Adopcie pre homosexuálne páry spoločnosť nerozdeľujú, jej názor je zrejmý

Adopcie pre homosexuálne páry spoločnosť nerozdeľujú, jej názor je zrejmý

Andrej Kiska vo volebnom štábe Zuzany Čaputovej 30. marca 2019. Foto: TASR/Michal Svítok

Prezident Andrej Kiska okolo seba vytvára novú stranu, ktorá chce byť „stredová“. Mal by však viac rešpektovať názor verejnosti.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Prezident Andrej Kiska v nedeľnom rozhovore pre Denník N kritizoval iniciatívu Smeru predložiť ústavný zákon, na základe ktorého by adopciu detí nebolo možné prisúdiť homosexuálnym párom.

„Nevnímam ho dobre, lebo zabúdame na to, že by sme sa mali viac zameriavať na to, čo nás spája, než na to, čo nás rozdeľuje,“ povedal Kiska. „Vždy sa nájde niečo, v čom sa všetci stopercentne nezhodneme, ale tých pár percent otázok, ktoré sú pre spoločnosť niekedy absolútne nepodstatné, ktoré v praxi nemajú žiaden význam a majú skôr len symbolický význam, dokáže našu spoločnosť rozdeľovať a to nie je dobré.“

Je pravda, že otázka adopcií detí pre homosexuálne páry vyvoláva spory, no nie je to pre názory verejnosti. Je známe, že podľa prieskumov verejnej mienky sa slovenská spoločnosť na tejto téme v skutočnosti nerozdeľuje, práve naopak. V prieskume agentúry Focus z roku 2015 sa 74 % Slovákov vyslovilo proti takýmto adopciám, podobne to bolo aj v roku 2016: „rozhodne proti“ bolo 57,7 % respondentov, „asi proti“ 17,1 % (spolu 74,8 %). Obdobný výsledok zaznamenala aj agentúra Polis v roku 2014. Podobne: hoci sa na referende o rodine v roku 2015 nezúčastnil dostatočný počet ľudí, až 873 224 z nich (92,4 %) sa vyslovilo proti takýmto adopciám.

Výsledky prieskumu verejnej mienky na otázku, či by homosexuálne páry mali mať právo adoptovať si deti (agentúra Focus 2016).

Neplatí ani argument, že je to „úplne nepodstatná“ otázka „iba symbolického významu“. Legislatívna zmena stavu, kto môže vychovávať deti, vytvára aj definíciu toho, čo je pre dieťa najlepšie, a to predurčuje viaceré ďalšie aspekty, ako je v spoločnosti chápaná rodina a rodinná výchova. Je iné, ak je v legislatíve ako najvyšší cieľ postavený najlepší záujem dieťaťa, alebo sa nad to postaví záujem partnerov osvojiť si dieťa. O týchto témach už prebehla široká diskusia a postoj slovenskej verejnosti je očividný.

Samozrejme, môžeme mať rôzny názor na stranu Smer ako predkladateľa. No keďže sú adopcie detí pre homosexuálne páry už vo väčšine štátov západnej Európy niekoľkoročnou realitou, je len otázkou času, kedy sa ich budú snažiť legislatívne presadiť aj politické strany na Slovensku. Hlavne ak platí, že túto tému vytrvalo presadzujú mimovládne organizácie a ďalšie skupiny ako (podľa ich interpretácie) vec „základných ľudských práv“.

Protireakcia zo strany konzervatívneho spektra je v tomto kontexte úplne legitímnym krokom, zvlášť, ak má veľmi vysokú oporu vo verejnej mienke.

Slováci sa neradi zapájajú do tzv. kultúrnych vojen. No veľká väčšina z nich sa v názore na rodinné témy zhoduje. Ak potom Andrej Kiska kritizuje zámer zákona s argumentom o „rozdeľovaní spoločnosti“, je to výrazne nekorektné.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo