Krajina, ktorú držia silné ženy

Krajina, ktorú držia silné ženy

Ilustračné foto: mesto Černihiv, centralniak/flickr.com

Kto dnes na Ukrajine ešte verí v lepšiu budúcnosť.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Je nedeľa podvečer, v malej dedinke Sunične v Černigivskej oblasti v centrálnej Ukrajine sa už volebná komisia pomaly chystá na sčítavanie hlasov. Do volebnej miestnosti v polorozpadnutom obecnom klube odrazu rázne vchádza babička. Nechce voliť, ale s krikom žiada členov komisie, aby jej pomohli odniesť jej opitého syna, ktorý leží na ulici. Tí pozerajú do zeme, hovoria, že nesmú odísť, ale nakoniec niekto aspoň zatelefonuje po pomoc.

Pri prechádzke obcou je jasné, že výjav ako tento miestnych nemôže rozhodiť. Na ulici sa dajú stretnúť iba opití muži, akurát na malom námestí skupina výrastkov nahlas počúva ruský rap. Aj oni v rukách držia plechovkové pivo.

V sto kilometrov vzdialenom Černihove, starom kniežacom meste so zachovalým historickým centrom, má človek ešte pocit, že veci ako-tak fungujú. V dedinkách, ako je Sunične, sa však na neho z každého rohu valí bezútešnosť.

Na domoch vidno, že ich už roky nikto neopravuje, verejné osvetlenie nefunguje a asfalt z cesty už olúpal čas. Dominantou je skelet kultúrneho domu, ktorý sa začal stavať ešte v sovietskych časoch, ale v rokoch nezávislosti Ukrajiny sa už nenašiel nikto, kto by ho dokončil, a dnes z neho vyrastajú borovice. Ani ľuďom nie je veľmi do reči. Nielen v Sunične.

Olegovi a Nikolajovi, ktorí ma celý deň sprevádzajú po volebných miestnostiach, sa o politike vôbec baviť nechce. Tridsiatnik Oleg hovorí, že keď bola Oranžová revolúcia, tak sa ešte dokázal nadchnúť, ale teraz ho politika už vôbec nezaujíma. Celý čas hovorí najmä o tom, prečo zostáva doma na Ukrajine, na rozdiel od desiatok svojich kamarátov, ktorí pracujú od Nórska po Turecko. Akoby mal potrebu sa za to ospravedlňovať.

Nikola, ktorý mal kedysi fotoateliér, je už dôchodca, dvaja jeho dospelí synovia majú vlastné životy, samozrejme, v zahraničí. On už sa nejako pretlčie a zaujíma ho iba to, aby si privyrobil k žalostne nízkemu dôchodku.

Výnimkou z tejto záľahy pesimizmu sú ženy vo volebnej komisii. Pri nich sa chcem pristaviť. Na ukrajinské voľby chodím ako novinár a volebný pozorovateľ roky. Od Oranžovej revolúcie som nechýbal na žiadnych voľbách a prešiel som stovky volebných miestností v mestách aj na vidieku. Preto si dovolím tvrdiť, že ženy sú v istom zmysle chrbticou ukrajinskej demokracie. Bez nich by sa nedali zorganizovať žiadne voľby.

Okrskové volebné komisie sú čisto ženskou záležitosťou, mužov v nich býva len zopár, aj to väčšinou ženám pri ich práci iba zavadzajú. Pričom práca miestnych volebných komisií na Ukrajine je pomerne vyčerpávajúcou záležitosťou. Sčítavanie je komplikované, ale najmä treba vyplniť desiatky volebných protokolov, ktoré sa v malých dedinkách vypisujú ručne. Ak sa aj hlasy sčítajú rýchlo, nasledujú ešte hodiny úmorného vypisovania a potom cesta do „rajónnej komisie“, kde sa ešte dlhé hodiny čaká v rade. Aj keď sa už dostanete na rad, ešte nemáte vyhraté. Viaceré komisie často kvôli formálnej chybe vrátia materiály prepracovať. Voľby sa začínajú v nedeľu ráno, ale mnohé komisie majú často hotovo až v pondelok večer.

Aj v Sunične je s výnimkou jedného muža čisto ženská komisia. Železnou rukou ju riadi miestna učiteľka, asi šesťdesiatnička, ktorá dokáže tvrdo potlačiť akýkoľvek náznak vznikajúceho chaosu. Dôležitejšie je však niečo iné ako manažment. Z týchto žien ide niečo, s čím sa už na dnešnej Ukrajine dá stretnúť len výnimočne. Ešte stále majú nádej. Ešte stále veria, že bude lepšie.

Hoci priebežné výsledky ukrajinských volieb ukazujú, že do druhého kola postúpi komik Volodymyr Zelenskyj s úradujúcim prezidentom Petrom Porošenkom, v Sunične zvíťazila Júlia Tymošenková. O dva hlasy porazila práve Zelenského.

Niektoré členky komisie tento výsledok viditeľne potešil a dávajú to aj nahlas najavo. To, že sa ich nádej spája práve s touto političkou, je síce len ťažko pochopiteľné, ale na konci dlhého, bezútešného dňa aj tak osviežujúce.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo