Medzi prvým a druhým kolom

Medzi prvým a druhým kolom

Kandidáti na prezidenta SR Zuzana Čaputová (uprostred) a Maroš Šefčovič (vpravo) počas diskusie v budove RTVS v nedeľu 17. marca 2019 v Bratislave. Vľavo moderátor Juraj Jedinák. Foto: TASR/Pavel Neubauer

V prvom kole zvíťazila kandidátka novej slovenskej ľavice.

Prvé kolo prezidentských volieb je za nami. Povedzme si, čo s nimi prichádza.

Prichádza hodina liberálneho Slovenska

Vyše štyridsať percent pre Zuzanu Čaputovú je výrazom nástupu slovenského liberalizmu. Je to jeho hodina.

Niekto môže protestovať, že on volil Čaputovú, a pritom žiadnym liberálom nie je. Iste, je to tak. Niektorí volili Čaputovú, lebo chápali už toto prvé kolo ako referendum o Smere a proste hlasovali proti Ficovmu kandidátovi. Iní ju zase mohli voliť z obáv, vyvolaných médiami, pred kandidátmi typu Harabin a pod. Ale tak či onak, štyridsať percent sa rozhodlo podporiť podpredsedníčku progresívnej neomarxistickej strany, ktorá síce nestavala svoju kampaň na agresívne liberálnych heslách, ale keď na to prišlo, prihlásila sa k svojmu liberálnemu videniu otázok ochrany života a rodiny so zarážajúcou otvorenosťou a rozhodnosťou.

Slovenský liberalizmus prichádza už dávnejšie. Vždy mal svoje médiá, ale v roku 1992 nemal vôbec svoju parlamentnú reprezentáciu. Ale čím bol už v roku 2004 prezidentský kandidát SDKÚ Eduard Kukan, ak nie liberálom? Príchod Ivety Radičovej do premiérskeho kresla v roku 2010 bol pokračovaním príbehu. Teraz s víťazstvom Zuzany Čaputovej môže dospieť k apogeu.

Hra na vzdávanie napovie, či prichádza slušnosť

Osemmesačné šírenie strachu zo strany médií a politikov bolo postavené na viditeľnej nepravde. Majme to na pamäti, keď počúvame o víťazstve slušnosti. Zdieľať

No, bola to dobrá drvička, však? Od júna 2018 do začiatku marca 2019 mediálna drvička drvila. V mene záchrany Slovenska pred katastrofálnym druhým kolom typu „Harabin a Kotleba“ alebo „Ficov kandidát a Harabin“ a podobne. Médiá vytvorili virtuálny „demokratický tábor“ a nútili kandidátov Mistríka, Čaputovú, Mikloška a občas i Krajniaka, aby sa všetci vzdali v prospech jedného z nich. Nebolo rozhovoru, v ktorom by sa Mikloška nepýtali, či sa nevzdá. Ich arogancia voči voličom, ktorí chceli kresťanského kandidáta, bola nedozierna. Túto hru hrali i samotní politici. Mistrík, Matovič, Hlina a prijala ju i Čaputová. Mikloško ju odmietal.

Už sme upozorňovali na to, že toto šírenie strachu bolo neopodstatnené. Žiadne prieskumy nenaznačovali, že by mohlo dôjsť k nejakému katastrofickému druhému kolu. A výsledky 1. kola to potvrdzujú. Čaputová získala viac ako Šefčovič a Harabin dohromady, dokonca mala takmer toľko hlasov ako Šefčovič, Harabin a Kotleba spolu. Dokonca ani pri zotrvaní Mistríka v súťaži jednoducho katastrofické druhé kolo nebolo možné. A pripomeňme, že ešte aj po Mistríkovom vzdaní sa drvička drvila naďalej Mikloška. Nezabudnem, ako istý denník vtedy obtelefonovával Mikloškových podporovateľov, či svoju podporu nestiahnu.

Osemmesačné šírenie strachu zo strany médií a politikov teda bolo postavené na viditeľnej nepravde. Majme to na pamäti, keď počúvame o víťazstve slušnosti.   

Koniec „pravice“

Pojem „pravica“ bol už dávno mýtom, ktorý slúžil na spoločné označenie politickej opozície voči Ficovi. Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska sa už naozaj ťažko dá nazývať predstaviteľkou pravice. Zdieľať

Úspech Zuzany Čaputovej znamená zrejme definitívny koniec pojmu „pravica“, ktorý bol už dávno mýtom a ktorý slúžil pred pár rokmi na spoločné označenie politickej opozície voči Ficovi. Pred dekádou to bolo SDKÚ, KDH a maďarské SMK. Tento pojem neskôr ešte zachraňovala SaS, síce v kúlturnoetických otázkach liberálno-neomarxistická, ale v otázke imigrácie dajme tomu pravicová. Ale dnes jej kandidát Mistrík v hre na vzdávanie sa prehral s Čaputovou a podpredsedníčka Progresívneho Slovenska sa už naozaj ťažko dala nazývať predstaviteľkou pravice.

Pred jednou dekádou zvyklo 40 percent Bratislavčanov v parlamentných voľbách voliť SDKÚ a v prezidentských voliť kandidátov SDKÚ Kukana a Radičovú. Dnes títo voliči plus ďalší volili predstaviteľku nepokryte neomarxistickej strany. Je to tým, že od Kukana k Radičovej a od Radičovej k Čaputovej vedie krátka cesta. Takisto od liberálnejších kresťanov z SDKÚ k progresívnym kresťanom. I sama Zuzana Čaputová prešla podobnou cestou. Keď som s ňou pred desiatimi rokmi krátko spolupracoval v kauze pezinskej skládky, pohybovala sa v blízkosti Občianskej konzervatívnej strany OKS.

Z mýtu o „pravici“ sa stal už nepoužiteľný mýtus.

Volíme neznámeho princa (princeznú) s peniazmi

Ak Zuzana Čaputová v druhom kole zvíťazí, vznikne už nová tradícia. Do prezidentského úradu volíme neznámeho človeka, o ktorom sme donedávna nikdy nepočuli. Samozrejme, musí mať veľa peňazí na marketing. Teda aspoň pol milióna eur. Platilo to už o zvolení Andreja Kisku a rovnako to bude v Čaputovej prípade.

Do prezidentského úradu volíme neznámeho človeka, o ktorom sme donedávna nikdy nepočuli. Samozrejme, musí mať veľa peňazí na marketing. Platilo to už o zvolení Andreja Kisku a rovnako to bude v Čaputovej prípade. Zdieľať

František Mikloško minul v kampani cca 60-tisíc eur. Za pojmom „slabá kampaň“, ktorý sa s Mikloškom spájal, treba hľadať práve rozdiel v minutých sumách. Pre zaujímavosť, vzhľadom na vynaložené peniaze bol jeden hlas pre Mikloška asi desaťkrát lacnejší ako hlas pre Bélu Bugára. Nie, Mikloško nemal až takú slabú kampaň. Mal za sebou slabé peniaze. Kandidát, ktorý nemá za sebou veľmi bohatých podnikateľov, prípadne nie je ním sám, sa ocitá v pozícii disidenta. Treba to mať na pamäti.

Roztvorené nožnice medzi straníckou a nestraníckou kresťanskou politikou

Pre mňa bolo najpozitívnejším prekvapením objavenie sa 120-tisíc Mikloškových voličov, ktorí preukázali schopnosť rezistencie voči mediálnej drvičke. Vzdor voči drvičke nebolo jednoduché prebudiť. V Mikloškovom volebnom štábe sme začali cítiť, že táto armáda zoraďuje svoje šíky, až dva-tri týždne pred prvým kolom. Ale napokon sa odhodlane zoradili.

Pokiaľ títo ľudia existujú, kresťanská konzervatívna politika prežije. Nie drvivá väčšina, ale predsa len väčšina z nich sú voliči KDH. A tu vidíme problém. Voličov kresťanskej strany získal kandidát, proti ktorému predseda tej strany za pasívneho prihliadania ostatných členov jej vedenia osem mesiacov bojoval metódou spochybňovania, čo vyvrcholilo jeho útočným absurdným protimikloškovským článkom druhý deň po voľbách. Tým boli radoví členovia a voliči KDH vystavení rozpoltenosti medzi lojálnosťou voči strane a túžbou voliť prezidentského kandidáta zodpovedajúceho ich hodnotám. Táto rozpoltenosť bude spôsobovať pokračovanie krízy v straníckej kresťanskej politike.

Pre mňa bolo najpozitívnejším prekvapením objavenie sa 120-tisíc Mikloškových voličov, ktorí preukázali schopnosť rezistencie voči mediálnej drvičke. Pokiaľ títo ľudia existujú, kresťanská konzervatívna politika prežije. Zdieľať

Na tých 120-tisíc ľuďoch je potenciálne možné budovať politický kresťanský konzervativizmus ako tretiu silu, keď tými ostatnými dvomi sú liberalizmus a oportunistický, postkomunistický konzervativizmus Smeru či Harabina. Kľúčovou vecou bude budovať schopnosť jej voličov vzdorovať mediálnej drvičke. Tá tretia sila však nebude môcť byť vybudovaná, pokiaľ vedenie KDH bude vťahovať stranu do jednotného viac-menej liberálneho tábora, čo aj robilo akceptovaním hry na vzdávanie, ktorá bola kľúčovou politickou hrou posledných ôsmich mesiacov.

Medzi prvým a druhým kolom

Po logike prvého kola nastupuje logika kola druhého. Už sa môžeme rozhodovať len medzi dvomi kandidátmi. Zo štyridsaťdva osobností, ktoré podpísali v júni 2018 výzvu na Mikloškovu kandidatúru, dvadsaťšesť podporilo v týchto dňoch Zuzanu Čaputovú, ostatných šestnásť to neurobilo. Je to prirodzené slobodné rozhodovanie slobodných ľudí.

Tak isto slobodne sa budú rozhodovať všetci Mikloškovi voliči. Niektorí sa rozhodnú pre jedného z kandidátov, niektorí nebudú voliť ani jedného z nich.

Na sociálnej sieti som zverejnil svoje rozhodnutie, že v druhom kole nebudem voliť ani jedného z kandidátov. Keď verejne presadzujem víziu kresťanskej politickej sily ako nezávislej tretej sily, ktorá konkuruje ostatným dvom silám, a keď to robím aj vo volebnej kampani, nemôžem túto svoju snahu spochybniť tým, že hneď po skončení prvého kola podporím niektorú z tých ďalších dvoch síl.

Keď som zverejnil svoje rozhodnutie nevoliť v druhom kole, objavila sa spŕška agresívnych názorov mnohých Čaputovej voličov, pre ktorých bolo neprijateľné, aby v druhom kole nejaký Mikloškov volič nevolil ich favoritku. Aj oni sú súčasť drvičky. Zdieľať

Podobné rozhodnutie naznačil i Mikloško. Šefčoviča priamo odmietol a k Čaputovej povedal, že uprednostní svoje hodnoty pred pragmatickým rozhodnutím. Tým bolo povedané všetko.

Keď som zverejnil svoje rozhodnutie nevoliť v druhom kole, nebolo žiadnym prekvapením, keď sa na sociálnych sieťach objavila spŕška agresívnych názorov mnohých Čaputovej voličov, pre ktorých bolo úplne neprijateľné, aby v druhom kole nejaký Mikloškov volič nevolil ich favoritku. Aj oni sú súčasť drvičky. Sú na ľavicovoliberálnej strane a majú tendenciu považovať všetko, čo je napravo od nich, za extrémistické.

Netvrdím, že sa takto správa celý tábor jej podporovateľov, našťastie nie. Ale opäť platí, že keď sa toľko hovorí o vraj prichádzajúcej slušnosti, treba si všimnúť, že Čaputová ešte ani nezvíťazila, ale časť jej tábora už teraz javí známky nezvládnutia moci.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo