Blog 05. marec 2019

Etuda o imidži mastičkárky alebo Pár poznámok k Čaputovej CV (Alfi)

Samuel Mikláš
Samuel Mikláš
Príspevok diskutéra Alfi k článku J. Danišku - Dva odkazy Čaputovej pre Smer. Publikované na blogu s láskavým dovolením autora.
Príspevok diskutéra Alfi k článku J. Danišku - Dva odkazy Čaputovej pre Smer. Publikované na blogu s láskavým dovolením autora.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Samuel Mikláš

Etuda o imidži mastičkárky alebo Pár poznámok k Čaputovej CV (Alfi)

Etuda o imidži mastičkárky alebo Pár poznámok k Čaputovej CV

A/ Úvod zodpovedného konšpirátora

1. Po vlne záujmu o pani kandidátku, ktorú vyvolal nárast jej preferencií v predvolebných prieskumoch potom, ako odstúpil R. Mistrík, sa novinári liberálnych médií zaoberali otázkou, čo by ešte mohlo zvrátiť teraz už “všeobecne” očakávaný výsledok.

2. Rezultátom posledného “ošiaľu” okolo Čaputovej je totiž akési, nazvime ho “mediálne” očakávanie, že ona má víťazstvo isté, ak si jeho perspektívu nepokazí niečím nevhodným sama. Jej chyby pritom môžu byť - povedané športovou terminológiou - vynútené aj nevynútené, keď k tým prvým by zrejme patrili najmä jej nevhodné reakcie na nejaké informácie o jej minulosti, ktoré ešte môžu byť zverejnené.

3. Všeobecne však prevláda názor, že kandidátka je čistá ako ľalia a takou aj ostane, lebo jednak sa nemala kde ušpiniť a zároveň sa jej pripisuje úprimnosť
ako nielen cnosť, ale aj ako akási účinná predvolebná zbraň.

4. Úprimnosť tak potom nie je len zložkou jej marketingovo-komunikačných zručnosti, ale údajne prirodzenou vlastnosťou, pomocou ktorej vie bezpečne
odrážať akékoľvek pokusy o jej difamáciu, najmä ak dokáže “drobné” poklesky s odzbrojujúcim úsmevom priznať a akosi vždy otočiť vo svoj prospech.

5. V tom jej pomôžu aj médiá, lebo tie už dnes identifikovali ako hrozbu to, že Čaputovej na ceste za prezidentským kreslom budú rôzni konšpirátori podhadzovať všakovaké lži a polopravdy, čo sa vraj už deje.

6. Zaujalo ma to a tak som sa skúsil zahrať na takéhoto konšpirátora. Veď vždy je podozrivé, keď sa kdesi z hlbín celospoločenského priemeru zázračne vynorí ľudský “diamant” a ten je nielenže extrémne rýchlo vybrúsený do rétoricky zdatnej a všeobecne prijateľnej podoby, ale zároveň je tímom ľudí okolo neho úspešne do vedomia verejnosti vpečatená predstava, že vlastne išlo vždy o mimoriadne významného a zásluhami ovešaného jedinca, len nejakým divným riadením okolností si tento jej zásadný “príbeh” širšie spoločenské okolie akosi neráčilo všimnúť.

B/ Podozrivo o Čaputovej a LinkedIn

7. Čaputová nebude prvou ani poslednou kandidátkou na verejnú funkciu, ktorú vo veľkej miere stvorili médiá. Médiá by nám pritom v súlade so svojou pôvodnou funkciou mali v predvolebnom zápase kandidátov priblížiť pomocou vyváženého informačného koktejlu. Ale všetko, čo sa pripravuje vo veľkom na verejnú konzumáciu, je potenciálne nebezpečné. Preložené do reči kandidatúry tu ide najmä o dva okruhy podozrivých informácií o kandidátke.

8. Jedny majú difamačný podtón a šíria ich jej “krvaví” neprajníci (napríklad klebety o jej otcovi a jeho odvolaní z dozornej rady odpadárskej spoločnosti). Druhé sú zase náprotivkom tých prvých a tak trochu na spôsob kniežaťa Potemkina pomáhajú vylepšovaním životopisu zrodiť “hviezdu”. S tými prvými si hádam poradí Zuzanin volebný štáb, ja sa chvíľu povenujem tým druhým, ktoré osirelé čakajú na zodpovednú oponentúru vychádzajúcu z toho, čo sa zatiaľ nachádza v útrobách rôznych informačných databáz, kým „to niečo“ uvedomelý konšpirátor nevynesie na svetlo Božie.

9. Každá právnická hviezda by mala mať impozantný životopis a skôr riešiť, čo doň neuviesť ako ho nafukovať bublinami polovymyslených angažmán. Keď som však hľadal Čaputovej CV, mal som pocit ako v rozprávke o sklenom vrchu. Skrátka, kĺzal som sa po povrchu a bol som opäť a opäť na začiatku. Pri zaklínadle Pezinská skládka. Až nakoniec – sláva – objavil som CV na webe LinkedIn ( www.linkedin.com/in/zuzana-caputova/ ). To mi poslúžilo ako základ nasledovnej konšpiračnej úvahy.

10. Pani Čaputová vychodila Právnickú fakultu UK v Bratislave v rokoch 1991 až 1996, má 17- a 15-ročnú dcéru. Vzhľadom na slovenské zvyklosti je možné predpokladať, že v r. 1996 – 2001 bude jej životopis zaplnený, potom bude nasledovať pauza trebárs 4 – 5 rokov a niekedy v r. 2005, či 2006 sa po materskej, či rodičovskej znovu zaplní. Jej CV vás však vyvedie z tohto omylu.

C/ Prequel „môjho príbehu“ - Zamestnaná študentka

11. Z. Čaputová si za roky 1991 – 1998 uvádza „Legal department officer, Assistant director“ a v rámci popisu aktivít rôzne právne a HR činnosti. Pri všetkej úcte, kým sa pri vtedajšom blokovom systéme štúdia prepracovala cez všeobecno-teoretický a verejno-právny blok do 4. ročníka (1994), kde mala občianske právo, mohla na úrade tak nanajvýš zbierať skúsenosti. Označenie „Legal department officer“ evokuje výkon právnickej činnosti, ona však do r. 1996 právničkou nebola (v 90. rokoch sa nepriznával ani titul bakalár práva). Čo bolo teda naozaj náplňou jej práce? Asi by bolo dobré sa spýtať pána Ladislava Briestenského, prednostu mestského úradu, ktorého kariéru vtedy ešte slečna Strapáková ako jeho „Assistant director“ v rokoch 1991 – 1998 kopírovala. Keď skončil pán Briestenský, skončila aj ona ( http://viacredo.sk/7PracCV.html ).

D/ Od poslednej štátnice do prvej dcéry

12. Mimoriadne plodné zamestnanie komunálneho právnika (7 rokov) skončilo v roku 1998 aj s ukončením pôsobenia pána Briestenského na poste pezinského mestského prednostu. Pre roky 1998 – 2001 si pani Čaputová už uvádza ako zamestnanie činnosť Project managera v pezinskej neziskovke EQ Klub. To zrejme už rýdzo právnická činnosť nebude. Presne za to isté obdobie si podobnú, hoci kvetnatejšie opísanú činnosť uvádza vo svojom CV aj pán Briestenský: „Občianske združenie EQ KLUB Pezinok - riaditeľ, programový a projektový manažér, tréner, konzultant“ ( http://viacredo.sk/7PracCV.html ). Išlo teda o občianske združenie, ktoré malo jedného riaditeľa, dvoch projektových manažérov, jedného programového riaditeľa, jedného trénera, jedného konzultanta - a toto všetko stihli dve osoby – pán Briestenský a sl./p. Strapáková/Čaputová.

E/ Diera v životopise, ktorá nebola

13. Už v predošlom období sa pani kandidátka pohybovala nielen v komunálnej administratíve, ale aj v prostredí neziskoviek; jej príručky napísané spolu s pánom Briestenským boli vydané za finančnej pomoci Nadácie otvorenej spoločnosti. V rokoch 2001 mala podľa životopisu nastúpiť ako právnička do VIA IURIS, podľa logiky životného cyklu však skôr na materskú. Napokon VIA IURIS do r. 2006 ani neexistovala; existovalo CEPA, z ktorého neskôr VIA IURIS vznikla ( https://viaiuris.sk/o-nas/historia/ ). Ale možno pani Čaputová v tom čase – počas materskej - pôsobila paralelne v CEPA (so sídlom v Banskej Bystrici, resp. Ponickej Hute). Nech už to bolo akokoľvek, jej životopis na LinkedIne je dostatočne „vycepovaný“ aj bez tohto „spresnenia“.

14. Na prelome r. 2005 / 2006 v pracovnom živote manželov Čaputových nastáva zmena. Ivan si zriaďuje po dlhej prestávke od 1. 1. 2006 živnosť a Zuzana
od 22. 8. 2005 otvára živnostenskú prevádzkareň pre činnosti „1. Konzultačná činnosť v oblasti riadenia a manažmentu organizácií, 2.Organizačné poradenstvo, 3.Organizovanie seminárov a konferencií v rozsahu voľnej živnosti, 4.Kontrola transpozície práva EÚ do právneho poriadku SR, 5.Analytické činnosti a rozbory v rozsahu voľnej živnosti“. Informácie o kariére živnostníčky však v životopise kandidátky nenájdeme.

F/ Živnostník právnikom, či právnik živnostníkom? (8/2005 – 2/2010)

15. Ono by totiž takáto informácia vzbudila logicky viacero otázok, na konci úvahy sa zužujúcich do jedného slova – pokútnictvo. Ale po poriadku. Na LinkedIn udáva kandidátka, že s VIA IURIS spolupracuje až doteraz (v skutočnosti do jesene 2017 - https://viaiuris.sk/aktuality/zuzana-caputova-odchadza-do-advokacie/ ) ako „Spolupracujúci právnik, researcher“. „Spolupracujúci právnik“ to je floskula, ktorou sa niekedy dotyčný snaží vyjadriť, že v organizácii ako právnik nie je zamestnaný, ale na základe nejakého iného vzťahu, napr. na základe mandátnej zmluvy ako advokát, tejto organizácii venuje významný rozsah svojho času. Tak to zrejme malo byť aj v prípade Čaputovej, až na to, že advokátom až do 2/2010 nebola. Aj v jedinej výročnej správe dostupnej z tohto obdobia (za r. 2008-2009) je Čaputová uvádzaná nie v „našom“ tíme“ (zrejme zamestnanci), ale medzi „spolupracujúcimi právnikmi a advokátmi“.

16. Generálnou úpravou, vymedzujúcou hranice pokútnictva, je § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.

16.1/ Odsek 2 vymedzuje rozsah „výkonu advokácie“ ako zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajobu v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").

16.2/ Podľa odseku 3 prvej vety „Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.“ Aj tie ďalšie osoby podľa § 30 sú však len a len advokátmi, len nie advokátmi tuzemskými, ale zahraničnými, medzinárodnými, európskymi. Ani nimi pani Čaputová nebola.

16.3/ Podľa odseku 4 „Ustanovením odseku 2 nie je dotknuté oprávnenie
a) notárov, patentových zástupcov, daňových poradcov a súdnych exekútorov, prípadne ďalších osôb poskytovať niektoré právne služby v súlade s osobitnými zákonmi, b) zamestnanca právnickej osoby alebo fyzickej osoby poskytovať právne služby osobe, u ktorej je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak je poskytovanie právnych služieb súčasťou povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu, c) osoby, ktorá vykonáva správu majetku podľa osobitných predpisov.“ V prípade pani Čaputovej by mohlo prichádzať do úvahy písmeno b), ak by bola podnikovým právnikom – zamestnancom VIA IURIS.

17. Inak povedané, žiadna maminka na materskej, ktorej dominantnou kvalifikáciou je právo a chce sa mu aj profesionálne venovať počas prechodu do normálneho pracovného tempa ba aj neskôr, si nemôže zriadiť živnosť na poradenské činnosti ako pani Čaputová (jedna z nich má ešte provokatívne označenie „Kontrola transpozície práva EÚ do právneho poriadku SR“, čo je očividne činnosť právnika) a potom ako živnostník plniť rolu „spolupracujúceho právnika“ a to je jedno či pre Západoslovenské tehelne, VIA IURIS alebo Združenie lovcov bobrov. Skrátka, obsah aj diery v životopise pani Čaputovej
ukazujú, prinajmenšom v rovine vážneho podozrenia, že pani Čaputová, ktorá ako prípadná prezidentka bude prisahať vernosť dodržiavaniu zákonov, porušila jeden zo základných zákonov jej profesie – zákon o advokácii, a to reguláciu samotného výkonu jej činnosti, ktorú zrejme vykonávala nelegálne ako pokútnik.

G/ Zrodenie advokáta

18. Podľa CV zverejnenom na Linkedine je pani Čaputová činná od r. 2010 vo vlastnej advokátskej kancelárii. Podľa informácie z bulletinu advokácie niekedy
medzi 16. januárom do 15. februárom 2010 bola Z. Čaputová zapísaná do zoznamu advokátov.

19. Advokáti však nerastú na strome. V čase zápisu pani Čaputovej do zoznamu advokátov platilo, že uchádzač o zápis musel mať najmenej trojročnú koncipientsku prax (a následne advokátsku skúšku). Do praxe advokátskeho koncipienta advokátska komora započítala prax sudcu, justičného čakateľa,
prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax. Komora mohla započítať do praxe advokátskeho koncipienta aj inú právnu prax, riadila sa
pritom vlastným predpisom, a to Uznesením Predsedníctva SAK č. 14/2/2008 z 8.2.2008 o podmienkach započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta v znení Uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 44/13/2009 zo 4. septembra 2009. Podľa tohto predpisu u pani Čaputovej prichádzala do úvahy pri zápočte inej praxe len prax podnikového právnika, ktorú bolo možné započítať v rozsahu 50%, najviac však jeden rok. Z verejne dostupných informácií (bulletin advokácie) sa zároveň dá zistiť, že už predtým zapísaný koncipient Z. Čaputová zmenil k 14.3.2009 advokátsku spoločnosť, u ktorej bol ako koncipient zapísaný a ktorou sa týmto dňom stala spoločnosť Tomáš Kamenec, s. r. o.

20. Kde bola predtým Z. Čaputová ako koncipient pred 14. 3. 2009 ako advokátsky koncipient zapísaná, sa zrejme bez dopytu na advokátsku matriku nedozvieme, z už uvedeného je však zrejmé, že aj po maximálnom zápočte praxe musela byť pred februárom 2010 koncipientkou minimálne dva roky (2008 – 2010). Údaj o koncipientúre však v životopise pani kandidátky nenájdeme. Zlý jazyk našepkáva, že z veľmi podobného dôvodu, ako v súvislosti s jej živnostenskou činnosťou. Lebo šlo najskôr len o formu, či formalitu. Kým živnosť bola totiž zrejme len forma jej skutočného vzťahu („právnička zamestnaná na živnosť“), koncipientúra bola zase zrejme formalitou, potrebnou k zápisu do komory, aby sa mohla stať advokátkou, keď v skutočnosti vykonávala inú, v životopise deklarovanú činnosť (činnosť spolupracujúceho právnika VIA IURIS). Zavádzajúci záver? Ale prečo potom životopis nevyvádza z omylu?

21. Navyše advokátsky koncipient je zamestnanec na plný úväzok, advokátske predpisy určujú, že napr. koncipient nemôže mať (až na výnimky, kam ale nepatrí práca pre neziskovku) pracovný vzťah s iným zamestnávateľom ako advokátom, či advokátskou spoločnosťou a ani vykonávať inú činnosť nezlučiteľnú s činnosťou koncipienta, akou by bolo zrejme aj „živnostenské“ zamestnanie vo VIA IURIS.

22. Isto, možno dotyční advokáti, ktorí mali Čaputovú ako koncipientku v danom období zapísanú, budú tvrdiť, že oni fakturovali za služby, na ktorých sa ona podieľala ako právnička, klientovi VIA IURIS, prípadne ich pre tohto klienta robili bezplatne (ak také faktúry neexistujú).

23. Lenže: pani Čaputová svojim CV nijako nepomáha tento oriešok objasniť, zároveň pani Čaputová vystupovala aj v danom období ako „priamo“ spolupracujúca právnička VIA IURIS. Prečo VIA IURIS vo výročnej správe za rok 2008 – 2009 neuviedol, že tým “priamo” spolupracujúcim právnikom je T. Kamenec (ten bol členom poradného orgánu VIA IURIS - správnej rady a nie jej „spolupracujúcim advokátom“)?

24. Navyše, povedzme si pravdu, Tomáš Kamenec bol v tom čase spolupracujúcim advokátom a partnerom veľkej advokátskej kancelárie DEDÁK & Partners, s.r.o., prakticky výhradne (mediálne, prezentáciou na webe) vystupoval jej menom. Aj preto ak by Z. Čaputová reálne robila koncipienta u T. Kamenca, najskôr by sa ocitla aj v zozname právnikov pracujúcich pre DEDÁK & Partners, s.r.o. A príležitosť si uviesť v CV takúto pracovnú skúsenosť by si zrejme nenechala ujsť. Lenže o Dedákovi nie je v jej CV ani stopy.

25. Každopádne, nech je pravda akákoľvek, je hlavnou otázkou, prečo si niekto, kto svoju kariéru dokladá doterajším výkonom právnickej, dokonca advokátskej praxe, neuvedie, kde najmenej 2 roky vykonával koncipientsku prax. Hanbí sa za svojho školiteľa alebo naopak? Alebo, čo by bolo horšie, praxoval v tom čase niekde úplne inde? Lebo ak áno, išlo by o ďalšie zásadné porušenie advokátskych predpisov.

26. Netvrdím, že formálnych koncipientov nie je aj tak dosť, je to známy nešvár a niektoré mená, najmä celebritné, sú verejne známe, len sa o tom nehovorí. Ale že by medzi nich patril aj budúci prezident? Kandidát na ktorého v už uvádzanej tlačovej správe na jeseň 2017 uviedol, že odchádza do advokácie (kde mal byť už prinajmenšom 7 rokov!) a to z pozície už nie „spolupracujúceho právnika"! Ale programovej riaditeľky VIA IURIS.

27. Advokát môže byť pritom nesporne riaditeľom občianskeho združenia, ale nemôže to byť jeho full time job, skôr hobby vykonávané popri advokácii. A z hobby aktivity advokát do advokácie neodchádza. Lebo ak áno, potom, o hobby nešlo a teda porušuje ďalší predpis, podľa ktorého nemá vykonávať „činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania“. T.j. napríklad ani činnosť, ktorá by mohla ohroziť jeho nezávislosť. Lebo nemôžete ako advokát robiť pre VIA IURIS, zároveň sedieť v jeho výkonnom orgáne a uchovať si od tohto klienta advokátsku nezávislosť.

H/ Pezinská skládka

28. Nie som a ani sa nechystám byť odborníkom na kauzu Pezinská skládka. Odmietam tiež rôzne nezmysly, ako že angažmán pani Čaputovej súvisí s odvolaním jej otca z dozornej rady spoločnosti v máji 2012, ktorá zabezpečovala v Pezinku zvoz odpadu. Je to samozrejme hlúposť, keďže náhodou ten dôvod odvolania poznám. Informácie o kauze som čerpal z envirowebov, ako napr. tu https://www.odpady-portal.sk/Dokument/101479/pezinska-skladka-chronologia.aspx. Chcem však povedať pár poznámok, ktoré mi dovoľuje aj môj stupeň poznania kauzy.

29. Kauza sa po právnej stránke odohrávala na rôznych úradoch a pred správnymi senátmi slovenských súdov, na ústavnom súde a nakoniec na Súdnom dvore EÚ (SD EÚ). Prevažná časť právnych podaní musela byť nielen vecne, ale aj formálne (povinné zastúpenie pred súdmi) pripravená advokátmi. Tí pritom zastupovali tak aktivistov ako aj mesto Pezinok. Pani Čaputová sa stala advokátkou v r. 2010 a sama neuvádza, kde bola predtým koncipientkou.

30. Kauza mala začať (gradovať) v roku 2006 zamietavým územným rozhodnutím stavebného úradu v Pezinku. V r. 2013, keď rozhodnutím SD EÚ vyvrcholila, aktivistov a mesto Pezinok pred SD EÚ zastupovali 4 advokáti, z ktorých len jedným bola Čaputová.

31. Pani Čaputová bola určite v danej veci veľmi výraznou aktivistkou, podľa dostupných informácií sa celej akcie zúčastňovala aj jej širšia rodina. Je chvályhodné, ak sa ľudia angažujú v občianskych záležitostiach širšej komunity, ako len tej, ktorá je definovaná ich rodinnými vzťahmi. Otázka však znie, koľko právnického vkladu Z. Čaputovej v danej kauze reálne bolo.

32. Ak teda v čase, kedy bola pani Čaputová „právnička živnostníčka“ a nebola ešte koncipientkou, podpisoval správnu žalobu za aktivistov nejaký advokát, bolo to len pro forma a písala to v skutočnosti pani Čaputová? Bolo by dobré to vysvetliť. Priznám sa, sám som nedávno dotiahol do úspešného konca jeden veľký a dlhoročný spor, ale nedovolím sa s ním identifikovať ako osoba; robil na ňom môj tím, pozostávajúci aj z advokátov. Situácia pani Čaputovej je ešte trochu delikátnejšia, stala sa tvárou pezinských protestov, ale jej úlohe právnika dosť dobre nerozumiem: hoci vtedajšie mediálne správy ju označujú za právničku iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, jej profesijné oprávnenie je maximálne sporné. Advokátkou totiž nebola, koncipientkou v počiatku zrejme tiež nie a podnikovým právnikom bola v okamihu vypuknutia kauzy (2006) podľa všetkého naposledy na Mestskom úrade v Pezinku, kde jej ale v r. 1998 skončil pracovný pomer. Znovu, dosť vecí na objasnenie.

I/ Pani progresívna podpredsedníčka dnes

33. Takmer 12 rokov Ficových vlád zanechalo v právnom aj morálnom vedomí občianskej spoločnosti aj slovenského politického národa spúšť. Protiústavné skutky, korupcia, rozkrádanie peňazí z tendrov, znivočenie normálneho verejného života. Mal som aj preto chuť aj odhodlanie odmietnuť akéhokoľvek kandidáta SMERu, ak by voči nemu stál demokratický kandidát (za takého z relevantných nepokladám Kotlebu a Harabina). Vo vzťahu k predpokladanému finále Šefčovič – Čaputová mám však veľmi nepríjemné mrazenie. A to nielen preto, že pani podpredsedníčka pochádza zo strany, ktorej predsedom je kovaný ľavičiar Štefunko, ktorý ešte v r. 2006 volil SMER a zúčastňoval sa konferencií s Ľ. Blahom a B. Ondrušom a dnes nevie zrozumiteľne vysvetliť pochybné tendrové obohatenie firmy, kde má síce minoritu, ale firmu vedie jeho a aj „Websupportov“ dlhoročný spoluinvestor.

34. Kým Robert Mistrík by aj pri svojej priemernosti lepším prezidentom ako Kiska, Čaputová prináša toľko mínusov, že význam odstavenia linky Šefčovič – Fico devalvuje. Najmä keď už Smer spieva labutiu pieseň. Pokiaľ by sa teda Šefčovič verejne zaviazal, že svoju afinitu k Smeru nezneužije pri menovaní ústavných sudcov a vyhlásil by, že nevymenuje Fica za ústavného sudcu, je pre mňa prijateľnejší kandidát ako právnička neziskoviek Čaputová, ktorá si nevie napísať ani dôveryhodný životopis na LinkedIne.

35. K tomu sa pridáva aj osobný profesionálny dôvod. Tadeusz Dołęga-Mostowicz kedysi napísal známy román Mastičkár, keď jadrom jeho príbehu je pokútnictvo divného liečiteľa, ktorým bol v skutočnosti uznávaný chirurg, čo pri bitke v krčme stratil pamäť a zabudol, kým a čím je. Takéto "pokútnictvo" je skôr sympatické, v dnešnej dobe však všeobecne dominujú iné typy mastičkárov, čo si vedome alebo z ľahostajnosti k pravidlám hlavu nelámu rôznymi prekážkami, ktoré ich delia od získania pedagogického alebo profesionálneho titulu. Vydávať sa za právnika ako študent, za samostatného právnika, hoci zrejme nie ste ani koncipientom, nieto advokátom a mať živnosť na služby v oblasti európskeho práva, či prípadne na živnosť vykonávať „podnikového právnika“ neziskovky, aby ste neskôr ako prvý advokát ašpirovali na post prezidenta Slovenskej republiky pod heslom právneho štátu a dodržiavania pravidiel, je silná káva. Hádam ju zriedi nejaké prijateľné vysvetlenie, vopred však hovorím, že po predmetnej analýze v také vysvetlenie neverím.

36. A mastičkári pre mňa prestávajú byť menším zlom.

***

(pozn.: zakazujem tento môj text – s výnimkou citácií – zverejňovať kdekoľvek inde mimo Postoja)

Alfi

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0