Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
05. marec 2019

Problém Igora Matoviča: progresívci zľava, charizmatici sprava

Keď šéfovi OĽaNO tečie do topánok, nezľakne sa ani geopolitiky.
Problém Igora Matoviča: progresívci zľava, charizmatici sprava

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Igor Matovič sa postavil do čela kandidátky OĽaNO pre voľby do Európskeho parlamentu. Tento svoj ťah zdôvodnil akýmsi precitnutím z americkej zahraničnej politiky a novým mesianistickým poslaním. „Precitol som z názoru, že USA sú garantom medzinárodnej stability, sú chaosom svetovej politiky, a nielen majákom,“ vyhlásil. Do eurovolieb vraj ide preto, aby v Bruseli prebudil ľudí, ktorí rozhodujú o bezpečnostnej politike.

K tomu všetkému ešte šéf Obyčajných ľudí pripojil deklaráciu, že keď euromandát získa, tak ho neprevezme, a ak nedostane aspoň päťdesiattisíc preferenčných hlasov, tak sa vzdá aj kresla v národnom parlamente.

Hoci tieto jeho vety momentálne jatria poslanecký klub OĽaNO a rozrušili aj niekoľkých zahraničnopolitických analytikov, skutočný dôvod Matovičovho rozhodnutia treba hľadať inde ako v geopolitike. Je za ním taktika, obyčajná, naša slovenská.

Matovičov politický projekt sa jednoducho dostal do úzkych a čelí tlaku zľava aj sprava. Z jednej strany ho ohrozuje formujúci sa blok Progresívneho Slovenska a strany Spolu, ktorý sa momentálne vezie na prezidentskej vlne a môže mu odčerpať značný počet liberálnejších voličov. Z druhej strany ho môžu zasiahnuť procesy, ktoré aktuálne prebiehajú v konzervatívnej časti politického spektra.

Igor Matovič cítil, že tieto pohyby mohli OĽaNO výrazne oslabiť už v eurovoľbách, čo by rok pred voľbami do parlamentu určite nebol dobrý signál. Preto musel zasiahnuť. Zdieľať

Igor Matovič cítil, že tieto pohyby mohli OĽaNO výrazne oslabiť už v eurovoľbách, čo by rok pred voľbami do parlamentu určite nebol dobrý signál. Preto musel zasiahnuť.

Ako v parlamentnom hlasovaní, tak aj v ostatných eurovoľbách OĽaNO významne profitovalo z hlasov kresťanských spoločenstiev, ktorých lídri ( Richard Vašečka, Branislav Škripek) sa dostali na kandidátky. Či už do európskeho, alebo slovenského parlamentu.

Malý príklad. V eurovoľbách v roku 2014 získalo OĽaNO približne 41-tisíc hlasov a jeden poslanecký mandát. Najviac preferenčných krúžkov (cca 15-tisíc) dostal Branislav Škripek, ktorý sa do europarlamentu prekrúžkoval zo štvrtého miesta kandidátky. Hneď za ním nasledovala Veronika Remišová, ktorá tiež mala podporu kresťanských spoločenstiev.

Inzercia

Obidvaja s prehľadom prekrúžkovali liberálnejšie orientovaného Jozefa Viskupiča, ktorý sa z postu jednotky na kandidátke prepadol až na tretie miesto.

Vašečka ani Škripek už dnes nie sú súčasťou OĽaNO a na kandidátke hnutia chýbajú silné tváre, ktoré by dokázali pritiahnuť hlasy z tohto prostredia. Nakoniec nielen tie, výrazných mien je na tejto volebnej listine celkovo ako šafranu.

Branislav Škripek pritom dnes do Európskeho parlamentu kandiduje za konkurenčnú Kresťanskú úniu a niekoľko zaujímavých mien pre tento typ voličov má na svojej kandidátke aj KDH. Napríklad šéfa Dobrej noviny Mariána Čaučíka či riaditeľku kresťanskej advokačnej organizácie CitizenGO Miriam Kuzárovú.

V týchto vodách sa bude pokúšať v eurovoľbách loviť aj ďalšia nová strana Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP) so Štefanom Kuffom na čele.

Pri aktuálnej progresivistickej vlne bude mať OĽaNO zároveň problém nahradiť výpadok týchto voličov hlasmi z liberálneho prameňa.

Toto všetko si Igor Matovič dobre uvedomuje a do čela kandidátky sa postavil jednoducho preto, lebo chce zabrániť prepadu svojej strany v eurovoľbách. Tento jeho krok síce nepozbiera vysoké známky za umelecký dojem, ale politickú logiku určite má. Navyše Igor Matovič dobre vie, že tento jeho problém sa eurovoľbami nekončí.

Všetko ostatné (reči o USA, precitnutí a prebúdzaní Bruselu) je, ako sme si už pri tomto politikovi zvykli, len dobre vykalkulované divadelné predstavenie.

Odporúčame