Šefčovič nie je človek, ktorý kľakne pred hocikým zo Smeru

Šefčovič nie je človek, ktorý kľakne pred hocikým zo Smeru

Martin Muránsky. Foto: screenshot/RTVS

Som zvedavý, ako sa s nástupom progresívneho liberalizmu vyrovná SaS alebo Matovič so svojím hodnotovým poskakovaním, hovorí v rozhovore Martin Muránsky.

Martin Muránsky je filozof, bývalý šéfredaktor ľavicového Nového Slova, blízky Smeru. Rozprávali sme sa o tom, ako vidí kampaň a druhé kolo prezidentských volieb z perspektívy slovenskej ľavice.

Začnem kritikou z vlastných radov. Marek Maďarič včera v Sme publikoval článok, kde tvrdí, že Šefčoviča síce považuje za dobrého kandidáta, jeho problém ale je, že „nedokáže pomenovať problémy súčasnosti“, za ktoré nesie zodpovednosť Smer, ktorého politici „nepochopili vraždu novinára a jej kontext ako zlomový bod našej politiky“.

Šefčovič by sa mal vyvarovať jednej z kľúčových chýb, ktorej sa kedysi dopustil Milan Ftáčnik v kampani na bratislavského primátora, keď zhorel na téme svojho vzťahu k Smeru. Tí, ktorí tlačia Šefčoviča do pozície totálne nezávislého kandidáta od Smeru, by kampani len poškodili. Šefčovičovým voličom zostávajú primárne voliči Smeru, môže sa pokúsiť osloviť iných voličov k tomuto základu, ale ak to spochybní, opačne to fungovať nemôže. Pripomínam politickú samovraždu pána Ftáčnika.

Myslím si, že pán Maďarič by mal napísať aj text o tom, koľko verejného klamstva sa odohralo po vražde Jána Kuciaka, keď vznikla doslova legenda, ako za vraždu môže linka Fico-Trošková-talianska mafia. Túto schému šíril prezident Kiska, médiá s ňou pracovali celé týždne, bol to dôvod pádu vlády. Dnes sa pritom ukázalo, že to s vraždou nesúvisí. Za toto verejné klamstvo sa dodnes nikto neospravedlnil.

Krátka reakcia, potom otázka. Kuciak písal o viacerých kauzách, Fico-Trošková-Vadala bol posledný text, verejnosť mala ale problém základnej nedôvery k vedeniu polície a ministerstva vnútra, čo sa potvrdilo, policajný prezident Gašpar dal lustrovať Kuciaka, jeho blízky človek bol na mieste činu, aj za cenu porušenia predpisov, Fico sa zastal Kaliňáka, obchodného partnera dnes už odsúdeného Bašternáka a podobne. Išlo o základnú stratu dôvery voči vedeniu rozhodujúcich inštitúcií štátu. Politická zodpovednosť bola jasná.

Nesúhlasím. Všetko je to fajn, až na preliatu krv. Keď niekto ukáže na vás, že ste vrahovia, vznikol celý cirkus, časť verejnosti tomu uverila, čo ju radikalizovalo, politicky s tým pracoval prezident. Ukázalo sa na vinníka, ktorý vinníkom nebol, to porušuje princíp právneho štátu – prezumpcia neviny. Stal sa verejný podvod.

Nie. Išlo predsa o vyvodenie politickej zodpovednosti za rozklad v polícii, toxické vzťahy ministra vnútra a premiéra na trestne odsúdeného Bašternáka, medzi políciou, niektorými politikmi a podvodníkmi nebola hranica, ale známosti...

... vyšetrovateľ dvojitej vraždy musel zodpovedať otázku: Stál za vraždou Vadala alebo nie? Ukázalo sa, že nie. Že tam bol aj politický problém, beriem, bola tam však aj manipulácia verejnej mienky a zavádzanie verejnosti. Upozorňujem na inštrumentalizáciu morálnych hodnôt na politické ciele a o to ide aj v Maďaričovom článku, aj v druhom kole týchto volieb. Keď čítam okresné politologické hviezdy, ako Fico škodí Smeru, je to zase len rovnaká objednávka.

Podľa výsledkov prvého kola je zrejmé, že kandidát Smeru nemôže vyhrať tieto voľby. O čo ide z vášho pohľadu v druhom kole?

Ide o to, aby Smer voľby neprehral. Prvé kolo neprehral, pre Smer to bol súboj medzi Šefčovičom a Harabinom a ten pán Šefčovič vyhral. Inými slovami, ak dnes niekto útočí na Smer, podporuje ľudí ako Harabin, oni z toho ťažia, volič Smeru neodchádza k osvieteným liberálom, ale k temným prúdom slovenskej politiky. V prvom kole to Smer obhájil.

Ak je Harabin takým problémom pre Smer, s čím možno súhlasiť, prečo politici Smeru neberú vážne témy, ktoré nahnevaných voličov tak mobilizujú, typu napr. Bašternákov byt?

Môj názor je, že najviac voličov nahnal Harabinovi prezident Kiska so svojou morálnou agendou v politike, inými slovami skutočné pokrytectvo, keďže Kiska sa snaží reprezentovať hodnoty, ktorým sám nedokáže dostáť. Kiska chce nemecké štandardy, ale typ trestnoprávnych obvinení, akým čelí, by mu v nemeckej politike nedovolil prežiť ani minútu. Ak chce prísne kritériá uplatňovať na iných, musí ich uplatniť aj na seba. To znamená odísť. Nezabúdajme, že pre Harabinov svet sú kľúčovými problémami geopoliticky nevyvážený vzťah k Rusku a obrana tradičnej rodiny a kresťanských hodnôt. Voličov Harabina preto vytvoril v značnej miere antikatolícky a antiruský slovenský liberalizmus.

To ale nesedí. Ak tento meter platí na Kisku, a on platí, preto bolo zlyhaním lídrov Slušného Slovenska, že ho tiež nekritizovali, tento meter dvojnásobne platí na Kaliňáka a Fica.

Rozdiel je v tom, že Smer nemoralizuje politiku. Ak niekto vyťahuje nemecký štandard, on sám ho musí v prvom rade splniť. Ak ho neplní, diskredituje tým jednak tieto štandardy a jednak podporuje politiku, ktorá vidí za všetkým konšpirácie mocných a bohatých, ktorí klamú slabých a chudobných. K tomu dodávam, že tento konflikt medzi obrazom politiky, ako ju vnímajú ľudia dolu, a pokrytectvom politiky, ako sa robí hore, je vážny problém.

Ani to celkom nesedí. Harabin je podstatne viac spojený so svetom Roberta Fica ako so svetom slovenských liberálov, už svojou minulosťou, väzbami. A za pokrytectvo politiky, o ktorom hovoríte, nesie primárnu zodpovednosť posledných vyše desať rokov dominantný Smer.

Ak sú aktéri agresívnej moralistickej kampane neschopní dodržať to, čo hlásajú voči iným aj voči sebe, tak tým pomáhajú nadháňať voličov do Harabinovho tábora. Nesú za to zodpovednosť. Je tam rozdiel, ľudia ako František Mikloško, ktorí to dostať schopní sú, to je iná vec. Ale on ani nie je aktérom takejto agresívnej moralistickej kampane. Harabinovsko-mečiarovský svet a liberálny svet sa v niečom navzájom priťahujú, vždy vidia problém len v tom druhom. Je to dôležité, pretože hlavná deliaca čiara slovenskej politiky má byť demokratický tábor a extrém, Šefčovič a Čaputová patria v tomto na jednu stranu, rovnako ako Smer. Mediálny konflikt, ktorý sa tu za každú cenu „ženie“, ktorý hovorí o zle, o zlých, tento konflikt de facto fašizuje spoločnosť. Nie som prvý, kto o tom hovorí, treba si prečítať Karla Polanyiho a Veľkú transformáciu, ako radikálny liberalizmus dostal fašizujúce prúdy do stredu spoločnosti a prečo.

Čítal som, nepresvedčil ma, najmä Polányiho témou je kapitalizmus a dôsledky neregulovanej nerovnosti, čo sa v našej situácii a v inej, politickej rovine viac spája so Smerom. Prejdime ale k Šefočovičovi a druhému kolu. Je to referendum o Smere a strana, ktorá má 20 percent voličov, nemôže v referende vyhrať. O čo ide, o čo má ísť Šefčovičovi v druhom kole?

Voľby sú o tom, že prijmete zodpovednosť a zdvihnete výzvu, zoberiete to na seba. Nevidím za tým v prípade Šefčoviča žiadny politický obchod, nezapadá to do jeho kariéry. Teraz ide o to, aby obhájil postavenie Smeru s percentami, ktoré strana má, témami, ktoré reprezentuje, a spájaním voličov, ktorí k nim majú blízko. Prvé kolo zvládol. Vo vašich kruhoch sa hovorí Credo, quia absurdum (Verím, pretože je to absurdné), preto musí predovšetkým on sám veriť, že môže vyhrať. Keby takúto vlastnosť nemal, nemôže ísť do kampane. Verím, že niektoré pravdy z vášho sveta sú síce nepochopiteľné, ale stanú sa (úsmev). K realizmu patrí neprehrať, neznemožniť seba a agendu, ktorú reprezentujem. Naopak, udržať isté postavenie Smeru v strede spoločnosti. Ak sa mu to podarí, urobí pozoruhodný výsledok.

Z toho by vyplývalo, že hovoríme o novom kádri Smeru pre domácu politiku...

Nie som vo vedení Smeru, nečítam detailne vývoj vo vnútri strany, ale ak niekto zvládne prezidentské voľby, je to kvalifikácia na špičkovú politickú kariéru. A tak to brať asi možno. Napokon to, čo už pán Šefčovič v živote zvládol, hovorí o tom, že by to nebol náhodný výsledok.

Jeho problémom trochu je, že keby sme prešli na hodnotové zaradenie, tak je v podstate neodlíšiteľný od Zuzany Čaputovej. Program, za ktorý niesol zodpovednosť v PES, strane európskych socialistov, je veľmi blízky programu Progresívneho Slovenska.

To je len prvý dojem, socialisti dnes chápu migráciu inak ako progresívni liberáli, socialisti netrpia na ilúziu, že medzi utečencami a ekonomickými migrantmi nie je rozdiel, plus treba brať do úvahy, aká je v týchto témach pozícia Slovenska a povedzme Smeru. Je tu aj iné delenie politiky, spýtajte sa napríklad, či je Šefčovič fanatikom a krajne sa vymedzujúcim politikom? Pretože keď si prečítate tézy progresívneho liberalizmu na Slovensku, ten sa mimoriadne ostro vymedzuje voči všetkým ostatným, im jediným patrí budúcnosť. Šefčovič nič z toho nemá. A nie je to len vec istej triezvosti, ale aj vzdelania. Čo je, mimochodom, druhý hendikep liberálnej strany, vzdelanie a rozhľad Šefčoviča, ktorý hovorí bez akcentu rusky a anglicky, rozumie, ako funguje Izrael, Brusel, Berlín, Washington aj Moskva, to sú kvalifikácie, ktoré pani Čaputová jednoducho nemá. Morálna kampaň to nenahradí. Obávam sa, že to, ako dnes vyzerá étos kampane za politickú zmenu, na to ani neberie ohľad, čo len poškodí slovenskú politiku v budúcnosti.

Problém týchto volieb je ale inde, verejnosť nechce, aby si niekto, ako povedzme špičky Smeru, prispôsoboval pravidlá, Fico sa stal ústavným sudcom a podobne, Šefčovič v týchto témach doteraz neukázal emancipovaný nezávislý postoj od strany, ktorá ho nominovala. Ani to v demokracii nemožno ignorovať.

To sa dá jednoducho otočiť. Keď máte prezidenta, ktorý má trestnoprávne kauzy na krku, kandidátku, ktorá bojuje proti zlu, a to je absolútny jazyk, kto má viac masla na hlave?

Kiska ešte nebol obvinený...

... samozrejme. Ale ak niekto zvolí ostrý morálny jazyk, tak formuluje záväzok, ktorý ho nepustí. Ak som navyše pre skupinu ľudí jednooký, nemôžem sa čudovať vzbure, keď to ľudia budú považovať za niečo, čo sa nedotiahlo do konca. Šefčovič žiadny taký ostrý normatívny konflikt so sebou nenesie. A ešte jeden rozdiel. On nikdy nebol podpredsedom Smeru, nikdy nebol vo vedení Smeru, nie je to stranícky kandidát, v zmysle, že ho možno považovať za zodpovedného za politický program, ako tá druhá strana. Ona predsa nesie politickú zodpovednosť za to, čo je napísané v programe Progresívneho Slovenska, či už dnes podpredsedníčkou je, alebo nie je. Keď porovnáte, aký je medzi nimi rozdiel voči ich stranám, vyplýva z toho, že jeho vzťah k Smeru nemusí byť pre neho Achillovou pätou, nikdy sa stranícky neangažoval.  A nemyslím si preto, že pôsobí ako človek, ktorý kľakne pred hocikým z vedenia Smeru.

To nevieme, v takej skúške ešte nebol. Posledná otázka: Pravdepodobným víťazom je Čaputová, čo jej víťazstvo znamená pre ľavé spektrum?

Nechcem byť premúdrený, ale zdá sa, že sa končí jedna éra, ktorá sa spája s politickým sporom, kde bol na jednej strane Smer a na druhej SaS, Matovič a ďalší. Teraz nastupuje nová politická sila, ktorá sa nazýva progresívny liberalizmus, nastupuje spôsobom, že sa môže stať hegemónom na pravej časti spektra v slovenskej politike. Viac ako pre Smer to bude výzva pre politikov ako Matovič, Sulík, ich hodiny začínajú nebezpečne tikať. Dnes sa to zjednodušuje, akoby volanie po zmene bolo najmä o Smere, ale ono sa to týka aj pravicovej politiky. Ak Smer obháji 20-25 percent, má pred sebou ďalšiu politickú budúcnosť, ale čo táto liberálna búrka urobí na pravici? Tam ide o otázku prežitia. Prvý je na rade Béla Bugár, ktorý prišiel o svojho liberálneho voliča, už ho viac nenájde. Uvidíme, ako sa s tým vyrovná SaS, ako Matovič so svojím hodnotovým poskakovaním, raz bol veľký kresťan, raz podporovateľ Čaputovej, čakám, že to „schytá“ nazad. Tí, ktorí si dnes myslia, že sú na strane víťazov, si ešte celkom neuvedomujú všetky dôsledky, čo to bude znamenať po parlamentných voľbách.

Novinka z vydavateľstva

Posvätné manželstvo

Čo ak je Božím zámerom, aby sme boli v manželstve nielen šťa...

Bestseller o hodnote manželstva

O knihe
Cena u nás: 11,18 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo