Maroš Šefčovič a predstavitelia Smeru chcú pred druhým kolom mobilizovať voličov aj na slogane, že veľký náskok Zuzany Čaputovej sa zrodil vďaka masívnej podpore liberálky v Bratislave. Ako vyhlásil sám podpredseda strany Juraj Blanár, Bratislava by nemala určovať, kto bude budúcim prezidentom.
Je pravdou, že hlavné mesto je v rámci krajiny špecifické vo všetkom, aj v tom, ako volí. Čaputová tu získala 61,5, Šefčovič len 13,4 percenta, takže ak tu v druhom kole Čaputová zvíťazí v pomere 75 ku 25, nikoho to neprekvapí.
Lenže problém Smeru je, že keď sa pozrieme na desať najväčších slovenských miest s viac než 55-tisíc obyvateľmi, ktoré ležia na západe, strede či východe krajiny, Šefčovič bol všade zhruba rovnako slabý, kým Čaputová bola všade zhruba rovnako veľmi silná.
Úpadok Smeru najlepšie ilustruje, keď porovnáme sobotňajšie prvé kolo prezidentských volieb s prvým kolom volieb v roku 2009.
Samozrejme, takéto porovnanie má isté limity. Ivan Gašparovič kandidoval s podporou Smeru aj SNS, navyše mal oproti Šefčovičovi tú výhodu, že kampaňoval z postu prezidenta, čo mu prepožičiavalo istú auru. Na druhej strane, pozíciu prezidenta obhajoval v roku 2004 aj Rudolf Schuster, ktorý utrpel fiasko, získal len vyše 7 percent. Pre Gašparoviča tak bolo kľúčové, že sa opieral o podporu volebnej mašinérie vtedy mocného a populárneho Smeru.
Porovnanie s rokom 2009 dáva zmysel aj z dôvodu, že proti Gašparovičovi kandidovala tiež žena, tiež liberálka a tiež s podporou relevantnej opozície.
Z desiatich najväčších miest vyhral Gašparovič v prvom kole v šiestich mestách (Žilina, Nitra, Trnava, Trenčín, Martin, Poprad). Iným svetom boli len Bratislava a Košice, kde Iveta Radičová vyhrala s vyše 20-percentným náskokom. V ostatných veľkých mestách boli ich zisky buď podobné, alebo mal Gašparovič jasnú prevahu desiatich či pätnástich percentuálnych bodov ako v Žiline, Martine či Nitre.
Kým Radičová mala pred desiatimi rokmi v piatich z týchto miest pod 40 percent, Čaputová teraz získala v prvej desiatke najväčších miest vždy nad 40 percent.
Gašparovič pred desiatimi rokmi prevalcoval svojich súperov v Nitre, kde mal už hneď v prvom kole 50 percent, v ďalších piatich mestách získal nad 40 percent, v dvoch mestách tesne pod 40 percent. Iba v Bratislave a Košiciach ho volilo len niečo cez 30 percent.
Ako sa volilo v desiatich najväčších slovenských mestách v prezidentských voľbách v roku 2009 a 2019.
Maroš Šefčovič však ani v jednom meste západu či východu, severu alebo juhu krajiny nedosiahol čo len 20 percent, všade bol rovnako slabý, len v Bratislave ešte slabší.
Z pohľadu na týchto desať najväčších miest možno vypozorovať ešte jeden trend: Straty kandidáta Smeru a vysoké zisky Čaputovej (oproti Radičovej z roku 2009) sú výraznejšie v mestách na západe Slovenska. V Žiline, Trenčíne, Trnave, Nitre padol kandidát Smeru oproti roku 2009 o 30 percent, kým kandidátka demokratickej opozície vzrástla takmer o desať percent.
Niekto by mohol namietnuť, že takéto porovnanie nie je celkom férové, pretože Gašparovič nemal v roku 2009 žiadnych protikandidátov typu Harabin/Kotleba, ktorí by lovili aj vo voličskom revíri Smeru a SNS.
Iste, táto námietka sedí, ale len z menšej časti. Je pravdou, že podľa dát Focusu, ktoré agentúra zbierala na reprezentatívnej vzorke tesne pred voľbami, len zhruba tretina voličov SNS dala hlas kandidátovi Smeru. Štvrtina voličov Andreja Danka volila opozičnú kandidátku Čaputovú, kým ďalšia štvrtina národniarskych voličov sa rozhodla pre Harabina. Lenže súčasne platí, že voliči Smeru ostali pomerne disciplinovane stáť pri Šefčovičovi, iba 19 percent z nich hlasovalo za Harabina a za Kotlebu takmer nikto. Harabin tak Šefčovičovi odčerpal medzi voličmi Smeru možno tak tri-štyri percentá.
Biedny výsledok prezidentského kandidáta Smeru tak naznačuje, že keby sa dnes konali parlamentné voľby, pre Smer by bolo výzvou dosiahnuť aspoň tých 20 percent.
Kým Gašparovič porazil Radičovú v pomere 55,5 ku 44,5 percenta, Šefčovičove šance zvíťaziť sú v tejto chvíli prakticky nemožné. Vlastne sa dá povedať, že takým malým víťazstvom by bolo pre neho už to, keby prehral „iba“ s 11-percentným rozdielom ako Radičová s Gašparovičom.
Za posledných desať rokov sa nezmenila nálada iba vo väčších mestách. Ale aj na tom katolíckom vidieku, ktorý v 90. rokoch odmietal Mečiara, potom Fica a volil pravicu v podobe KDH a SDKÚ. I tu je však na volebných dátach vidieť rozdiel medzi západom a východom krajiny.
Konzervatívnejšia pravica mala svoje bašty na Orave a na Spiši – kým Orava sa prikláňala viac ku KDH, Spiš inklinoval k SDKÚ, odkiaľ pochádzal aj dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda.
Výsledky prvého kola prezidentských volieb 2009 v Lendaku na Spiši.
Keďže Dzurindova strana po roku 2012 postupne zanikla a napokon aj KDH vypadlo z parlamentu, je zaujímavé sa pozrieť, ako v týchto prezidentských voľbách volila oravská bašta KDH a niekdajšia spišská bašta SDKÚ.
Lendak, táto goralská obec pod Tatrami, je už vlastne mestečkom, má zhruba 5 300 obyvateľov a stále rastie, je tu veľa mladých rodín. Za komunizmu sa Lendak preslávil tým, že až do 80. rokov vzdoroval kolektivizácii, po Novembri tu nemali šancu žiadne postkomunistické strany typu HZDS alebo Smer.
Tunajší nezlomní obyvatelia si zamilovali Mikuláša Dzurindu, ktorý ešte ako minister dopravy v Moravčíkovej vláde uvoľnil peniaze na opravu cesty do Lendaku, neskôr ako premiér pomohol s dostavbou telocvične. V roku 2006 tu získala SDKÚ ešte o dosť viac než v modrej Bratislave, vyše 56 percent, KDH malo cez 26 percent, obe pravicové strany tak dokopy volilo cez 80 percent. V roku 2010 sa pomer trochu obrátil, keďže tvrdým Lendačanom sa veľmi nepozdávalo, že ich miláčika Dzurindu vystriedala na pozícii volebného lídra SDKÚ Iveta Radičová, Figeľovo KDH získalo 44 a SDKÚ tentoraz „iba“ 25 percent, ale všetko bolo vlastne ako po starom.
Výsledky prvého kola prezidentských volieb 2019 v Lendaku na Spiši.
V prezidentských voľbách roku 2009 Radičovú a Mikloška volilo dokopy ešte 63 percent Lendačanov, o päť rokov neskôr dalo dohromady 42 percent Lendačanov hlas Procházkovi a Hrušovskému, pričom tu zvíťazil Kiska s vyše 32 percentami.
Medzitým sa však svet zmenil. V roku 2016 tu volilo ĽSNS takmer 20 percent a keď sa pozrieme na čerstvé výsledky prezidentských volieb, ten starý sdkú-kádehácky Lendak pripomína už len 28 percent pre Františka Mikloška. Jasne tu však dominoval Marian Kotleba s 35 percentami a ak nemu prirátame zisk Harabina, týchto dvoch volila takmer polovica tunajších voličov. Teda tých Lendačanov, ktorí ešte nie tak dávno vynášali do volebných nebies Mikuláša Dzurindu či Jána Figeľa.
V ďalších obciach okresu Kežmarok sa darilo viac Harabinovi než Kotlebovi, obaja muži antisystému, ktorí zdvihli vlajku kresťanského a národného Slovenska, získali v tomto spišskom regióne dokopy 36 percent.
Trochu iný obraz sa naskytne, keď sa pozrieme do oravskej dediny Chlebnice s 1600 obyvateľmi. Politici KDH sa tu odjakživa cítili ako doma, o dedine hovorili ako o „svätej“, a to nielen preto, že tu všetci chodia do kostola, ale najmä preto, že i volia, ako sa patrí. V roku 2006 tu dalo KDH hlas vyše 60 percent Chlebničanov, spolu s SDKÚ to bolo 70 percent, Smer a SNS prakticky neexistovali.
Výsledky prvého kola prezidentských volieb 2009 v Chlebniciach na Orave.
V roku 2014 tu volilo za prezidenta Procházku 43 a Hrušovského 20 percent a keď sa v druhom kole rozhodovalo medzi Kiskom a Ficom, tunajší hlasovali podobne ako v Bratislave – Kiska deklasoval premiéra a lídra Smeru v pomere 76 verzus 24 percent.
No úpadkom klasickej pravice sa aj v Chlebniciach začal starý známy svet pomaly rútiť. V posledných parlamentných voľbách tu získalo KDH len 25 percent, zrazu tak ostal uvoľnený priestor a ĽSNS najmä vďaka početným mladým voličom vyletela na takmer 20 percent.
Výsledky prvého kola prezidentských volieb 2019 v Chlebniciach na Orave.
Scenár z Lendaku sa však napriek raketovému vzostupu ĽSNS teraz v sobotu nezopakoval, Chlebničania volili viac-menej podobne ako pred 10 rokmi: opäť tu jasne zvíťazil František Mikloško s 32 percentami, 7,6 percent získal aj bývalý člen KDH Milan Krajniak. Bývalé KDH tak vlastne dalo dokopy 40 percent. Čaputovú volilo 20 percent Chlebničanov, zhruba tak ako kedysi Radičovú.
Kotleba tu napokon zďaleka nevystrelil ako v Lendaku, získal 16 percent a Harabin s 8 percentami hlboko zaostal za celoslovenským priemerom. Obaja tak dohromady získali podiel, aký zodpovedá celoslovenskému priemeru. Harabin s Kotlebom tak na Orave neprerazili v miere ako napríklad na susedných Kysuciach, kde sa vždy vysoko nadpriemerne darilo HZDS, SNS aj Smeru.
No aj prípad Lendaku s Chlebnicami ukazuje, aké je pre krajinu dôležité, aby sa konzervatívna pravica – rozhádaná a bez líderských autorít – postupne vyhrabala zo súčasnej biedy.