Médiá filtrujú všetko, čo nezapadá do schémy, ktorú vytvorili o pápežovi Františkovi.
Približne pred rokom som upozornil jedného z popredných editorov významných amerických novín, že pápeža Františka zobrazujú, akoby to bol radikálny divoch, odhodlaný odvrhnúť na smetisko dejín všetky prvky katolíckej viery a praxe, ktoré sú mainstreamovej západnej kultúre nepríjemné.
Môj priateľ reagoval slovami: „Pozri, vieš ako je to s textami v médiách. Sú ako bambus. Keď raz začnú rásť, nie a nie sa ich zbaviť. Jednoducho stále rastú.“
Viem, že má pravdu. Keďže sa veľa rozpráva o „Františkovom efekte“, pri príležitosti jeho 78. narodenín by si krátku úvahu zaslúžila aj téma pápežovho filtrovania.
Františkovo filtrovanie sa začalo počas improvizovanej tlačovej konferencie na palube lietadla, keď sa pápež vracal zo Svetových dní mládeže 2013 v Rio de Janeiro. Médiá vtedy uverejnili najcitovanejšiu vetu jeho pontifikátu: „Kto som ja, aby som súdil?“ Lenže ako povedal kardinál Francis George v rozhovore s vatikanistom Johnom Allenom, Jr., táto veta bola „veľmi dezinterpretovaná... lebo on hovoril o niekom, kto už požiadal o milosrdenstvo a dostalo sa mu odpustenia... To je niečo úplne iné, ako keď niekto žiada o schválenie, a nie o odpustenie“. (Celý výrok, ktorý takmer nikdy nebol citovaný doslovne, znie: „Kto som ja, aby som súdil, ak v dobrej viere hľadajú Pána?“)
"Celé desaťročia žiadny pápež tak pravidelne nehovoril o Satanovi ako pápež František."
Ako povedal môj priateľ novinár, tento „bambusový“ výhonok – „Kto som ja, aby som súdil?“ – rástol ďalej, až sa z neho stala virtuálna bambusová opona.
A čo sa filtruje? Všetko, čo pápež hovorí, a čo nezapadá do nateraz platnej schémy o „humánnom, progresívnom pápežovi, ktorý stojí v protiklade k naničhodným spiatočníckym biskupom a malicherným katolíckym tradicionalistom“.
Napríklad pápežova zanietená obrana manželstva ako stabilného zväzku muža a ženy, ktorú prezentoval v prejave k Schönstattskému hnutiu bezprostredne po synode v roku 2014. Rovnako jeho zásadný prejav na novembrovej medzináboženskej konferencii vo Vatikáne o kríze manželstva v 21. storočí.
Ďalej je to pápežova obrana evanjelia života, neutíchajúca téma jeho novembrového príhovoru pred Európskym parlamentom. Tlačové správy, ktoré som čítal, sa zamerali na Františkov záujem o imigrantov a nezamestnaných. Aj toto sa v jeho prejave objavilo. Ale čo zaznelo o pápežovej obrane tých, ktorých ľahostajnosť uvrhne do osamelosti a smrti, „ako v prípade chorých, chorých v terminálnom štádiu, opustených starcov bez opatery alebo detí zabitých pred narodením“?
Pápež František podporil slovenské referendum o rodine
Branislav Škripek o návšteve Svätého Otca v europarlamente
A čo jeho naliehanie, že Európa minulá, prítomná i budúca nedáva zmysel bez kresťanstva? Čo jeho odsúdenie tých, ktorí kresťanov podrobujú „barbarskému násiliu“ a jeho prosba o podporu kresťanov, ktorí sú „vyháňaní z vlastných domov a zo svojej vlasti, predávaní do otroctva, zabíjaní, vraždení odťatím hlavy, ukrižovaním alebo upálením zaživa, za hanebného a spolupáchateľského mlčania mnohých“? Nečítali ste o tom, však?
Asi ste nečítali (ak vôbec čítate pápežove texty) ani o tom, že František pri prosbe o ochranu životného prostredia išiel ešte ďalej a zdôraznil, že „popri ekológii životného prostredia potrebujeme ekológiu človeka tvorenú rešpektom voči osobe“.
Ďalší prvok Františkovho učenia, ktorý bol príliš často odfiltrovaný v spravodajstve o jeho pontifikáte, zahŕňa (prepáčte ten termín) démonológiu. Celé desaťročia žiadny pápež tak pravidelne nehovoril o Satanovi ako pápež František. Zlý pre neho nie je žiadnou abstrakciou. Ani slovo „satanský“ nevníma ako silný rétorický zvrat, ktorým možno podčiarknuť nesúhlas, povedzme, s Hitlerom. Satan a jeho prisluhovači sú pre pápeža Františka niečím naozaj živým. Bolo by zaujímavé, keby počas jednej z neformálnych tlačoviek nejaký iniciatívny novinár zobral Františka bokom, a opýtal sa ho aj na to.
S filtrovaním Františka to môže byť ako s bambusom. Ak bude rásť – rovnako ako skresľovanie – vytvorí bambusovú oponu.
George Weigel
Autor je americký filozof, napísal trojdielnu biografiu Jána Pavla II. Svedok nádeje.
Článok publikoval Denver Catholic Register. Prebraté s jeho súhlasom. Preložil Pavol Novák. Ilustračné foto: wikipedia.org (licencia CC).