Od Madridu cez Paríž až do Bratislavy, alebo o čom médiá pri referende ne(na)píšu

S blížiacim sa termínom referenda o rodine sa v slovenských médiách zvyšuje frekvencia rozmanitých názorov majúcich dočinenia s jeho agendou. Jedni nabádajú k účasti na referende, iní zase povzbudzujú svojich prívržencov k jeho bojkotovaniu, pričom diskusia naberá na intenzite v dobrom i zlom slova zmysle.

"Legitímne vyhlásené, ale zvlášť nevyberavým spôsobom dehonestované referendum môže byť príležitosťou s potenciálom. Bude nielen o témach rodiny, ale aj o budúcej podobe občianskej spoločnosti."

Zdieľať

Len veľmi zriedka v týchto debatách zaznieva fakt, že legitímne vyhlásené, ale zvlášť nevyberavým spôsobom dehonestované referendum, môže byť pre našu spoločnosť príležitosťou s potenciálom. Práve v tomto momente si trúfam tvrdiť, že referendum bude v kontexte toho, čo môžeme v Európe už nejaký čas pozorovať, nielen o témach rodiny ako takej, ale aj o budúcej podobe občianskej spoločnosti v našej krajine. Dovoľte mi preto na tomto mieste niekoľko kontextuálnych poznámok o súvislostiach, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné.

Znak Realu Madrid

Pred niekoľkými týždňami sa v Reale Madrid odohrala udalosť, ktorá síce v malom, ale metodologicky pomerne presne zodpovedá tomu, čoho sme v ekonomickom neoliberalizme v oblasti krízy symbolických a etických hodnôt svedkami aj my na Slovensku. V znaku tohto svetoznámeho veľkoklubu je kráľovská koruna, ktorú na jej vrchole zdobí kríž. Tento tam je, resp. bol, povedané lakonicky od nepamäti. Pred niekoľkými týždňami v tichosti, zo dňa na deň z koruny zmizol. Direktívnym zásahom ho nechal v tajnosti odstrániť prezident klubu Florentino Pérez. Ako sa neskôr ukázalo, za túto „službu“ na objednávku sponzorovi zo Spojených arabských emirátov zinkasoval klub ďalšie desiatky miliónov eur. Zdanlivo bežná záležitosť. Avšak propagandistický fígeľ pána prezidenta neušiel pozornosti fanúšikov Realu, ktorí spontánne spustili akciu na nápravu pôvodného stavu z Twitteru známu ako „LaCruzDelEscudoNoSeToca“.

Iniciatíva zaúčinkovala a vedenie Realu sa pod tlakom verejnej mienky a fanúšikov vrátilo k pôvodnému znaku aj s krížom na vrchole kráľovskej koruny, hoci na bankových kartách vydaných Národnou bankou v Abú Dhabi a suveníroch predávaných v moslimských krajinách sa znak Realu bude musieť zaobísť bez kríža. Netreba pripomínať, že Real Madrid hrá pre fanúšikov a bez fanúšikovskej základne by jeho existencia nemala zmysel. Napriek tomu si pán Pérez, ktorý nie je vlastníkom klubového znaku, pre vidinu ešte väčšieho prílivu finančných prostriedkov od sponzora, ktorý mimochodom neuznáva pluralitné hodnoty domovskej krajiny Realu, trúfalo dovolil nebrať do úvahy členskú základňu klubu. Tá sa musela začať občiansky aktivizovať, aby sa do uší vedenia Realu dostal vox populi, hoci niektorí z podporovateľov iniciatívy sa nevyhli nezmyselným obvineniam z islamofóbie.

Netolerantné Francúzsko

Teraz sa poďme pozrieť do Francúzska. Kto dlhodobo sleduje situáciu v tejto krajine, z diania v jej uliciach za posledné týždne až taký prekvapený nie je. Tunajšie médiá bili na poplach ako vedeli, aby nás varovali pred islamskými teroristami, ktorí mali streľbou v Charlie Hebdo pomstiť karikatúry Mohameda. To je trochu zjednodušený pohľad na smutný útok, ktorý sa javí len ako jedna z niekoľkých reakcií frustrácie nábožensky zmýšľajúcich obyvateľov Francúzska, v tomto prípade moslimov. Práve v prostredí, kde sa pred viac ako dvomi storočiami mali zrodiť ideály modernej liberálnej demokracie, sa po jej výdobytkoch systematicky šliape už niekoľko rokov dosť alarmujúco ignorantským spôsobom.

"V roku 2012 bolo vo Francúzsku spáchaných 543 vandalských činov, terčom ktorých boli kresťanské kostoly, kaplnky a cintoríny. Podobne zle je na tom aj židovská náboženská obec, počet antisemitských útokov v roku 2014 stúpol o 91%!"

Zdieľať

Francúzska politická reprezentácia sa síce neúspešne tvári, že občianske aktivity typu La Manif Pour Tous, ktoré v rokoch 2013 až 2014 prilákali do ulíc francúzskych miest najviac ľudí od sociálno-politických demonštrácií v polovici osemdesiatych rokov, sú dielom spiatočníckych nepriateľov multikultúrnej a otvorenej spoločnosti. Akurát ich pozornosti ušlo, že sa na miliónových pochodoch v málo vídanej jednote bok po boku zišli francúzski občania hlásiaci sa k trom najväčším monoteistickým náboženstvám spolu so sekulárne založenými spoluobčanmi, ktorí nesúhlasia s postojmi francúzskeho establišmentu ohľadom politicky motivovaného okliešťovania základných práv v oblasti náboženských prejavov.

Okrem málo vídaných slovných a obrazových útokov na náboženské myslenie vôbec (aj z produkcie magazínu Charlie Hebdo), znepokojujú slobodne zmýšľajúcich ľudí Francúzska aj oveľa horšie prejavy nenávisti voči religiozite. Popri nezmyselnom zákaze nosenia burky (problém údajnej islamizácie Francúzska nijako nerieši, akurát eskaluje), čo je sám o sebe nenásilný, ale voči náboženskej slobode stále represívny akt, sme vo Francúzsku svedkami nebývalo rýchlo rastúceho počtu brutálnych atakov kresťanských a židovských náboženských symbolov ako aj ich personálnych reprezentantov.

Z článku sekulárneho denníka Le Monde zo 4. októbra 2013 vyplýva, že v roku 2012 bolo vo Francúzsku spáchaných 543 vandalských činov, terčom ktorých boli kresťanské kostoly, kaplnky a cintoríny. Toto číslo ďalej neustále narastá. Podobne zle je na tom aj židovská náboženská obec. Podľa čerstvých údajov Conseil Représentatif des Institutions juives de France počet antisemitských útokov v roku 2014 stúpol o 91%! V roku 2013 ich bolo 423, pričom za prvých deväť mesiacov roku 2014 už 527. Schválne nezapočítavam do tejto smutnej štatistiky šikanu štátnej správy voči tým jednotlivcom, ktorí verejne prejavia nesúhlas s rigidným protináboženským smerovaním vnútornej politiky Francúzska.

Ľahostajnosť francúzskej politickej reprezentácie voči niekoľko miliónovej populácii nábožensky zmýšľajúcich Francúzov robí z týchto ľudí občanov druhej kategórie a vytláča ich na perifériu spoločenského života. Nie náhodou opúšťa Francúzsko v posledných mesiacoch najviac jeho židovských obyvateľov za posledné desaťročia. Pritom sloboda náboženského prejavu (rovnako ochrana v prípade jej ohrozenia) je v liberálnej demokracii rovnako garantovanou slobodou, ako jej ktorékoľvek iné podoby. Vládne špičky na čele s čoraz viac nepopulárnym prezidentom Hollandom sa vnútornej deštrukcii krajiny nečinne prizerajú. Výhovorky na ospravedlnenie svojej neschopnosti hľadajú vo vonkajšom nepriateľovi, ktorý s kalašnikovom v ruke prišiel ohroziť francúzsku pluralitnú spoločnosť.

Chvála Bohu, veriaci z prostredia židokresťanskej tradície, hoci ich médiá akokoľvek častujú za náboženských fanatikov či fundamentalistov, zo samej podstaty svojho náboženstva zbrane ako odpoveď na útoky voči ich náboženskej slobode do rúk neberú, ani nikoho na ulici nezrážajú autami. V každom prípade sú poľutovaniahodné udalosti z posledných dní viac problém dlhodobého sofistikovaného ohrozovania náboženskej slobody zo strany štátu, než samotného islamu. V tejto súvislosti sú legitímne verejné pokusy hodnotovo nábožensky orientovaných ľudí o presadenie svojich požiadaviek, na rozdiel od vraždenia a únosov, tou najlepšou transparentnou a demokratickou odpoveďou na to, čo sa v ich bezprostrednej blízkosti odohráva a čo ich slobody pod rúškom silnejúceho politického antiklerikalizmu obmedzuje.

Kto útočí na charakter tejto krajiny

"Jeden z pilierov západnej demokracie v podobe práva slobodne vyjadriť svoj názor a môcť sa prihlásiť k náboženským hodnotám sa cielene dostáva do slepej uličky."

Zdieľať

A čo majú tieto zdanlivo nesúvisiace udalosti spoločné s našim referendom? Ich styčné body tvorí skutočnosť, že jeden z pilierov západnej demokracie v podobe práva slobodne vyjadriť svoj názor a môcť sa prihlásiť k náboženským hodnotám, sa cielene dostáva vo forme politicky vnucovaných komplikovaných právnych noriem do slepej uličky. V antickom Ríme platilo pravidlo, že čím horšia doba, tým viac zákonov. Ostáva ešte doplniť, že čím horšia doba, tým viac horších zákonov v systéme, v ktorom každý potrebuje právnika na interpretáciu všetkého.

Postupné nenápadné kreovanie, etablovanie a presadzovanie etatistického potláčania náboženskej slobody ukrytého často za tzv. politicky korektný slovník v spojení s nomenklatúrne nastolenými právnymi normami súčasného Západu vytvorilo akúsi spoločenskú mantru, v podobe okamžitého nálepkovania homofóbiou, xenofóbiou, náboženským fanatizmom a inými izmami. K tomu ešte patrí „povinnosť“ sa s týmto procesom stotožniť. Všetko, čo sa hoci legálne a za použitia prostriedkov zatiaľ ešte stále garantovaných platným právnym poriadkom voči tejto agende ohradí, alebo ju čo i len spochybní, stáva sa terčom útokov a kriminalizácie. Pôvodne zrejme dobre myslená agenda západných vlád v reakcii na neúspešné projekty multikulturalizmu podporená trhovým fundamentalizmom a alternatívnymi ľudskými právami narazila na svoje limity a dokonca stihla pohltiť aj tých, ktorí tomuto modelu uverili a spoluvytvárali ho.

Etatistické vnucovanie takéhoto mechanizmu zo strany niektorých politických a záujmových subjektov v reakcii na reálne a často dlhodobé spoločenské problémy vedie k tomu, že namiesto ochoty prikročiť k riešeniu vzniknutého problému sa nie jeho osnovateľ, ale kritik jednoducho označí za bezprecedentného podnecovateľa niektorej z vyššie spomenutých fóbií. V horšom prípade sa ešte exemplárne potrestá narýchlo prijatou legislatívou, aby potenciálni ďalší kritici dostali strach a nevyjadrovali sa. Týmto postojom sa daný spoločenský problém nielenže nevyrieši, ale kumuluje podráždenosť, frustráciu a napätie, ktoré sú živnou pôdou pre nástup krajného extrémizmu na jednej strane a politického populizmu na strane druhej.

V nadväznosti na naše referendum jeho chronickí osočovatelia an bloc zabúdajú práve na túto podstatnú skutočnosť, že sa ľudový plebiscit odohráva plne v súlade s právnymi normami tohto štátu. Nejde o žiadne ilegálne aktivity niekoľkých odporcov pluralizmu. Jeho právnu legitimitu v tej podobe, v akej sa uskutoční, odobril v štandardnom legislatívnom procese Ústavný súd a vyhlásil ho prezident. Kriminalizácia iniciátorov referenda sa môže svojim spôsobom chápať aj ako útok na súčasný právny charakter tejto krajiny.

"Chronickí osočovatelia zabúdajú, že ľudový plebiscit sa odohráva plne v súlade s právnymi normami tohto štátu. Kriminalizácia iniciátorov referenda sa môže chápať aj ako útok na súčasný právny charakter tejto krajiny."

Zdieľať

Mediálne vytváranie predstavy, že každý účastník na referende, ktorý sa chystá pre niektorú z otázok hlasovať „áno“, rovná sa automaticky homofób, nemá nič spoločné s realitou. Viem si predstaviť, že vedenie RTVS je pod obrovským vonkajším tlakom, ktorý nezvláda. Ale to, že sa samo štylizuje do role jednostranne zaujatého arbitra demaskuje jeho profesionálne zlyhania a v RTVS zrejme nikto nepočul o advocacy journalism. Na druhej strane cenzorom v RTVS už neprekáža, že v predvolebných kampaniach televízia bez problémov vysiela spoty politických strán, ktorých niektorí členovia sú vyšetrovaní orgánmi činnými v trestnom konaní pre vážne podozrenia z korupcie, alebo páchanie inej trestnej činnosti. Slovenská mediálna mizéria sa prejavuje aj v ich neschopnosti prečítať postoje pápeža Františka k otázkam rodinnej politiky. Veľmi zreteľne deklarovaná kuriálna predstava o podobe rodinného života v kresťanskej tradícii zjavne nie je v takom rozpore s agendou referendových aktivistov, ako by si médiá na Slovensku želali.

Nepublikovateľné primitívne vyjadrenia Petra Weisenbachera, vyhlásenia Richarda Sulíka o talibancoch, označenie organizátorov referenda za agentov KBS zo strany Petra Javůreka a stranícka kampaň Juraja Miškova pod rúškom referendovej antikampane len dokladajú hystériu odporcov ľudového plebiscitu spôsobenú ich neschopnosťou vniesť do verejnej debaty na túto tému relevantné argumenty. Práve v tejto rovine uvažujúci aktivisti reprezentujú skutočných nepriateľov otvorenej spoločnosti, ktorí si zrejme želajú, aby sa aj u nás diali veci, akých sme dnes svedkami v tradičných západných demokraciách.

Navrch má nenávisť voči náboženskému cíteniu

Terčom útokov ideologických zápasov na Západe je ten občan EÚ, ktorý si svoju hodnotovú orientáciu vytvára reflexiou náboženských princípov. V našom prostredí je to prevažne kresťan. Pre túto jeho „inakosť“ vo vzťahu k politickými elitami vnucovaným právnym a spoločenským normám je terčom šikany, nezlučiteľnej so zásadami liberálnej demokracie. Obzvlášť ak prihliadneme na skutočnosť, že v zmysle štatistických údajov sa v našom prostredí jedná ak nie hneď o populačnú väčšinu obyvateľstva, tak o jeho veľkú časť. Tam kde sú indície na to, že si záujmové skupiny s ich nomenklatúrnymi kádrami v spolupráci s jednostranne informujúcimi médiami nárokujú právo rozhodovacieho monopolu aj v otázkach etických a morálnych hodnôt, je o to naliehavejšou potrebou preniesť diskusiu do verejného priestoru, kde sa k zodpovedajúcim témam majú možnosť vyjadriť viacerí. To sa momentálne podarilo iba vďaka iniciatíve za referendum.

V utorok 20. januára odvysielala BBC niekoľkohodinový program s názvom Can Democracy Work? Jej niektorí speakeri priznali, že interpretácie hate crime legislatívy majú v Británii svoje nedostatky. Hoci britský právny systém, ktorý je v mnohom vzorom pre ľudskoprávnu agendu aktivistov LGBTI aj na Slovensku, zahŕňa päť aktov nenávisti (telesný hendikep, transgender identita, rasa, náboženstvo a sexuálna orientácia), v praxi sa najmenej vyvodzujú dôsledky z prejavov náboženskej nenávisti. Nie som právnik, ale mám dojem, že ak by dnes tento zákon platil aj u nás, tak v debatách o referende majú jasne navrch prejavy nenávisti voči náboženskému cíteniu.

Očakávané referendum je prvým skutočne hodnotovým (nie politickým) plebiscitom v našich dejinách. A ako vieme, táto forma rozhodovania je integrálnou súčasťou liberálnej demokracie. Jeho transparentnosť je sama o sebe dôkazom, že sa len ťažko môže jednať o manipuláciu verejnej mienky spoza zatvorených dverí niekým, kto bol selektívne vybraný ideologickou komisiou. Dokonca sa nejedná ani o tiché oportunistické prispôsobenie si legislatívy, dôkladne ukryté pred zrakmi verejnosti.

"Hodnotové referendum je v našich končinách nevídaným dôkazom pluralitnej spoločnosti, ktorá tu ešte zatiaľ funguje."

Zdieľať

Osobne som presvedčený o tom, že nebyť vyhláseného referenda, bez ohľadu na to, aký bude jeho výsledok, by sa na Slovensku nikdy nerozprúdila diskusia, ktorej sme v týchto dňoch svedkami. Každému slobodne zmýšľajúcemu človeku je zrejmé, že podoba základných i nadobudnutých ľudských práv mení v dejinách svoju formu. Raz pracujú v niečí prospech, inokedy v niečí neprospech. Na druhej strane ľudské práva nemôžu byť predmetom obchodu a nepodliehajú logike trhu. Nehovoriac o tom, že chápanie ľudských práv v ich historickej rozmanitosti je v tom ktorom prostredí aj výsledkom určitej tradície. U nás je to tradícia kresťanská, dnes už do istej miery postnáboženská, čo sa niekomu páčiť môže a inému nemusí. Skutočnosť, že na Slovensku má v tejto téme náboženská tradícia svoju vážnosť potvrdzuje účasť 420 000 ľudí na podpisovej akcii za vyhlásenie referenda.

Hodnotové referendum je v našich končinách nevídaným dôkazom pluralitnej spoločnosti, ktorá tu ešte zatiaľ funguje a nebojí sa najviac diskutované témy dostať do verejného, inými slovami povedané, občianskeho priestoru. Veď kto je proti obsahu referenda o rodine, môže slobodne ísť k urnám a vyjadriť svoj odmietavý postoj. Šance sú pre všetkých rovnaké a to je prejav otvorenej spoločnosti. Akákoľvek ideológia, ktorá sa snaží agresívnym spôsobom (podľa možnosti bez vyváženej diskusie, v ktorej by musela čeliť kritike) nárokovať atribúty ľudskoprávnosti, tlačí spoločnosť do absurdnej situácie, v akej sa na vyššie uvedených prípadoch ocitli krajiny Západu.

Iniciatívu stoviek tisíc občanov nemožno ignorovať

Nebezpečenstvo znemožňovania verejnej debaty na hodnotové témy so sebou nesie riziko, že môže vzniknúť exkludívna demokracia, ktorá zo spoločenského života vytlačí väčšinu a na jej úkor protežuje menšinu. Jeden z dôvodov, prečo pôjdu mnohí ľudia na referendum, je práve fakt, že tu panujú obavy, potvrdené dianím za posledné dni, zo zavedenia takej spoločenskej atmosféry, aká na Západe vedie k represáliám aj voči absolútne nenásilným a ľudskoprávnymi manifestami už dávno garantovaným prejavom náboženskej slobody vo verejnom živote.

"Alarmujúce jednostranné a zavádzajúce osočovanie sympatizantov referenda nie je ničím iným, ako hľadaním ideologického nepriateľa spôsobom, ktorý je nám veľmi dobre známy z našej nedávnej minulosti."

Zdieľať

Už len skutočnosť, že nervozita odporcov plebiscitu vyústila do veľmi nevyberavých atakov na jeho organizátorov, je dôvodom sa obávať, že hodnotovo nábožensky orientovaní občania (stále sú ich stovky tisíc!) sa aj na Slovensku môžu stať terčom akýchkoľvek útokov, hrozieb a inzultácií bez následkov, zatiaľ čo nedotknuteľná menšina s nadprávami sa stane predmetom spoločenskej exkluzivity.

Bez ohľadu na to, ako blížiace sa referendum dopadne, by si kompetentní politickí činitelia mali uvedomiť konzekvencie svojich krokov, ktoré sa počas kampane i v budúcnosti chystajú podniknúť v smerovaní dlhodobo udržateľného stavu otvorenej spoločnosti s jej politicko-ideologickými pohybmi. Alarmujúce jednostranné a zavádzajúce osočovanie sympatizantov referenda nie je ničím iným, ako hľadaním ideologického nepriateľa spôsobom, ktorý je nám veľmi dobre známy z našej nedávnej minulosti.

Zámerné ignorovanie požiadaviek stoviek tisíc obyvateľov krajiny, a to ešte prezentovaných transparentným spôsobom, čím ďalej tým viac vyvoláva dojem, že určité skutočné či domnelé elity majú záujem na vylúčení početnej skupiny občanov z verejných občianskych aktivít. Strkanie hláv do piesku zo strany establišmentu dáva za pravdu tým, ktorí sa obávajú, že varovné signály z diania na Západe v tejto oblasti už čoskoro môžu byť každodennou súčasťou životnej reality na Slovensku. A aj o tomto bude referendum.

Gabriel Hunčaga
Autor je historik a dominikán.

Ilustračné foto: flickr.com, alianciazarodinu.sk. Medzititulky: redakcia.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo