František Mikloško: Päť postrehov k referendu

Premýšľanie o referende a jeho výsledku musí tvoriť len časť toho, čo všetko bude pred nami v nastávajúcej dobe stáť.

1. Veľké očakávania boli odôvodnené

Keď skupina laických aktivistov v pomerne krátkom čase zozbierala vyše 400-tisíc podpisov za jeho uskutočnenie, ten, kto má skúsenosť so zbieraním podpisov, musel vidieť, že tejto myšlienke sa na Slovensku darí. K tomuto úspešnému napredovaniu potom ešte prispelo, že referendum podporili predstavitelia takmer všetkých cirkví na Slovensku a pre účasť na ňom sa pozitívne vyjadrili najvyšší ústavní činitelia SR a predsedovia takmer všetkých relevantných politických strán. Bolo teda namieste očakávať vysokú účasť a úspešný výsledok.

2. Diskusia o sexuálnej orientácii ovplyvnila účasť

Pri týchto predpokladoch niečo viac ako 21-percentná účasť na referende je sklamaním. Hlavným dôvodom nízkej účasti bolo, že referendové otázky otvorili aj veľmi subtílnu oblasť života človeka, ktorou je sexuálna orientácia. Ľudia na Slovensku si odrazu uvedomili, že medzi nami žijú takí, ktorí majú homosexuálnu orientáciu a cítia sa preto vytláčaní na okraj. Vzťah väčšinového obyvateľstva k týmto ľuďom je historicky väčšinou nedobrý až neúctivý a práve v predreferendovej diskusii sa o tomto probléme najviac hovorilo.

Na tomto najviac stavala aj protireferendová argumentácia. Preto si mnoho ľudí nakoniec povedalo, že s tým nechce mať nič spoločné a k hlasovacím urnám neprišlo. Jeden z prínosov referenda môže byť v tom, že si túto zložitú problematiku všetci uvedomíme a vyvodíme z nej pre seba a svoje okolie dôsledky.

3. Dôležitosť svedectva

Nikto nevie predpovedať, akým smerom sa na Slovensku bude uberať parlamentná diskusia o otázkach registrovaných partnerstiev ľudí rovnakého pohlavia a následnej adopcie detí. Argumentácia LBGT je v tom veľmi jednoduchá: toto je naša prirodzenosť, my nechceme adoptovať deti z nejakej roztopaše – veď výchova a starosť o dieťa je v prvom rade obeta, a prečo by sme sa v sekulárnej spoločnosti nemohli tohto dožadovať?!

"Kresťanstvo je najsilnejšie nie vtedy, keď vnucuje niekomu svoj názor, ale keď podáva svedectvo a je kvasom, soľou zeme a svetlom sveta."

Zdieľať

Oproti tomu stojí kresťanská argumentácia, ktorá sa opiera o 3300-ročnú židovsko-kresťanskú tradíciu, ktorá v Desatore i celej Starej i Novej Zmluve chápe rodinu ako spolužitie muža a ženy. Preto je dobré, že predstavitelia rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, evanjelickej i ďalších protestantských cirkví vyjadrili v tejto veci svoje oficiálne stanovisko a takto vydali svedectvo. Kresťanstvo je najsilnejšie nie vtedy, keď vnucuje niekomu svoj názor, ale keď podáva svedectvo a je kvasom, soľou zeme a svetlom sveta.

4. Cirkvi musia stavať na morálnej autorite

Pri hlasovaní o niektorých etických otázkach nemožno hovoriť o víťazoch a porazených. O víťazoch a porazených možno hovoriť len v mocenskom alebo politickom zápase. V tomto zmysle možno pripustiť, že najmä väčšinová Katolícka cirkev stratila v tomto referende istú politickú prestíž. Ale to je pre ňu veľká, historická šanca. Po novembri 1989 som bol svedkom, ako niektorí predstavitelia Katolíckej cirkvi po 40-ročnom prenasledovaní nezvládli moc, ktorá sa pred nimi odrazu ukazovala. Pamätám si, ako jeden cirkevný hierarcha chcel na VPN hovoriť, kto má byť riaditeľom Slovenskej televízie. Rovnako, ako iný hierarcha zase hovoril, kto má byť predsedom KDH. Politici pred každými voľbami navštevovali biskupské úrady, lebo veriaci ľudia predstavovali veľký voličský potenciál.

"Najmä väčšinová Katolícka cirkev stratila v referende istú politickú prestíž. Ale to je pre ňu historická šanca."

Zdieľať

Ale akú moc a postavenie mala cirkev za komunizmu a predsa, akú mala vážnosť?! Ako sa, aspoň časť z nej, vedela aj v takýchto podmienkach verejne vyjadrovať k spoločenským otázkam! Postavenie cirkvi v spoločnosti, jej vážnosť a teda iste aj politický vplyv bude mať cirkev vtedy, keď bude zakladať svoje postavenie v prvom rade na svojej morálnej autorite. A k tomuto majú teraz všetky cirkvi na Slovensku veľkú príležitosť.

5. Spolupráca kléru a laikov je veľkou výzvou

Vzťah štátu a cirkvi je v celých dejinách plný zvratov a napätí. Cirkev by nemala pristúpiť na postavenie, že náboženstvo je súkromná vec každého človeka. Cirkev tvorí súčasť spoločnosti, žije v nej a podieľa sa na nej. Takto sme mali v úmysle koncipovať aj zmluvy medzi štátom a všetkými cirkvami. Ak je podľa jednej z týchto zmlúv na školách náboženstvo povinne voliteľný predmet s etikou, tak všetky deti v škole majú možnosť vidieť a prežívať, že vedľa seba môžu v pokoji existovať rovnako neveriaci ako aj rôzne náboženstvá. A ak sa niekde už na náboženstvo nikto neprihlási, bude sa v škole vyučovať iba etika.

Rovnako je to s pastoračnou prácou v ozbrojených zložkách, väzniciach, nemocniciach a podobne. A takisto by to malo byť aj s ďalšou vážnou zmluvou medzi štátom a cirkvami o tzv. výhrade vo svedomí. O jej obsahu možno diskutovať, ale jej dôležitosť pre pokojné spolunažívanie všetkých občanov je skutočne neodškriepiteľná.

K téme 
Aktívni katolíci tvoria menšinu, ukázalo neúspešné referendum
Po referende

Zdieľať

Samozrejme, nakoniec treba hovoriť aj o zmluve medzi štátom a cirkvami o hospodárskom zabezpečení všetkých cirkví. Starosťou cirkví by malo byť, aby v spoločnosti vyrastali kresťania, ktorí sa budú angažovať na každej politickej úrovni a ktorí budú kompetentní v rôznych oblastiach života. Aj v predreferendovej diskusii bolo radosťou vidieť, ak na proreferendovej strane vystupovali v médiách ľudia so životným príbehom a navyše odborne kompetentní. Takéto i podobné diskusie už cirkev nie je v stave pokryť len kňazmi. Aj toto potvrdzuje, že spolupráca kléru a laikov je výzvou tejto doby.

Často mám pocit, že kľúčovou výzvou na Slovensku – napriek všetkým problémom s korupciou, klientelizmom, lajdáctvom a podobne – je, či sa dokážeme mentálne dostať na novú existenciálnu pozíciu, kde si budeme ctiť kvalitu a schopných ľudí, kde si nebudeme závidieť, kde budeme budovať spoločnú pamäť, kde budeme podporovať projekty, ktoré sa dotýkajú väčšieho spoločenstva, ako je osoba, rodina alebo priatelia. Či sa dostaneme z mentality našich uzavretých dolín a malomestských prostredí.

Aj toto je výzva k angažovaniu sa všetkých cirkví na Slovensku. Premýšľanie o referende a jeho výsledku musí tvoriť len časť toho, čo všetko bude pred nami v nastávajúcej dobe stáť. V tomto zmysle žijeme znovu krásne časy!

František Mikloško
Autor je bývalý disident a dlhoročný poslanec NR SR.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo