Som gej a som proti rovnakopohlavným manželstvám

Mnohí si utvorili názor na rovnakopohlavné manželstvo na základe náboženstva a tradície. Je však možné byť proti nemu aj na základe rozumu a skúsenosti.

„Vo svojom srdci viem, že človek je dobrý, že dobro vždy nakoniec zvíťazí a že každý život má svoj cieľ a hodnotu.“ Tieto slová, ktoré vyslovil Ronald Reagan v roku 1991, mám zarámované na stene nad svojím pracovným stolom. Ako gej som ich prijal za svoje, keď som vstúpil do celonárodnej diskusie o rovnakopohlavných manželstvách.

Z celého srdca podporujem registrované partnerstvá pre gejské a lesbické páry, ale som proti rovnakopohlavnému manželstvu. (1) Keďže sa však aktivisti zamerali nie na registrované partnerstvá, ale na manželstvá, mnohí ma vnímajú ako zradcu, ktorý nenávidí svoju gejskú identitu. Čo už. Ja osobne sa radšej považujem za uvažujúceho a intelektuálne poctivého človeka.

"Pri formovaní môjho postoja nehrali dôležitú úlohu ani náboženstvo, ani tradícia. Rozhodujúci bol rozum a vlastná skúsenosť."

Zdieľať

Rovnakopohlavné manželstvo je nepresvedčivý koncept, no politická korektnosť spôsobuje, že je dosť riskantné vysloviť to, čo je zrejmé na prvý pohľad. Bezrodové manželstvo vôbec nie je manželstvom. Je to niečo úplne iné.

Ak je niekto proti rovnakopohlavnému manželstvu, médiá ho vykreslia prinajlepšom ako človeka, ktorý sa úzkostlivo pridŕža „staromódnych” náboženských presvedčení a tradícií, prinajhoršom ako nenávistného homofóba.

Pri diskusii na túto tému som sa vždy vyhýbal náboženskému jazyku aj odvolávaniu sa na tradíciu. Mal som na to dobrý dôvod: Pri formovaní môjho postoja nehrali dôležitú úlohu ani náboženstvo, ani tradícia. Rozhodujúci bol rozum a vlastná skúsenosť.

Poučenie zo skúsenosti

Počas dospievania som necítil silný sklon k manželstvu ani k otcovstvu, lebo som vedel o svojej homosexuálnej túžbe.

Prvýkrát som pocítil silnú túžbu po mužoch, keď som mal osem rokov a rodičia ma zobrali na film Za zvuku hudby. Kým ostatní obdivovali na obrovskom filmovom plátne nádheru švajčiarskych Álp, ja som obdivoval blonďatého uniformovaného Rolfa, ktorý mal sedemnásť rokov a tiahlo mu na osemnásť. Akonáhle sa táto náklonnosť prebudila, nikdy nezmizla.

Na vysokej škole i po nej som mal veľa blízkych priateľov, ktorí boli krásni, vyšportovaní, inteligentní a boli to úžasné osobnosti. S každým jedným z nich som túžil mať intímny vzťah. Tešil som sa však niečomu oveľa väčšiemu, čo v každom smere prevyšovalo telesnosť. Bola to lia (láska medzi skutočnými priateľmi) – láska, ktorú mnohí neoceňujú, lebo sa miesto nej propaguje eros.

"Fília - láska medzi skutočnými priateľmi - je oveľa lepšia, silnejšia a vedie k väčšiemu naplneniu než erotická láska."

Zdieľať

Kvalitu svojho vzťahu s každým jedným z nich by som nikdy nevymenil za príležitosť mať s nimi sex. Neľutujem to. Vlastne som mal pocit, že som najšťastnejší človek na zemi. Odriekanie môj život nijako neochudobnilo, naopak, obohatilo celú moju životnú skúsenosť.

Fília medzi mužmi je oveľa lepšia, silnejšia a vedie k väčšiemu naplneniu než erotická láska. Spoločnosť však dnes propaguje najnižšiu formu lásky medzi mužmi a vyššie formy sabotuje. Gejská kultúra neustále propaguje sexualizáciu všetkého (vidieť seba aj ostatných mužov predovšetkým ako sexuálne bytosti), no keď príde na pestovanie iného aspektu vzťahov medzi mužmi, takmer nemá čo ponúknuť.

Prvýkrát som začal vážne uvažovať nad manželstvom, keď sa oženili všetci moji priatelia. Snaha vyhnúť sa sociálnej izolácii možno nebola najlepším motívom, no stala sa katalyzátorom, ktorý zmenil dráhu môjho života. Aj keď som musel niektoré sexuálne túžby potlačiť, zistil som, že manželstvo je krajne uspokojujúce.

So svojou budúcou ženou som sa zoznámil v mládežníckom spevokole. Za ten čas, kým som sa odhodlal požiadať ju o ruku, stali sa z nás tí najlepší priatelia. “Blízke duše”, tak sme si hovorili.   

Po niekoľkých rokoch vytrvalej snahy počať nás lekári informovali, že sme neplodní, a tak sme sa pokúsili o adopciu. Bol to dlhý, náročný a nesmierne bolestný proces. Nakoniec sme to vzdali. Mal som zmiešané pocity — sklamanie, ktoré miernila úľava.

Náhle sčista-jasna, pár rokov potom, čo sme sa zmierili s bezdetnosťou, sme odrazu dostali príležitosť k adopcii.

"Oddaného otca zo mňa nespravila tradícia ani náboženstvo. Manželstvo - zväzok s matkou mojich detí - zo mňa v tomto aj mnohých iných smeroch spravilo oveľa lepšieho človeka, než by som sa vôbec niekedy nazdal, že by som mohol byť."

Zdieľať

Veľký šok prišiel deň potom, čo sme si priniesli svojho syna domov z adopčnej agentúry. Keď som šiel domov na obed, náhle ma premohol taký silný pocit, až som musel odstaviť auto na kraji cesty. Nikdy v živote som nezakúsil takú čistú, koncentrovanú radosť a pocit, že môj život má zmysel. Dookola som si opakoval “Som otec”. Nič iné pre mňa nebolo dôležité. Svoje miesto v tomto veľkom vesmíre som poznal úplne presne. Keď sme po takmer dvoch rokoch priniesli domov jeho brata, bol som už pripravený: nemohol som sa dočkať, až si ho vezmem do rúk a vyhlásim, že sme rodina, že ho bezpodmienečne ľúbim a cítim zaňho neodvolateľnú zodpovednosť.

Oddaného otca zo mňa nespravila tradícia ani náboženstvo. Bolo to čosi úžasné, čo vytrysklo z môjho vnútra — obrovská sila, ktorá časom len rástla. Úplné prekvapenie ľudského ducha. Manželstvo — zväzok s matkou mojich detí— zo mňa v tomto aj mnohých iných smeroch spravilo oveľa lepšieho človeka, než by som sa vôbec niekedy nazdal, že by som mohol byť.

Intelektuálna poctivosť a prekvapivé závery

Žiaľ, pár rokov nato sa moje manželstvo skončilo — bolesť, ktorú mnohí poznajú až príliš dobre. V tejto chvíli mi rozvod prvýkrát v živote umožnil zamerať pozornosť na svoju homosexualitu.

Spočiatku som sa cítil, akoby zo mňa spadli okovy. Randil som s niekoľkými úžasnými chlapmi a bol som v niekoľkých dlhodobých vzťahoch. Za tých pár rokov ma však intelektuálna poctivosť priviedla k niekoľkým nečakaným záverom: (1) Vytvoriť rodinu s iným mužom nie je úplne rovnocenné s tým, vytvoriť rodinu so ženou a (2) odopierať deťom, aby mali doma rodičov oboch pohlaví, je objektívne zlo. Deti potrebujú oboch a túžia po nich.

"Vytvoriť rodinu s iným mužom nie je úplne rovnocenné s tým, vytvoriť rodinu so ženou, a odopierať deťom, aby mali doma rodičov oboch pohlaví, je objektívne zlo. Deti potrebujú oboch a túžia po nich."

Zdieľať

Stálo to trochu úsilia, ale po desiatich rokoch od rozvodu sme začali opäť dávať svoju rodinu dohromady. Už vyše dva roky žijeme pod jednou strechou. Naše deti sú v mnohých smeroch šťastnejšie a sú na tom lepšie. Moja ex-manželka, naše deti a ja sme nedávno spolu slávili Vďakyvzdanie i Vianoce a zhodli sme sa na tom, že to boli najlepšie sviatky, aké sme kedy zažili.

Vzhľadom na moje sklony si vlastné sexuálne impulzy odopierame. Vedie to k depresívnemu a klaustrofobickému potláčaniu? Nie. Nesmierne sa tešíme zo vzájomnej spoločnosti. Vlastne to vyústilo k psychologickému ozdraveniu a rozvoju našej rodiny. Urobili sme to kvôli tradícii? Kvôli náboženstvu? Nie. Urobili sme to preto, že rozum nám hovoril, aby sme vzdorovali sebeckým impulzom a snažili sa o to najlepšie pre svoje deti.

A akoby zázrakom sa opäť navzájom vnímame ako “blízke duše”, viac než kedykoľvek predtým.

Za posledných pár rokov sa mi správnosť rozhodnutia obnoviť našu rodinu znovu a znovu potvrdzovala. Jedného dňa, keď som vychádzal na schody, videl som, ako môj šestnásťročný syn prešiel okolo svojej mamy, ktorá sedela v obývačke a čítala, zastavil sa pri nej, zohol sa, objal ju, pobozkal a pokračoval ďalej. Keby boli v dome dvaja otcovia, táto láskavá a nežná chvíľka by nikdy nebola nastala. S mojím synom, ktorý behá a hrá futbal, sa môžeme objať ako medvedi alebo pobúchať po chrbte, ale bozkávanie nehrozí. Deti pre svoj plný vývin potrebujú možnosť dostávať lásku rodičov oboch pohlaví a aj im ju prejavovať. Bezrodové manželstvá túto plnosť odopierajú.

Každý týždeň sa medzi rodičmi a deťmi udeje možno aj stovka rozličných malých aj veľkých vecí. Mamy a otcovia komunikujú so svojimi deťmi odlišne. Dať deťom dve mamy alebo dvoch otcov znamená odoprieť im niekoho, koho zúfalo potrebujú a zaslúžia si, aby boli zdravé a šťastné. Znamená to doživotne im vyleptať do srdca slovo “deprivácia”.

Bohatý verzus ochudobnený život

Sexualita je u mnohých ľudí premenlivá a oveľa komplexnejšia, než chcú mnohí pripustiť. Homo aj hetero aktivisti sa tvária, že to nie je pravda, aby posilnili svoje pozície. Ak sa im tento prelud nepodarí udržať, financovanie ich organizácií môže vyschnúť a môže prestať pozývanie do televízie či rádia. No “B” uprostred skratky „LGBT“ uznáva jednu dôležitú skutočnosť, týkajúcu sa našej sexuality.

Život prináša jednu veľmi smutnú skutočnosť, ktorú nikdy neukážu v Glee či Takej modernej rodinke: vidím, ako muži, ktorých poznám a ktorí vyšli so svojím tajomstvom von, opustili svoje manželky a často žijú ochudobnený a v niektorých prípadoch takmer skrachovaný život – spoločensky, rodinne, citovo a intelektuálne. Celé chápanie sveta a svojej úlohy v ňom prispôsobili jedinej veci, ktorá sa stala dominantným aspektom ich života: svojej homosexualite. Pestrý život tak vymieňajú za jednorozmerný. Tomu nás učí náš postmoderný svet. Dlho som sa mu prispôsoboval, ale postupne som sa mu začal vzpierať, keď som videl, že sa môj život nerozvíja, ale stráca.

A čo ďalej?

V dnešných dňoch sú predsudky voči gejom len veľmi slabým odvarom toho, čo tu bolo v minulosti. Odstránenie predsudkov voči gejom však automaticky neznamená, že je nevyhnutné či optimálne mať rovnakopohlavné manželstvo. Sú aj iné cesty a ani jedna z nich si nevyžaduje bezprostredné a obsiahle zmeny v legislatíve či rozhodnutie súdov.

"Odstránenie predsudkov voči gejom neznamená, že je nevyhnutné mať rovnakopohlavné manželstvo. Sú aj iné cesty a ani jedna z nich si nevyžaduje obsiahle zmeny v legislatíve či rozhodnutie súdov."

Zdieľať

Nachádzame sa uprostred zúrivej bitky, ktorá už nie je o právach, ale len o jedinom slove: „manželstvo“.

Pravdou je, že dvaja muži či dve ženy sa nijako nevyrovnajú mužovi a žene, ktorí spoločne vytvárajú život a rodinu. Vzťahy medzi ľuďmi rovnakého pohlavia sú zaiste veľmi legitímne, prínosné a mnohým zaistia šťastie, ale ich povaha a prežívanie je úplne iné.

Homosexuálni aktivisti, a ešte viac progresivisti, ktorí ich poháňajú, sa snažia predefinovať manželstvo, aby naplnili svoju ideologickú agendu, ktorej konečným cieľom je znejasniť chápanie rodiny len na jednu z mnohých možných rovnako hodnotných „sociálnych jednotiek“, a tak otvoriť dvere pre stále väčšiu úlohu štátu v našom živote.

A hoci zástancovia rovnakopohlavných manželstiev tvrdia, že štát by sa im asi nemal miešať do ich súkromného života, faktom je, že keď sa dnes pre gejské a lesbické páry vyrábajú deti, čo je proces, do ktorého vstupujú viacerí iní dospelí, ktorí majú tiež potenciálne právne nároky byť poručníkmi týchto detí, možnosti pre vstup štátu do domácností týchto rovnakopohlavných manželstiev sú ohromné.

Šalamún musel deliť dieťa len na dve časti. V budúcnosti sa sudcovia možno budú musieť rozhodovať, ako rozdeliť dieťa na tri, štyri alebo päť rovnakých dielov. V štáte Florida istý sudca nedávno nariadil, že rodný list dieťaťa musí obsahovať celkovo troch rodičov — lesbický pár a geja (kaderníka jednej z lesbických mám, ktorý daroval spermie). V budúcnosti môžeme čakať podobných prípadov ešte oveľa viac.

Zástancovia silného štátu vidia veľkú hodnotu v tom, že pomaly štiepia základ, na ktorom stojí americká kultúra: vieru a rodinný život. Čím viac budú v našej každodennej skúsenosti zákony oslabovať tradičnú rodinu, tým viac bude môcť štát autoritatívne vstupovať do nášho života. A to aj urobí.

Sociológ Mark Regnerus z Texaskej univerzity v Austine nedávno povedal: „Myslím, že je možné mať sociálnu stabilitu bez veľkého množstva úplných rodín, ale bude to veľmi drahé a bude sa to dosť podobať na Huxleyho Prekrásny nový svet. [Úplná rodina je] nielen optimálny… ale aj najlacnejší scenár. Ako často v živote dostanete to najlepšie a zároveň najlacnejšie?”

Manželstvo nie je elastický pojem. Je nemenné. Ponúka to najlepšie pre deti i pre spoločnosť. Nemali by sme jeho chápanie zrieďovať ani mrzačiť, a odopierať tak jeho bohatstvo súčasným i budúcim generáciám.

Doug Mainwaring
Autor je spoluzakladateľom National Capital Tea Party Patriots.

Článok bol pôvodne uverejnený na stránke Public Discourse: Ethics, Law and the Common Good pod názvom I'm Gay and I Oppose Same-Sex Marriage a na tejto stránke je uverejnený s láskavým dovolením Public Discourse. Názory a postoje uvedené v článku sú názormi a postojmi autora.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

(1) Pozn. redakcie: podporu reg. partnerstvám treba vnímať v kontexte, keď im ešte neboli súdmi a legislatívou posúvané úlohy manželstva vrátane adopcií detí, proti čomu je aj autor článku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo