Hovorkyňa Aliancie za rodinu: Voľby sa blížia, téma rodiny zostane na stole

„Druhá strana sa bojí otvorenej diskusie. Preto pokračuje nepoctivým tvrdením, že ľudia, ktorí neprišli, boli za ich požiadavky,“ povedala počas referendovej noci v rozhovore pre Postoy.sk Anna Verešová z Aliancie za rodinu.

Po tom, čo Ústavný súd odmietol jednu z plánovaných referendových otázok, ste v Aliancii zvažovali, či do organizácie referenda vôbec pôjdete. Neľutujete dnes svoje rozhodnutie?

(Ticho.) Nikdy neľutujem, keď sa pre niečo rozhodnem. Bolo potrebné odpovedať ľuďom, ktorí podpísali petíciu s vedomím, že sa podpisujú pod vyhlásenie referenda.  Išlo o 420 000 ľudí, ktorí jasne a otvorene povedali svoj názor. Preto si myslím, že bolo správne vyhlásiť referendum. Spoločnosť dostáva odpovede a tie sú výzvou.

Aké odpovede sme v sobotu dostali?

Viac ako 900 000 ľudí vyjadrilo svoj názor. O tom, čo chcú tí, ktorí ostali doma, nevieme nič. Ľudia, ktorí hlasovali, nám dali silný mandát. Podarilo sa už niekomu získať 900 000 ľudí, ktorí stoja za jeho témou a víziou? Neviem, kto tu dnes má okrem nás takýto mandát.

Môžeme sa pýtať, či všetci hráme otvorene. Aliancia za rodinu otvorene povedala svoje požiadavky, poctivo sme ich odokryli a prezentovali. Ako však mohli prísť ľudia k referendu, keď nevedeli, čo chce druhá strana? Tá im nikdy neodprezentovala svoje požiadavky, odmietla diskusiu a ľudia sa nedozvedeli, čo požadujú. Toto nebolo fér.

Nebolo lepšie začať spoločenskou diskusiou o spoločensko-ekonomických problémoch rodiny a až potom organizovať referendum, ktoré by sa týkalo najmä práv sexuálnych menšín?

Toto je veľmi dôležitá otázka. O diskusiu sa mali snažiť tí, ktorí prichádzali s novými požiadavkami, pretože to je demokratické. Nemôžem niečo pretláčať zhora bez toho, aby verejnosť vedela, čo chcem. To sa však dialo. Minimálne tri či štyri roky sme sa zaujímali o dianie v tomto sektore, a ukázalo sa, že niektoré mimovládne organizácie, ktoré majú dosah na štátne štruktúry a dostali sa do nich, presadzujú svoje požiadavky zhora. To sa nám nezdalo demokratické.

Prichádzali sme s tým do styku napríklad pri procese tvorby Celoštátnej stratégie ochrany ľudských práv či pri pripomienkovaní Istanbulského dohovoru. Boli sme však utláčaní, zosmiešňovaní a naše pripomienky neboli akceptované. Využili sme všetky demokratické nástroje  – pripomienky, zúčastňovanie sa rozporových konaní a okrúhlych stolov. Ale stretli sme sa so zosmiešňovaním a totálnou ignoranciou. Pochopili sme, že so svojou hodnotovou orientáciou a postojom sa do verejného sektora nedostávame.

"Mali sme málo času na to, aby sme pokryli celé Slovensko a dostatočne hovorili s ľuďmi."

Zdieľať

Uvedomili sme si to aj počas kampane, stále sme boli zatláčaní mimo verejného priestoru. Diskusie sme mali robiť v univerzitných pastoračných centrách či kostoloch. Dokonca mi jedna novinárka povedala, že ak nesúhlasíme so sexuálnou výchovou, máme si deti zapísať do cirkevných či súkromných škôl. S naším postojom za rodinu a manželstvo sme zatlačení do kúta, s tým, že „robte si to vo svojich inštitúciách, do verejného priestoru nepatríte“. Práve preto sme sa rozhodli pre petíciu, inak sme túto tému nemohli dostať medzi verejnosť.

A čo diskusie v médiách?

Neboli to diskusie. Objavili sa pokusy o nejakú diskusiu, ale stále to boli len politické diskusie. My potrebujeme odborné diskusie, aby ľudia mohli doma vo svojich obývačkách počuť názory odborníkov, a potom o tom sami diskutovať. Toto sú pravé diskusie, ktoré spoločnosť posúvajú.

Niekoľko mesiacov ste sa stretávali s ľuďmi po celom Slovensku, pracovali ste s tisíckami dobrovoľníkov. Prečo neprišlo k urnám viac ľudí?

Keď sme prišli na to, že médiá nám neodvysielajú spoty a prestali informovať o tom, že sa koná občianske referendum, vyrazili sme do ulíc, začali tlačiť letáky a organizovať diskusie. Ale čas, ktorý sme mali, bol už príliš krátky. Nerobili sme to s nejakou pomocou zhora, ale všetko boli len naše aktivity. Mali sme však málo času na to, aby sme pokryli celé Slovensko a dostatočne hovorili s ľuďmi.

Aké boli diskusie s občanmi?

Videla som, že ľudia sa prebúdzajú a nevznikala žiadna nenávisť, ako to bolo prezentované v médiách. Táto téma bola podsunutá. Nenávisť bolo cítiť na sociálnych sieťach, ale keď sme niekam prišli, dostávali sme aj provokačné otázky, na ktoré ľudia chceli počuť odpoveď. Žiadnu nenávisť som tam necítila. Stane sa, že človek zdvihne hlas, ale je to normálne a je dobré, že prebieha diskusia.

Čo vás čaká v najbližších dňoch?

Vrátime sa k práci s rodinami. Je za nami takmer milión ľudí. Keďže sociálno-ekonomické otázky nemohli byť predmetom referenda, budeme robiť analýzy, návrhy opatrení a budeme s nimi oslovovať politikov. Veríme, že téma pomoci rodinám bude žiť po celý rok. Napokon, blížia sa parlamentné voľby a politici nemôžu odignorovať takmer milión ľudí, ktorí jasne vyjadrili, čo chcú. Téma rodiny ostane na stole a už sa nikdy nestiahne z verejného života.

O rodine sa naozaj nerozprávalo. Všetci sme si mysleli, že je to tu raz a navždy všetko jasne dané. No moderné západné krajiny o tejto téme rokujú, spoločnosť sa rozdeľuje na dve časti, ale na tom nie je nič zlé. Nesmieme zabúdať, že už sme tu raz mali obdobie, keď bol správny len jeden názor.

Nie ste prekvapená, ako referendum polarizovalo krajinu?

Som presvedčená, že ľudia mali málo informácií. Keby ich mali viac, diskusie v rodinách aj na pracoviskách by vyzerali inak. Polarizácie sa nebojím. Vo všetkých európskych krajinách sa o tejto téme diskutuje a ona polarizuje, pretože je hodnotová. Nemôžete zostať neutrálny. Možno chvíľku môžete povedať, že sa neviete vyjadriť, pretože nemáte dostatok informácií. O tom to je, že ľudia nedostali dostatok informácií, a preto sa v diskusiách hádali. Nebojme sa povedať „áno“ alebo „nie“, nebojme sa ani diskusií.

K téme
Imrich Gazda: Aktívni katolíci tvoria menšinu, ukázalo neúspešné referendum
Lukáš Obšitník: Po referende

Zdieľať

Referendum nebolo o tom, že neakceptujeme ľudskú dôstojnosť, ale o tom, že rešpektujem tvoj názor, no nesúhlasím s tebou. A toto už vyvoláva vášne a postoje, obvinenia, že sme nenávistní. Musíme sa však učiť tomu, že hoci ťa rešpektujem, nesúhlasím s tebou, a nemusíš ma za to nenávidieť. Keby ľudia videli diskusie, ktoré druhá strana odmietla, videli by, že my vieme diskutovať.

V referende sme hlasovali o veciach, ktoré Aliancia, okrem spomenutých sociálno-ekonomických otázok, považovala za najväčšie ohrozenie tradičnej rodiny. Od formulovania týchto otázok prešlo niekoľko mesiacov. Čo dnes považujete za najväčšie ohrozenie tradičnej rodiny?

V prvom rade si musíme zadefinovať pojmy. Osobne presne neviem, čo znamená tradičná rodina a tobôž neviem, čo je to netradičná rodina. Musíme sa vrátiť na začiatok a jasne si povedať, čo rodina je a či budeme hovoriť o tradičnej, netradičnej, úplnej či neúplnej rodine.

Dnes je potrebná celospoločenská diskusia, ku ktorej vyzývam zvlášť odborníkov, aby o rodine nehovoril ktokoľvek. Znova navráťme pojmom, čo im patrí, aby dvaja hovorili o tom istom.

Výsledok referenda obe strany prezentujú ako svoj úspech. Ako bude pokračovať celospoločenská diskusia?

Nevidíme to poctivo, pretože nemôžem brať nevyslovený názor za svoj úspech. Nevieme, či niektorí ľudia nemohli prísť, povedali si, že je to všetko v poriadku a nič sa aj tak nezmení, nemali dostatok informácií, boli úplne proti alebo len ľahostajní či niekde na lyžovačke. Nič z toho nevieme. Druhá strana sa bojí otvorenej diskusie. Preto pokračuje nepoctivým tvrdením, že ľudia, ktorí neprišli, boli za ich požiadavky.

Trúfli by ste si po tom celom ešte na jedno referendum? 

(Ticho.) Som zapálená za veci, ktoré sú dobré a ktorým verím. Viac vám dnes povedať neviem.

Keď hodnotíte posledné mesiace, čo považujete za najväčšiu chybu, čo ste podcenili?

Napriek tomu, že sme vedeli, že médiá nie sú na našej strane, prekvapila ma ich blokácia. Ostali sme šokovaní, nemali sme dostatok času odprezentovať svoje postoje verejnosti.

Nepamätám si, že by niekedy prebiehalo toľko duchovných aktivít na podporu rodiny ako pred referendom. Budete hovoriť s cirkvami, ktoré Alianciu podporili, aby v týchto aktivitách pokračovali a ešte viac sa zamerali na potreby rodiny?

Boli to aktivity cirkví, podporovateľov a sympatizantov, ktorí nás podporili. My sme sa k týmto aktivitám nevyjadrovali, ani sme ich nekomentovali. Osobne v tom však vidím obrovský posun, pretože som videla mnoho ľudí modliť sa a stretávať so svojimi duchovnými, čo tu doteraz nebolo až také výrazné.

Mnoho ľudí považuje výsledok za obrovské sklamanie, sú smutní a frustrovaní. Čo by ste im odkázali?

Tisíce ľudí urobili kvantum práce a prirodzene čakali vynikajúci výsledok. Ak sa pozrieme, že účasť bola len niečo cez 21 percent, môže sa zdať, že je to málo. Ja však za výsledkom vidím skoro milión ľudí. Som občianska aktivistka a občiansky aktivista ide dopredu a nezlomí ho nič, aj keď ho občas zatlačíte do kúta, alebo prehrá, alebo sa mu niečo nepodarí. Keď máte dobre zadefinované poslanie, pre ktoré to robíte, nič vás neodradí. Náš cieľ je zadefinovaný dobre. Rodina potrebuje pozdvihnutie z tej ničoty, v ktorej sa nachádza v politickom i verejnom spektre. Preto verím, že to ľudí neodradí.

Lukáš Melicher

Foto: autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo