Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol.Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.
S tým, ako Andrej Danko začína intenzívne tlačiť na predčasné voľby, sa pravdepodobnosť ich konania reálne zvyšuje. Dobrých motívov je viac – nedovoliť Kiskovi, aby do volieb išiel s funkčným vlastným projektom (to zvyšuje motiváciu aj u Richarda Sulíka či Igora Matoviča), nedovoliť Štefanovi Harabinovi to isté (to by pri dnešných preferenciách SNS okolo 7,5 mohlo stranu priblížiť k okraju zvoliteľnosti) či zabrániť posilňovaniu už vznikajúcich strán.
Smer dnes ešte váha, či sa do tohto variantu pustiť. Ak voliči Smeru získajú pocit, že predčasné voľby sú výsledkom neschopnosti strany vládnuť, vo voľbách jej to zrátajú. Skúsenosť s predčasnými voľbami u nás zatiaľ ukazuje, že tí, čo ich spôsobili, na to u voličov v tých voľbách aj doplatili.
No silnou motiváciou pre Roberta Fica, aby napokon na „ponuku“ SNS pristal, je možnosť skonsolidovať si stranu aj svoju pozíciu v nej. A tiež jeho alergia na Pellegriniho v premiérskej stoličke.
V týchto dňoch je tomu presne rok, čo sa Pellegrini stal premiérom. Že sa ním stal „zhodou okolností“, ako sa v snahe uraziť ho vyslovil cez víkend Andrej Danko, je zhodnotenie, ktoré sa ťažko vyvracia. Symbolické je, že aj nástup do premiérskeho kresla odráža celé Pellegriniho politické putovanie. Diplomatický takt, cit pre moderné témy, oportunistická nekonfliktnosť s tými, čo sú vyššie, a schopnosť spolupracovať bez ambície stať sa aj biznisovo významným pozadím strany – to všetko mu doteraz vynieslo dobrú kariéru a súžitie so starým skorumpovaným jadrom strany. Tej sa zasa hodil takýto typ, pôsobila o niečo štandardnejšie.
Nevýhodou jeho modus vivendi je, že si svoju pozíciu nikdy nemusel mocensky vydobýjať. Vždy ho niekam dali, povýšenie mu vždy padlo do rúk za „dobré správanie“. S týmto vedomím si ho aj Fico vybral za premiéra, s dôverou, že sa nepokúsi o stranícky prevrat.
Ak také niečo Pellegrinimu po nástupe do premiérskeho úradu aj napadlo, túto myšlienku vedel rýchlo zahnať jednoduchou predstavou – nástupom Roberta Fica na Ústavný súd. Ak by k tomu došlo, bolo by to bizarné zavŕšenie Pellegriniho postupovej kariéry, kde mu funkcia vždy prišla „zhodou okolností“. Pellegrini sa do Ficovho lobingu osobne vložil, presviedčal prezidenta Andreja Kisku, aby Ficovi ustúpil. S tým, že sa ho tak obaja zbavia. Keď sa tak nestalo, bolo na náhradnom premiérovi vidieť, ako sa zmenil jeho tón voči Kiskovi.
Ak Pellegrini rozmýšľa o tom, že by chcel byť nejakou alternatívou pre Smer, musí už začať hrať silovo. Lepšiu príležitosť ako teraz, keď je predseda Smeru Fico oslabený, už mať nebude.Zdieľať
Nevymenovanie Fica za predsedu Ústavného súdu bol ten moment, keď sa Pellegrinimu zrútili jeho predstavy o budúcnosti. Takej, kde sa opäť bez boja dostane do čela a bude získavať body už za to, že je generačným posunom. Od sudcovských volieb a Ficovho agresívneho návratu naspäť sa Pellegriniho elán zmenil na frustrovanosť.
Do bezradnosti, v ktorej sa za posledné týždne ocitol, prišli výsledky vyšetrovateľa Petra Juhása a jeho tímu, ktorý vyšetruje vraždu Jána Kuciaka. Ich súčasťou je aj oficiálne potvrdenie, že Kočner udržiaval vzťahy so starým jadrom Smeru, napríklad Glváčom či ľuďmi blízkymi Robertovi Ficovi – napríklad Jánovi Počiatkovi.
Ešte nikdy tak Pellegrini – ani nikto iný v Smere – nemal lepšiu možnosť spustiť kampaň, v ktorej by volal po zásadnej zmene v strane. A pokúsil sa prvý raz v histórii Smeru zaútočiť na jeho predsedu a dostať ho pod tlak zvnútra strany.
No Pellegrini zrejme verí, že ak nebude na Fica otvorene útočiť, má šancu na ďalšiu budúcnosť v strane alebo – so straníckou pomocou – na inú dobrú kariéru.
Ak však rozmýšľa o tom, že by chcel byť nejakou alternatívou pre Smer, musí už začať hrať silovo. Lepšiu príležitosť ako teraz, keď je predseda Smeru Fico oslabený, už mať nebude.
Riziko, že ho to odstredí mimo Smeru, je isto veľké. Ale perspektíva dobrého fungovania s Ficom je tiež iluzórna.