Zdroj: antisemitism.uk

Antisemitizmus sa často ukrýva za kritikou izraelskej vlády. Kritici židovského štátu (antisionisti) majú však často problém oddeliť ju od výčitiek voči všetkým Židom ako etnickej skupine (antisemitizmu) či vyznávačom judaizmu (antijudaizmu). A to platí najmä o moslimskej komunite. Podľa nemeckého historika Günthera Jikeliho z univerzity v Indiane je antisemitizmus oveľa častejší medzi moslimami ako nemoslimami. Vyplýva to z viacerých štúdií za posledných 12 rokov. O názoroch moslimov, ktoré skúmal vo viacerých európskych metropolách pre New York Times, povedal, že antisemitizmus je pre nich skoro ako norma.

Hoci až dve tretiny Európanov veria, že spomienka na holokaust pomáha zabezpečiť, aby sa podobné zverstvá nikdy nezopakovali, korene nenávisti voči židom sú historicky hlboké a v závislosti od doby prerážajú z rozličných strán.

Azda prvým krokom na obranu pred nenávisťou voči Židom je nezľahčovať žiadnu jej verziu. Tak ako sme sa naučili odsúdiť nenávisť fašistov, nacistov a ich novodobých hybridných foriem, treba si začať pozorne všímať aj jej ľavicový variant. Ten má zatiaľ výhodu, že sa vie lepšie maskovať za intelektuálne pôsobiace heslá, o to viac pozornosti si zaslúži.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo