Čaká nás hlasovanie, ktoré môže zmeniť internet, ako ho poznáme

Čaká nás hlasovanie, ktoré môže zmeniť internet, ako ho poznáme

Na snímke logo internetového vyhľadávača Google v sídle spoločnosti v kalifornskom Mountain View. Práve snaha vyžmýkať peniaze z tejto spoločnosti je za novou európskou smernicou. Ilustračné FOTO – TASR/AP

Európsky parlament dnes rozhodne o kontroverznom návrhu smernice o autorskom práve na internete. Čo prinesie?

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol.Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Keď si do okienka internetového vyhľadávača Google zadáte meno „Julia Reda“ a kliknete na „Správy“, zjaví sa vám rad odkazov na rôzne európske médiá. Tie odkazy sa skladajú z názvu článku, perexu alebo jeho časti a zmenšeného obrázka.

Ak si na ne kliknete, dostanete sa na webové stránky médií ako nemecký Der Spiegel alebo slovenský Euractiv. Odkazované články sú o reforme autorského práva, proti ktorej vedie práve Julia Reda vzburu na pôde Európskeho parlamentu. Politička nemeckej strany Pirátov má 32 rokov a zasadá ako poslankyňa v jeho zelenej frakcii.

Dôvodom, prečo sa Reda a ďalší stavajú proti návrhu smernice o autorskom práve, sú okrem iného práve tie krátke odkazy vo vyhľadávači Google. V čom je problém?

Tlačené médiá po celom svete čelia kríze svojho tradičného biznismodelu. Peniaze, ktoré inzerenti dávali do printu, radšej vrazia do presnejšie zacielenej reklamy cez Google alebo Facebook. Vydavatelia tlače chcú aspoň časť tých peňazí získať naspäť. A na pomoc si pritom volajú regulátora.

Google podľa nich parazituje tými krátkymi odkazmi s nadpisom, fotkou a perexom na autorskom obsahu, vytvorenom klasickými médiami. „Zastávame názor, že platformy ako napríklad Google a Facebook využívajú tento obsah na komerčné účely a nie je spravodlivé, ak neplatia vydavateľom a novinárom nič za ich prácu a nasadenie,“ píše sa vo vyhlásení slovenskej Asociácie vydavateľov tlače, ktorá smernicu podporuje.

Daň z linkovania a cenzúra

Smernica o autorskom práve na digitálnom trhu má tento problém riešiť. Jej článok 11 by mal umožniť, aby si autori mohli zapýtať peniaze od veľkých platforiem ako Google za tie krátke odkazy s názvom a perexom. Kritici však hovoria o „dani z linkovania“.

Ešte väčším problémom je článok 13 návrhu smernice. Platformy ako YouTube by mali byť právne zodpovedné skúmať obsahy, ktoré cez ne zverejňujú ich používatelia z hľadiska toho, či sú autorskoprávne vyrovnané. Kritici smernice ako Julia Reda argumentujú, že sa to sotva dá robiť inak ako uploadovacími filtrami, ktorými už dnes veľkí hráči disponujú, no požiadavka na ne by mohla neprimerane zaťažiť malých hráčov, start-upy a podobne. Navyše, nie sú úplne spoľahlivé a platformy ako YouTube by teda mohli preventívne blokovať aj obsah, ktorý je autorskoprávne v poriadku.

Spor o smernicu je často vykresľovaný ako zápas medzi lobistami veľkých amerických gigantov ako Google či Facebook na jednej strane a na strane druhej lobistami európskych vydavateľov tlače či ochranných zväzov autorských práv. No do záležitosti sa podarilo vtiahnuť aj verejnosť.      

Najmä v Nemecku sa o téme diskutuje zrejme viac, než v ktorejkoľvek inej členskej krajine. „Len v Európe a len za rok 2017 zarobili platformy podľa konzultačnej firmy Roland Berger Consulting 25 miliárd eur,“ píše na svojom facebooku rozhorčene nemecký hudobník a producent Micki Meuser, podporovateľ smernice. „Ja som na platformách nezarobil nič.“

Na strane druhej, petíciu odporcov smernice, ktorí varujú pred hrozbou rozsiahlej cenzúry obsahu, už podpísalo vyše 5 miliónov ľudí. V sobotu sa naprieč Európou konali demonštrácie, vo viacerých prípadoch s tisíckami účastníkov. Minulý týždeň bola vo štvrtok na protest nedostupná nemecká, česká a slovenská Wikipédia.

Ďalší krok ochrany autorského práva

Ivan Štefanec (KDH) pred rokom smernicu v jej pôvodnej podobe odmietol. Na jeseň však podporil návrh, ktorý podľa neho zachováva rovnováhu medzi ochranou autorských práv a slobodou na internete. Má podobu výnimky pre menšie firmy. „Cieľom bolo, aby sa na ne nevzťahovali záležitosti, ktoré súvisia s veľkými platformami, ako sú napríklad internetové vyhľadávače,“ hovorí europoslanec pre Postoj. „Čoraz viac ľudských činností sa posúva do virtuálneho priestoru. A podstatou je, či autori ako spisovatelia, novinári alebo hudobní tvorcovia budú mať svoje autorské práva naďalej chránené.“

Štefanec pripomína, že napríklad na Wikipédiu ako na nekomerčnú platformu sa sporné ustanovenia nebudú vzťahovať. Pripúšťa však, že iným veľkým hráčom smernica spôsobí dodatočné náklady, a rozumie, že sa proti nej bránia. Pokiaľ však ide o autorskoprávnu zodpovednosť za zverejnený obsah, tú musia podľa europoslanca niesť aj platformy, ktoré ho šíria. Zároveň nevylučuje úpravy, ak by sa ukázalo, že smernica má neželané vedľajšie účinky.

„Je to len ďalší krok v ochrane autorských práv, ktorý je nutné urobiť. Mimochodom, vznikol aj po tlaku autorov, ktorí už niekoľko rokov prichádzajú s návrhmi na ochranu svojich diel,“ vysvetľuje svoju pozíciu europoslanec za KDH. „Napokon, diskusia o smernici preto trvala tak dlho, lebo sme hľadali kompromis, ktorý by posilnil ochranu autorských práv a súčasne by neohrozil voľný prístup k informáciám.“

Zvíťazí poslanecká disciplína?

Naproti tomu Richard Sulík je ochotný hlasovať v Európskom parlamente za smernicu len v prípade, že z nej budú vypustené sporné články 11 a 13. „Oba i každý z nich samostatne sú pre mňa neprijateľné,“ hovorí pre Postoj. „Najlepšie by bolo tie dva články pochovať. To sa asi nestane, takže druhou najlepšou možnosťou by bolo nechať hlasovanie na nové zloženie Európskeho parlamentu, ktoré vzíde z májových volieb.“

Svoje výhrady k smernici Sulík formuloval ešte minulý rok v článku na svojej webovej stránke. Varuje pred možným obmedzením slobody prejavu zo strany uploadovacích filtrov, z ktorých sa môžu vykľuť akési „stroje na cenzúru“. Zodpovednosť Facebooku a YouTube za to, že ľuďmi vygenerovaný obsah je autorskoprávne ošetrený, prirovnáva Sulík k situácii, že by majiteľ parkoviska mal niesť zodpovednosť, či tam niekto neparkuje auto, ktoré je kradnuté. Ďalším problémom je podľa neho už spomenutá „daň z odkazovania“...  

Hoci sa veľa hovorí o lobingu z oboch strán, o motiváciách predkladateľov Richard Sulík nechce špekulovať: „Väčšina poslancov ten problém do hĺbky neštudovala. Zahlasujú za smernicu, lebo to proste pokladajú za súčasť disciplíny v rámci svojej poslaneckej frakcie.“

Predseda SaS oceňuje postoj Moniky Beňovej zo Smeru, ktorá tiež avizovala, že za smernicu hlasovať nebude: „Aj ona vníma klubovú disciplínu, ale ak sa rozhodla napriek tomu návrh nepodporiť, hovorí to samo za seba.“

Ako vyžmýkať Google a spol.

„Keby článok 13 platil v čase, keď boli vyvíjané základné protokoly a aplikácie internetu, je pravdepodobné, že by dnes neexistoval vo forme, ako ho poznáme,“ napísala vlani v júni skupina pôvodných architektov a priekopníkov internetu v liste predsedovi Európskeho parlamentu Antoniovi Tajanimu.

„Tým, že sa od internetových platforiem bude vyžadovať, aby automaticky filtrovali všetok obsah, ktorý ich používatelia nahrajú, článok 13 bude bezprecedentným krokom k transformácii internetu z otvorenej platformy pre zdieľanie a inováciu na prostriedok automatizovaného dohľadu a kontroly jeho používateľov.“

Lenže otázne je, či tým nástrojom kontroly nie je internet už dnes. Voči niekoľkým gigantom ako Google, Facebook či Amazon zaznieva výčitka, že informácie o svojich používateľoch a ich spotrebiteľských návykoch menia na produkt pre cielenú reklamu. Vďaka cezhraničnej optimalizácii neplatia skoro žiadne dane. A využívajú svoju veľkosť, aby sa v ich segmentoch žiadny vyzývateľ nestal vážnou konkurenciou.

Len pred týždňom dostal Google od Európskej komisie 1,5-miliardovú pokutu za zneužitie dominantného postavenia voči konkurencii na trhu internetovej reklamy.

Veľkí hráči ako Google a Facebook zároveň ovplyvňujú, čo z pestrého sveta internetu nám ukážu. Či už blokovaním nejakého typu obsahu, alebo, naopak, uprednostňovaním iného.

Konzervatívci majú ešte jednu ponosu navyše. Internetovým gigantom vyčítajú, že rôznymi spôsobmi obmedzujú šírenie konzervatívneho obsahu či bránia jeho monetizácii. Projekt konzervatívnych vzdelávacích videí PragerU takto podal už druhú žalobu na Google/YouTube kvôli údajnej diskriminácii svojho obsahu. Pokiaľ internetoví giganti k tomu ešte vyhadzujú zo svojich radov jednotlivcov, dovoľujúcich si protirečiť ľavicovo-liberálnej ortodoxii, ako sa to stalo Jamesovi Damorovi pred dvomi rokmi (viac o jeho prípade TU), prečo by konzervatívcom malo záležať na ekonomických záujmoch týchto gigantov?   

Na druhej strane, nedá sa povedať, že by používatelia nedostávali žiadnu protihodnotu. Predstaviteľný je aj internet, kde sa za emailové konto platí rovnako ako za účet v banke a spoplatnený je každý email, rovnako ako každý bankový prevod.  

Reciprocita sa už dnes týka aj novinárov z inzertne vyhladovaných médií. Veď tie odkazy na Google News privádzajú k médiám čitateľov a prevádzkovatelia vyhľadávača by mohli tiež povedať, že za to chcú od médií peniaze.

Napokon, novinám môžu zuby zacvaknúť naprázdno. Na možnosť, ako sa ich nárok dá neutralizovať, upozornil nemecký právnik Christian Solmecke, ktorý o problémoch smernice nahral na YouTube niekoľko videí. Google môže proste stanoviť, že zaplatí médiám za odkazy len symbolickú cenu alebo dokonca nič, a médiá, ktorým sa to nebude páčiť, proste vyhodí z Google News. Takto to podľa Solmeckeho dopadlo na nemeckej úrovni. Dopadne obdobná regulácia na európskej úrovni inak?

Aktualizácia 26. marca 13:40:

Poslanci Európskeho parlamentu schválili bezo zmeny kontroverznú smernicu o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu. Za hlasovalo 348 poslancov, 274 bolo proti, 36 sa zdržali.

Na ťahu sú teraz členské štáty EÚ. Smernica je právny akt, ktorým sa stanovujú ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty EÚ. Je však na jednotlivých krajinách, aby navrhli vlastné právne predpisy, ktorými sa tieto ciele dosiahnu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo