Maďarská republika rád ako lekcia akcie a reakcie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Maďarská republika rád ako lekcia akcie a reakcie

„Vzhúru na Maďary!“ Vojaci 1. čs. delostreleckého pluku odchádzajú na maďarský front v roku 1919. Foto: wikipedia.org

Boľševický experiment z roku 1919 síce Maďarov omámil len na 133 dní, no jeho dlhý tieň siaha až do kultúrnych vojen súčasnosti.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Keď sa pri príležitosti výročí píše u nás o Maďarskej republike rád, ktorá existovala len krátko, od 21. marca do 1. augusta 1919, väčšinou je to z perspektívy bojov o Slovensko, nadväzujúcich na vznik ČSR. Ide akoby o pohľad zvonku.

Tie články sú väčšinou o tom, kto kedy prešiel do ofenzívy alebo sa zase stiahol. Prípadne o terore, ktorý na území Slovenska rozpútali maďarské boľševické bandy. Zavše sa patrí spomenúť aj pridruženú a ešte kratšie trvajúcu Slovenskú republiku rád.

No Maďarská republika rád si zaslúži pozornosť aj z pohľadu akoby zvnútra maďarskej spoločnosti. Ide totiž o zaujímavý príklad toho, ako excesy ľavice i pravice vyvolávajú na tej druhej strane radikálnu reakciu. Čím ide zase o pozoruhodný historický prípad, ktorý nám môže pomôcť lepšie porozumieť dynamikám našich súčasných sporov.

Mapa znázorňuje územie Maďarskej republiky rád (červená farba), Slovenskej republiky rád (ružová farba), územie pod kontrolou rumunskej a francúzskej armády (hnedá) a územie pod kontrolou juhoslovanskej a francúzskej armády (zelená). Zdroj: Ádám Kovács, wikimedia.org

Ako Maďarsko prepadlo šialenstvu

K všeobecne známym historickým faktom patrí, že na jeseň 1918 Nemecko a Rakúsko-Uhorsko prehrali prvú svetovú vojnu. Chvíľu však trvalo, kým sa prach usadil a z povojnového chaosu vzišiel nový medzinárodný poriadok.

Maďari boli postihnutí útrapami vojny podobne ako iné národy. No popri vojnovej porážke čelili ešte vidine, že na územia, ktoré boli navyknutí odjakživa považovať za svoje, si budú činiť nároky susedné štáty.

Ešte 30. a 31. októbra 1918 prebehla v Budapešti takzvaná astrová revolúcia. Na jednej strane zavraždenie dlhoročného ministerského predsedu Istvána Tiszu, ktorému dávali vinu za vojnu, a na druhej strane nástup stredo-ľavej vlády pod vedením Mihála Károlyiho signalizovali zlom v maďarskej politike.

Vojna viedla k zdiskreditovaniu tradičných uhorských postfeudálnych elít. Tento fenomén som širšie popísal vo svojej vlaňajšej eseji Prvá svetová vojna ako sociálna revolúcia.

Károlyi a jeho Maďarská demokratická republika (vyhlásená bola 16. novembra) mali priniesť liberálno-demokratické reformy. Budapešť dúfala, že ak obetuje starý režim, ponúkne cez svojho pokrokového ministra pre národnosti Oszkára Jásziho Slovákom i Rumunom autonómiu a začne používať jazyk 14 bodov amerického prezidenta Wilsona, tak sa Dohoda nad Maďarskom zľutuje. A podarí sa udržať maďarský štát v jeho historických uhorských hraniciach.

Táto nádej sa ukázala ako iluzórna. Bolo jasné, že Dohoda bude na rozdelení krajiny trvať. Veď Rumunsko, Československo i Srbsko (ako vlajkonosič rodiaceho sa štátu južných Slovanov) boli jej uznanou súčasťou.

Situácia v Maďarsku sa radikalizovala aj pod vplyvom zásobovacích ťažkostí, ktoré ešte zhoršovala strata hospodársky dôležitých území a prílev masy ľudí. - Jednak sa z frontov vracali vojaci, jednak z odtrhnutých území prichádzali štátni zamestnanci, ktorí prišli o prácu. Bolo ťažké ich všetkých živiť alebo pre začiatok vôbec ubytovať.

Kvôli spojenectvu s Nemeckom Maďari prehrali vojnu. Snaha nakloniť si Dohodu nemohla byť úspešná bez uznania rozsiahlych územných ústupkov. Ešte tu bolo Rusko, zmietajúce sa v občianskej vojne, no s prísľubom vývozu revolúcie do celej Európy v prípade víťazstva boľševikov. „Odhaduje sa, že koncom roku 1918 a začiatkom roku 1919 prišlo do Maďarska 250 až 300 ,agitátorov‘ a poverencov“, píše sa v Čiernej knihe komunizmu.

Bol medzi nimi aj Béla Kun. V Rusku skončil cez vojnu ako rakúsko-uhorský zajatec. Radikalizoval sa a zažil tam boľševickú revolúciu. V novembri 1918 sa vrátil do Maďarska, aj keď o niekoľko mesiacov ho zatkli.

V januári 1919 Maďarsko ochromila vlna štrajkov. Károlyi, medzičasom maďarský prezident, bol neschopný. Jeho spôsob vládnutia jeden súčasník opísal ako debaty, ktoré nevedú k rozhodnutiam, a ani tam, kde sa rozhodnutia urobia, nenasledujú činy.

„Pretože na wilsonizmus sa dalo spoliehať čím ďalej, tým menej, zdalo sa teraz, že proletársky internacionalizmus môže odvrátiť hroziacu národnú katastrofu,“ píše maďarský historik László Kontler vo svojej knihe Dejiny Maďarska.

Neschopný čeliť požiadavkám Dohody Károlyi sa obrátil na sociálnych demokratov, aby prevzali moc v krajine. Lenže tí už vyjednávali o jednotnej robotníckej strane s boľševickým radikálom Bélom Kunom.

Kun prakticky z väzenia vyjednal zlúčenie komunistov so sociálnymi demokratmi a 21. marca bola zostavená nová vláda, rada ľudových komisárov, ktorú fakticky riadil Béla Kun. Jej cieľom nebolo nič menšie, ako nastoliť v Maďarsku diktatúru proletariátu.

Mihály Károlyi ako prezident skončil a jeho Maďarská demokratická republika musela vypratať priestor pre nový štátny útvar: Maďarskú republiku rád.

Béla Kun, vodca maďarskej revolúcie v roku 1919. Zdroj: wikipedia.org

Spoločenský experiment a červený teror

Historik László Kontler píše, že opatrenia, ktoré zaviedli boľševici v Maďarsku, boli radikálnejšie, než k čomu v rovnakom čase dochádzalo v Rusku: „Za prvé dva týždne nová vláda fakticky zlikvidovala kapitalistický systém.“

Tradične skôr konzervatívnu maďarskú spoločnosť, aj keď zradikalizovanú vojnou, boľševici obrátili hore nohami. Verejná správa bola nahradená radami robotníkov, roľníkov a vojakov. Pripomínali soviety v Rusku. Odtiaľ aj názov Maďarská republika rád (po anglicky proste: „Hungarian Soviet Republic“).

Znárodnené boli továrne a bane nad 20, neskôr 10 zamestnancov, ale tiež dopravné spoločnosti, banky a nájomné domy. Užívanie viac ako jednej miestnosti jednou osobou a viac než troch miestností jednou rodinou bolo vyhlásené za nezákonné. Veľké a stredné statky (60 percent pôdy) boli znárodnené. Cirkvám sa odobrali školy. Začalo sa kázať o voľnej láske a prekonanosti rodiny. 

Čo s tými, ktorým sa diktatúra proletariátu nepáčila? Tí museli byť k poslušnosti donútení.

Súdy boli nahradené revolučnými tribunálmi, v ktorých súdili právni laici. „Súdne procedúry boli zjednodušené, väčšinou na úkor zákonnosti, aby sa uľahčilo dosiahnutie ich hlavného poslania – eliminovať šírenie kontrarevolučnej paniky a podvracania,“ píše Kontler.

Bol ustanovený výbor verejnej bezpečnosti. Jeho šéf Tibor Szamuely cestoval „vlakom smrti“, kamkoľvek, kde bolo treba urobiť poriadok. Vešal hlavne roľníkov, ktorí sa vzpierali kolektivizácii.

Bežné funkcie polície prevzala Červená garda. Smutne známi „Leninovi chlapci“ vykonávali špinavú prácu v podobe popráv. Podľa Čiernej knihy komunizmu spáchali asi 80 zo 129 zaregistrovaných popráv, no možno stovky takých, ktoré neboli zdokumentované.  

Od začiatku existencie Maďarskej republiky rád bola Budapešť v telegrafickom spojení s Leninom. Vymenili si 218 odkazov.

Ruskí i maďarskí boľševici dúfali, že sa im podarí spojiť svoje vojská, vo Viedni vyvolajú prevrat a potom sa spoja s Bavorskou republikou rád. Revolúcia sa mala rozšíriť po celom Nemecku i do západnej Európy.

Avšak v ceste tomuto plánu stáli Rumunsko, Československo a Poľsko. No tiež nemeckí sociálni demokrati, ktorí sa proti nemeckým boľševikom spojili s armádou, a bielogvardejci, bojujúci proti ruským boľševikom v ruskej občianskej vojne.   

Keďže veľkostatky neboli rozdelené medzi dedinskú chudobu, naopak, znárodnením utrpel aj stredný roľnícky stav, na vidieku sa voči revolúcii začal šíriť odpor. Vodou na mlyn mu boli aj rekvirácie poľnohospodárskych „nadbytkov“, uskutočňované nezriedka násilnými metódami. Tradične nábožný a rodinne založený roľnícky stav bol pohoršený politikou vlády v oblasti cirkví a vzdelávania.

Aj historik László Kontler potvrdzuje často skloňovanú informáciu, podľa ktorej viac než polovica komisárov mala židovský pôvod. Týkalo sa to aj Bélu Kuna.  

Na druhej strane, maďarský boľševický režim neváhal taktiež používať kartu antisemitizmu. V Čiernej knihe komunizmu sa možno dočítať, ako vyhláška nabádala naložiť so Židmi, ktorí odmietli narukovať na front: „Vyhubte ich, keď nechcú položiť životy za svätú vec proletárskej diktatúry!“

Napríklad v Szolnoku zabili Szamuelyho ľudia židovského stredoškoláka, ktorý prišiel prosiť, aby boľševici ušetrili jeho otca. A takýchto prípadov bolo viac.

Keď nastúpila odveta zo strany bielych, zase si to odniesli vo zvýšenej miere Židia, akoby všetci museli ručiť svojou hlavou za výčiny Bélu Kuna a jeho kumpánov.

György Lukács, marxistický filozof a literárny kritik, ľudový komisár v Kunovej vláde počas trvania Maďarskej republiky rád. Foto: wikipedia.org

Biely teror

Intelektuáli a mestské stredné vrstvy boli Maďarskou republikou rád sprvu nadšené, no čoskoro prišlo vytriezvenie. Nespokojnosť posilňovala kontrarevolučné nálady.

Odpor Maďarov však brzdili okrem represálií režimu aj krátkodobé úspechy Maďarskej republiky rád na bojiskách, ktoré živili nádej, že sa boľševikom podarí udržať územnú celistvosť maďarského štátu v jeho uhorských hraniciach.

Jednotky Auréla Stromfelda prenikli na východné Slovensko. V Prešove bola 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská republika rád. Pretrvala len do 7. júla, teda ani nie mesiac.

Maďari sa museli zo Slovenska napokon stiahnuť. Kunovi nevyšla ani ofenzíva proti Rumunom. Tí teraz tiahli na Budapešť.

Kunova vláda padla 1. augusta 1919. Revolucionár utiekol do Viedne a vládu zostavil odborársky predák Gyula Peidl. Tá sa však sotva držala a málokto ju bral vážne. Vládu zvrhli rumunské jednotky, ktoré obsadili Budapešť.

Nová vláda priemyselníka Istvána Friedricha zrušila všetky opatrenia republiky rád a odstránila aj mnohé výdobytky Károlyiho demokratickej revolúcie pred ňou.

„Súčasne boli revolučné tribunály nahradené kontrarevolučnými, ktoré zaplnili väznice robotníkmi, chudobnými roľníkmi a intelektuálmi, a do začiatku roku 1920 vyniesli zhruba rovnaký počet rozsudkov smrti ako ich predchodcovia (hlavne nad prisluhovačmi ,červeného‘ teroru, medzi ktorých patrili ,Leninovi chlapci‘),“ píše maďarský historik Kontler.  

Mnohí ďalší skončili za mrežami alebo v emigrácii. Mimo Budapešti zabila na vlastnú päsť Horthyho národná armáda asi 2000 ľudí, ktorí boli spájaní s republikou rád. Že pri tom nevyberavom vraždení zomreli aj nevinní, ja zrejmé.

Keď napokon Rumuni odtiahli domov, zaplnila vákuum po nich práve Horthyho národná armáda. Na jej čele vpochodoval admirál bez námorníctva 16. novembra 1919 do Budapešti.

Liberáli so svojou stávkou na neúspešný wilsonizmus i boľševici so svojím terorom a stavaním spoločnosti na hlavu boli skompromitovaní. K moci sa pod pláštikom „národno-kresťanského“ režimu dostali v podstate staré aristokratické elity, ktoré zatiahli Maďarov do prvej svetovej vojny.

V tejto atmosfére bola podpísaná v roku 1920 Trianonská mierová zmluva. Jej revízia sa stala počas celého medzivojnového obdobia najvyššou prioritou maďarskej politiky. Práve tento záujem hnal Budapešť do spojenectva s Hitlerom, ktoré vyústilo do ďalšej maďarskej národnej tragédie, ako názorne ukazuje americká historička Deborah S. Cornelius v knihe Maďarsko v druhej svetovej vojne.  

V každom prípade, Horthy sa na nasledujúce štvrťstoročie stal politickým vodcom Maďarska ako zemský správca v kráľovstve bez kráľa. Okrem výhovoriek na Trianon sa držal pri moci aj spomienkami na excesy Maďarskej republiky rád. Boli také vyšinuté a krvavé, že konzervatívneho maďarského roľníka i časť mestských stredných vrstiev bolo veľmi ľahké vystrašiť vidinou ich návratu. Horthyho režim tak veľkému množstvu ľudí musel pripadať ako menšie zlo.

Režim sa snažil o rýchly návrat k normálnemu životu. Svoju represívnu stránku sa až do druhej svetovej vojny snažil držať na uzde.

Miklós Horthy, viceadmirál rakúsko-uhorského vojnového loďstva, od roku 1920 regent Maďarského kráľovstva. Foto: wikipedia.org

Presah do kultúrnych vojen

„Demokratický experiment bol vystriedaný červeným a potom bielym terorom,“ zhŕňa maďarský historik László Kontler, čo sa v Maďarsku udialo v rokoch 1918 – 1920.

Práve v tom je veľké poučenie do prítomnosti. Akcia strieda reakciu. Výstrelky radikálnej ľavice môžu natoľko vydesiť príslušníkov stredných vrstiev, že pobežia do náručia autoritárskej pravice. A naopak. Dnes sa mnoho hovorí o radikalizovaní časti spoločnosti, no na tento faktor sa zabúda. Teda ako sa predstavitelia jednotlivých politických prúdov desia navzájom.    

Je to o to dôležitejšie, že dejiny Maďarskej republiky rád obsahujú aj jeden zaujímavý presah do súčasných politických sporov o kultúrno-etické hodnoty. A to cez marxistického filozofa menom György Lukács.

Počas režimu Bélu Kuna bol zástupcom komisára pre kultúru. Americký konzervatívny publicista Patrick Buchanan, autor aj u nás dobre známej knihy Smrť Západu, považuje Lukácsa spolu s Herbertom Marcusem, Antoniom Gramscim a Theodorom Adornom za štyroch teoretikov toho, čomu sa hovorí „kultúrny marxizmus“.

Títo teoretici boli konfrontovaní s tým, že robotníkom sa počas 20. storočia masovo nechcelo do proletárskej revolúcie. Skôr túžili sami sa stať buržujmi.

Zmienení myslitelia to vysvetľovali tak, že tradičné inštitúcie ako rodina, manželstvo a náboženstvo zastierajú robotníkom myseľ a oni potom nie sú schopní rozpoznať, čo by malo byť ich skutočným triednym záujmom. Revolúcii má teda uvoľniť cestu najskôr zničenie tradičnej kultúry Západu...

Lukácsovi sa okrem filozofickej práce pripisuje aj priama účasť na červenom terore. Kým Béla Kun skončil v Moskve, kde v roku 1938 padol za obeť Stalinovým čistkám, György Lukács sa angažoval v komunistickom Maďarsku ešte po druhej svetovej vojne. Zomrel až v roku 1971.

Maďarská republika rád napokon do dejín 20. storočia urobila intelektuálnym dedičstvom svojich aktérov väčšiu dieru, než by nasvedčovalo krátkemu obdobiu jej trvania.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo