Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
28. marec 2019, 07:01

Slovenský parlament schválil legislatívu pre prípad tvrdého brexitu

Slovenský parlament schválil legislatívu pre prípad tvrdého brexitu

Rokovania o opatreniach na úrovni SR. Foto: TASR

Legislatívou bude pozmenených 19 zákonov, okrem iných napríklad zákon o daňových poradcoch, zákon o príspevku na pohreb, zákon o sociálnom poistení či zákon o službách zamestnanosti.

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili návrh zákona, ktorým upravuje pomocou prechodných ustanovení viacero zákonov pre prípad tvrdého brexitu. Za návrh zákona hlasovalo všetkých 139 prítomných poslancov.

Pre tzv. lex brexit bolo schválené skrátené legislatívne konanie. Zámerom bolo prijať potrebné opatrenia, ktoré SR pripravia na túto situáciu a minimalizujú aspoň niektoré, bezprostredne hroziace negatívne dosahy. Opatrenia k tvrdému brexitu sa však stanú účinné len vtedy, ak bude jasné, že Británia vystupuje z Únie bez dohody.

Legislatívou bude pozmenených 19 zákonov, okrem iných napríklad zákon o daňových poradcoch, zákon o príspevku na pohreb, zákon o sociálnom poistení či zákon o službách zamestnanosti. Materiál rieši aj pobytové práva, otázky štúdia vo Veľkej Británii či uznávanie vodičských preukazov.

Doklad o vzdelaní a odborná kvalifikácia, ktoré boli získané v uznanej vzdelávacej inštitúcii so sídlom na území Spojeného kráľovstva, by sa mali zároveň považovať za doklad získaný v uznanej vzdelávacej inštitúcii so sídlom na území členského štátu. Zachovanie súčasného stavu má byť do 31. decembra 2020, čo však nevylučuje jeho predĺženie v záujme zachovania reciprocity.

Aj v prípade brexitu bez dohody by tak mali zostať zachované všetkým občanom SR vo Veľkej Británii rovnaké práva ako do momentu, kým je Veľká Británia členom EÚ.

"Vzhľadom na aktuálny vývoj bolo plánovanie núdzových opatrení pre prípad brexitu bez dohody v poslednom období zintenzívnené, výsledkom čoho je predkladaný materiál," píše sa v dôvodovej správe.

Pôvodným dátumom brexitu mal byť 29. marec. Lídri krajín Európskej únie sa dohodli na dvoch dátumoch pre odklad brexitu. O ten požiadala britská premiérka Theresa Mayová. Prvý z dátumov je 22. máj, pričom však Spojené kráľovstvo musí splniť hlavnú podmienku Bruselu, a tou je súhlas Dolnej snemovne britského parlamentu s dohodou o riadenom brexite.

Druhým dátumom je 12. apríl, a ten bude platiť v prípade, že britskí poslanci "rozvodovú dohodu" opätovne neschvália, zároveň britská vláda informuje svojich európskych partnerov, ako si predstavuje ďalší postup. Hlavne však musí Brusel informovať o tom, či sa Briti zapoja do volieb do Európskeho parlamentu (23. - 26. 5). V prípade účasti na eurovoľbách by Londýn mohol žiadať odklad brexitu až do konca roku 2019 a dovtedy hľadať spôsoby, ako politicky vyriešiť všetky sporné otázky súvisiace s odchodom z EÚ.

Inzercia

Dnes treba vedieť

pred hodinou

Autori štúdie z roku 2019, podľa ktorej strety polície v USA s Afroameričanmi nekončia smrťou výrazne častejšie, než strety polície s príslušníkmi iných rás, sa rozhodli ju stiahnuť. Vydali už dve protirečivé odôvodnenia, prečo tak urobili, píše o nich české ECHO24.

pred 3 hodinami

Novou predsedníčkou Krajského súdu v Trenčíne sa stala Iveta Záleská. Menovací dekrét jej odovzdala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Okrem Záleskej mali záujem o predsednícke kreslo aj doterajší predseda súdu Miroslav Manďák a krajskí sudcovia Alena Radičová a Michal Antala.

pred 3 hodinami

Americký prezident Donald Trump zablahoželal svojmu poľskému náprotivkovi Andrzejovi Dudovi k jeho „historickému znovuzvoleniu“. 

pred 5 hodinami

Predseda SMERu-SD Robert Fico na popoludnie zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej chce kritizovať kroky vlády, nad ktorými sa „pozastavuje zdravý rozum“. Tlačovú konferenciu na tému Demontáž sociálneho štátu zvolala aj vznikajúca strana Hlas-SD Petra Pellegriniho.