Rodák z Moldavy nad Bodvou má ambície a nápady na zmeny vo fungovaní mestskej a regionálnej autobusovej a vlakovej dopravy, ale aj verejnej lodnej dopravy po Dunaji. Je presvedčený, že verejná doprava a dopravné spojenia sú produkt, ktorý treba vytvoriť, otestovať, rozvíjať a vedieť aj cestujúcej verejnosti predať.

Dokážete definovať výzvy dopravy na Slovensku v súčasnosti?

Je ich hneď niekoľko. Zavádzanie moderných technológií, ktoré zlepšia informovanosť cestujúcich, nevyhnutná modernizácia infraštruktúry vrátane autobusových a vlakových staníc a zastávok, potrebná spolupráca medzi mestami, župami, štátom a dopravcami v oblasti dopravy a v neposlednom rade aj nedostatok vodičov autobusov. Slovensko však má predpoklady na to, aby všetky tieto výzvy postupne vyriešilo a posunulo sa aj v oblasti verejnej dopravy dopredu.

Čo si máme predstaviť pod zavádzaním moderných technológií v doprave?

Takú digitalizáciu verejnej dopravy, ktorej výsledkom je lepšia informovanosť a väčšie pohodlie cestujúcich.

V praxi to znamená, že zo všetkých autobusov, resp. vlakov budeme zbierať a vyhodnocovať údaje o situácii na cestách a riadiť vďaka nim dopravu. Moderné informačné tabule a mobilné aplikácie dokážu v reálnom čase informovať cestujúcich o aktuálnej polohe autobusu, ktorým chcú cestovať, ako aj o prípadných nadväzujúcich spojoch. Vďaka nim majú cestujúci presnú informáciu o tom, kedy príde ich najbližší spoj, resp. aké iné možnosti majú na to, aby sa dostali do cieľa svojej cesty.

Informačné technológie vplývajú na verejnú dopravu viac než si myslíme. Napríklad po tom, čo sme takmer do všetkých našich autobusov zaviedli systémy GPS, vieme povedať, o koľko minút môžeme skrátiť intervaly v nových cestovných poriadkoch. V niektorých prípadoch vieme ušetriť až desiatky minút a práve tie môžu rozhodnúť o tom, či pôjde človek do práce autom alebo autobusom.

Navyše – nové druhy dopravy prinášajú nové dopravné riešenia. Hovorme o zdieľaných bicykloch – tzv. bikesharingu – alebo o autonómnej doprave či o doprave na zavolanie (tzv. demand responsive transport) alebo carsharingu. Všetky tieto nové druhy dopravy sa dostávajú čoraz viac do povedomia ľudí a menia dopravný trh.

V každom prípade – cieľom všetkých spomínaných riešení je, aby sa pre cestujúcich stala doprava prehľadnejšou a vypočítateľnejšou a aby sa vďaka tomu rozšírila ich komfortná zóna. Lebo aj to rozhoduje o tom, či použijú osobné auto alebo verejnú dopravu.

Výzvou každého dopravcu je dostať ľudí z áut do autobusov či vlakov. Ľudia sú však pohodlní a chodia autami, lebo sú tak flexibilnejší. Často ide aj o spoločenský status.

S tým, že my – cestujúci – chceme cestovať bezpečne a pohodlne, musíme počítať. Aj preto nestačí nakúpiť moderné autobusy či vlaky a zaviesť nové technológie. Nevyhnutné je modernizovať aj infraštruktúru. Ľudia chcú nastupovať a vystupovať v kultúrnom prostredí. Preto potrebujeme kultúrne stanice a zastávky. Plus – ľudia potrebujú mať po ruke aktuálne informácie o dopravnej situácii a príchode spojov. Zistiť, o koľkej a kde mám nastúpiť a kedy dôjde môj spoj do cieľovej stanice, musím byť schopný ľahko, ideálne mobilom.

Cestovné poriadky a nadväznosť spojov musíme prispôsobiť tak, aby nikto nečakal viac ako 10 – 15 minút. Voľakedy to nebol problém, no dnes už nikto nemá čas čakať. Na to musíme my, dopravcovia v spolupráci s objednávateľmi, reagovať atraktívnou ponukou. Preto bojujem proti prerieďovaniu liniek. Radšej nech idú spoje častejšie. Vďaka tomu by verejnú dopravu využívalo viac cestujúcich.

S tým súvisí aj úprava grafikonov mestskej a prímestskej autobusovej dopravy. Nastupovanie a nákup lístka už dnes vďaka čipovým kartám netrvajú tak dlho ako v minulosti. Navyše – akcelerácia moderných autobusov je lepšia, takže sa skracuje aj čas jazdy medzi jednotlivými zastávkami. Pri cestovaní prímestskými linkami môžeme ľuďom ušetriť až desiatky minút. A toto všetko je potrebné pri úprave cestovných poriadkov zohľadniť.

Jednoducho, aj verejná doprava a dopravné spojenia sú produktom, ktorý treba tvoriť, testovať, rozvíjať a vedieť cestujúcej verejnosti aj predať.

Je nevyhnutné modernizovať dopravnú infraštruktúru. Ľudia chcú nastupovať a vystupovať v kultúrnom prostredí. Zdieľať

Ani to sa však nezaobíde bez vodičov. S nedostatkom pracovnej sily má problém takmer každý dopravca.

Áno a neobišlo to ani nás. Skúsených vodičov sme kvôli jazykovej blízkosti a ľahšej integrácii do nášho systému práce hľadali na Ukrajine. Bolo to jediné rýchle riešenie nedostatku vodičov na Slovensku. Naše viac ako ročné skúsenosti s kolegami z Ukrajiny sú dobré, ale vodiči zo zahraničia nie sú dlhodobým riešením. Verím, že sa trh práce postupne dostane do stavu, kedy nebudeme potrebovať pomoc zo zahraničia.

Čo bude k tomu potrebné?

Niekto tvrdí, že zvýšenie platov. Našim vodičom a aj ďalším kolegom v ARRIVA Slovensko sme platy zvýšili v priemere o 10 %. Navyše – v Nitre sme v spolupráci s mestom zaviedli motivačný príspevok pre vodičov vo výške 145 eur.  V zvyšovaní platov budeme pokračovať aj v tomto roku. A okrem finančného ohodnotenia kolegov zlepšujeme aj ich pracovné prostredie.

ARRIVA vidí dlhodobé riešenie vo výchove svojich budúcich zamestnancov, a to nie len vodičov autobusov, ale aj mechanikov, dispečerov a líniových manažérov.

Treba však zmeniť systém vzdelávania a znížiť vek potrebný na získanie vodičského oprávnenia pre autobusy. Dnes sa môžete stať vodičom autobusu až vtedy, keď dosiahnete vek minimálne 24 rokov. Lenže to už majú mladí iné zamestnanie. V minulosti si „vodičák“ na autobusy a nákladné autá robili chlapci na základnej vojenskej službe. Po návrate z vojny tak mohli o rok-dva pracovať ako profesionálni vodiči. Dnes by po skončení strednej školy museli čakať aj viac ako päť rokov. To je potrebné zmeniť.

Vráťme sa k infraštruktúre. Čo je na jej rozvoj potrebné?

Záleží od konkrétneho mesta. Každé má totiž svoje špecifiká. Moderné mestá či mestské časti už s rozsiahlou infraštruktúrou či miestami na mestskú a medzimestskú dopravu počítajú. Na druhej strane, napríklad Bratislava či Nitra sú historické mestá a kapacita, na akú boli kedysi ulice stavané, už dnes dopravne nestačí. V čase dopravných špičiek sa v našich mestách takmer nedá pohnúť. V prípade hlavného mesta a jemu podobných treba na infraštruktúru myslieť pri výstavbe nových mestských častí. Búrať historické budovy kvôli tomu nikto nebude. 

Preto je potrebné prispôsobiť sa. Napríklad výstavbou záchytných parkovísk na okrajoch miest. Tie poslúžia na zaparkovanie áut, ktoré by sa inak pohybovali po meste. Pri záchytných parkoviskách by mali byť nástupiská na električky a autobusy, ktoré by cestujúcich doviezli priamo do centra mesta. Na poslednú časť cesty môžem využiť napríklad bikesharing. A moja cesta do práce či do školy sa z rannej zápchovej mory stane priestorom na prečítanie ranných správ alebo doučenie toho, čo som večer nestihol ;-)

Ale ani to nemusí stačiť. Niekto proste radšej príde do mesta vlastným autom aj za cenu vyššieho parkovného či ďalších poplatkov. Je to OK a zároveň výzva pre nás, ktorí v doprave pracujeme. Musíme ponúknuť systém schopný konkurovať osobným autám. Plus, musíme byť schopní ľuďom vysvetliť výhody verejnej dopravy – vrátane ekologického rozmeru. Je to osveta, ktorú musíme spoločnými silami s mestami a vyššími územnými celkami zvládnuť.

Akú úlohu zohrávajú samosprávy či iní objednávatelia verejnej dopravy?

Veľmi dôležitú. Veď práve oni tendrujú a objednávajú služby verejnej dopravy, plánujú dopravnú infraštruktúru vo svojej kompetencii a integrujú dopravné systémy. Je dôležité, aby sa ďalej profesionalizovali a boli stále viac transparentné. Dobrým príkladom môžu byť spoločnosti samosprávy – Moovit v Holandsku, TFL vo Veľkej Británii či BKK v maďarskej Budapešti.

ARRIVA je dopravná spoločnosť. Vozíme ľudí a to vieme robiť naozaj dobre. Vieme navrhovať riešenia dopravy v každom regióne, v ktorom pôsobíme. Môžeme byť partnermi pri tvorbe a financovaní dopravných riešení, no nevyhnutná je spolupráca s objednávateľmi, prípadne so štátom.

V konečnom dôsledku je spoločným záujmom dopravcov aj objednávateľov – miest a samospráv, aby sme spolu menili pohľad na to, ako cestovať. Že cestovanie autom nie je ekonomicky výhodné ani efektívne.

Zvlášť pri pohľade na generáciu dnešných mladých ľudí som optimistický. Mladí sú menej závislí na statusových veciach akou je napríklad vlastné auto. Za dobrú možnosť považujú aj carsharing, ktorý už vyskúšali v zahraničí. Napríklad v Berlíne je carsharing úplne bežný a trendom je, že čoraz menej ľudí tam vlastní auto. Spoliehajú sa na zdieľané autá či bicykle a nemajú starosti s vlastným autom, ktoré človeka stojí čas a peniaze.

Môžeme byť partnermi pri tvorbe a financovaní dopravných riešení, no nevyhnutná je spolupráca s objednávateľmi, prípadne so štátom. Zdieľať

Aký je podľa vás ideálny model dopravy?

Taký, ktorý je založený na multimodalite – teda na viacerých druhoch dopravy. Cestujúci v ňom dokážu podľa potreby kombinovať vlaky, autobusy, autá, bicykle či dokonca lode. Aj ARRIVA na Slovensku chce popri autobusoch, vlakoch a zdieľaných bicykloch prevádzkovať ďalšie druhy dopravy. Mimochodom – boli sme prví, kto upozornil na možnosť zvážiť prevádzkovanie verejnej lodnej dopravy po Dunaji – od Šamorína po Bratislavu. Ďalšie inovatívne dopravné riešenia máme v talóne.

Prví ste boli pri zavedení bikesharingu ako doplnku verejnej dopravy v Nitre. Prečo práve bikesharing?

Zvažovali sme carsharing a bikesharing. Na Slovensku však zatiaľ nevidíme mesto, v ktorom by bol dostatočný dopyt po zdieľaných autách. Zato pre systém zdieľaných bicyklov je priestor hneď v niekoľkých mestách, a to nielen v krajských.

Nitrania sú bicykloví nadšenci. Už roky v Nitre prevádzkujeme počas sezóny aj cyklobus – teda autobus, ktorý je upravený pre potreby cyklistov. V Nitre sme dokázali, že bikesharing je výborný a medzi cestujúcimi populárny doplnok mestskej dopravy. Na základe úspechu arriva bike v Nitre sme vypracovali aj riešenie pre menšie mestá tak, aby si ho mohli objednať pre svojich obyvateľov. Mimochodom, koncom marca sme do ostrej prevádzky spustili projekt zdieľaných bicyklov v Žiline – BikeKIA - a verím, že budeme prevádzkovať systém zdieľaných bicyklov aj v ďalších mestách na Slovensku.

Spomínali ste lodnú dopravu na Dunaji. Podobný nápad napríklad v Budapešti nevyšiel. Prečo?

Verejná lodná doprava je medzi našimi prioritami. Ak je v Dunaji dostatok vody a nie je úplne zamrznutý, môžu byť lode konkurentom nielen autobusom, ale aj vlakom. Podľa našich prepočtov by sa dalo za 25 až 30 minút dostať loďou zo Šamorína do centra Bratislavy. Ak to ide v Benátkach, Amsterdame či Kodani, prečo nie v Bratislave?

Budapešť „pohorela“ na tom, že nasadila pomalé a zastaralé lode, ktoré neboli konkurencieschopnou alternatívou voči pozemným typom dopravy. My sa však môžeme na chybách druhých poučiť a vytvoriť funkčný model.

Ako vnímate vlakovú dopravu?

ARRIVA má dlhodobo záujem o rozvoj železničnej dopravy na Slovensku. Verím, že sa už v tomto roku budeme môcť uchádzať o prevádzku vlakových liniek na troch regionálnych tratiach. Plus – budúcnosť vidíme v rozvoji železničných tratí medzi krajinami V4. Pravdupovediac, skôr si viem v tunajších podmienkach predstaviť vysokorýchlostnú železnicu medzi Prahou, Bratislavou a Budapešťou, Viedňou, Bratislavou a Prahou či Varšavou, Košicami a Budapešťou ako nejaký hyperloop. Podobnú investíciu nevidím ako realistickú – a návratnú.

Efektívna železničná doprava, ktorá by spájala mestá v regióne strednej Európy, je pre mnoho ľudí potrebnejšia a dôležitejšia a bola by väčším prínosom pre spoločnosť. Ľudia sa vlakmi na väčšie vzdialenosti dopravujú dennodenne. Železnica sa tak stáva veľkým konkurentom leteckej dopravy. Je jednoduchšia a príjemnejšia než letecká doprava. Stačí, že musíte docestovať na letisko – zvyčajne ďaleko od centra mesta, musíte prejsť kontrolami a riskovať vrtochy počasia. Vlakom by ste už boli na ceste. Aj preto verím, že sa nájde politická vôľa a vysokorýchlostné železničné spojenia v rámci Strednej Európy vybudujeme.