Nezabudnúť na minulosť, žiť v prítomnosti, veriť v budúcnosť. (Abba Kovner)
Výrok ako každý iný, a predsa v sebe skrýva hlbokú pravdu. Aby sme dokázali pochopiť súčasnosť, dejiny sveta dnes, musíme nevyhnutne nazrieť do minulosti. Do minulosti plnej nielen faktov, ale aj fascinujúcich pravdivých príbehov o ľuďoch, miestach a udalostiach, ktoré vytvárali pestrý a búrlivý svet, tak ako ho poznáme dnes.
K tejto minulosti neodmysliteľne patrí aj postava viac-menej známa, poukazujúca na popredného východoslovenského stavebného inžiniera, reštaurátora, maliara a kultúrneho historika Eugena Bárkányho. Práve v tomto mesiaci (28. augusta) si pripomenieme už 122. výročie od jeho narodenia.
Mladosť a štúdiá
Eugen Bárkány sa narodil 28. augusta 1885 v Prešove. Vyštudoval najprv evanjelické kolégium v Prešove, potom Vysokú školu technickú v Budapešti, kde v roku 1908 získal titul stavebného inžiniera. Po ukončení vysokoškolského štúdia začal pracovať ako železničný staviteľ a projektant mostov v meste Bátaszék - Pécs.
Neľahké začiatky
V roku 1911 si zriadil stavebnú kanceláriu v Prešove. Vyprojektoval a postavil množstvo rodinných domov, verejných budov, kín, škôl, kultúrnych domov, synagóg, kostolov a staničných budov (napr. v Čelovciach, Michalovciach, Lipanoch, Sečovciach, Spišskej Belej, Bardejove i v Košiciach). Zároveň, čoraz väčšmi obdivoval židovské pamätihodnosti.
Vojnový zajatec
Počas prvej svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia a bol deportovaný na Sibír. Tam mnoho písal a maľoval. Jeho kresby, skice, drevoryty, literárne a iné novinové články z tohto obdobia, sú uložené ako „memento“ v Historickom múzeu najnovších dejín v Budapešti.
Takmer dva a pol mesiaca trval vojnovému zajatcovi návrat domov bohatý na zážitky z Hongkongu, Singapuru, Colomba, Káhiry a Terstu.
Mecenáš židovskej kultúry a histórie
Jeho záujem a obdiv k predmetom, ktoré boli späté so židovstvom neustále narastal. Nakoniec úsilie nadšeného obdivovateľa a zberateľa nevyšlo nazmar, ale bolo korunované úspechom. V roku 1928 založil v Prešove Židovské múzeum ako prvé svojho druhu na Slovensku, v ktorom zhromaždil spolu s Dr. Teodorom Austerlitzom (syn slávneho prešovského rabína) množstvo vzácnych exponátov židovskej kultúry, prevažne z východného Slovenska.
Po mníchovskom diktáte, roku 1938, žiaľ, bola činnosť múzea zastavená. Po vojne o jej obnovenie nebol záujem, pričom zbierky začínali chátrať. Nakoniec „mecenáš židovskej kultúry a histórie“ sprostredkoval ich uloženie v Štátnom židovskom múzeu v Prahe, kde sa nachádzali až do rozpadu Československa. Zbierka sa na Slovensko vrátila v apríli 1993. Už 25. novembra 1993 bola časť zbierky opäť sprístupnená verejnosti ako Stála expozícia judaík v prešovskej ortodoxnej synagóge.
Po odchode na dôchodok sa Bárkány presťahoval do Bratislavy. Tu ho zamestnala Slovenská akadémia vied a poverila ho etnografickým spracovaním viacerých obcí na Slovensku. Súčasne pokračoval spolu so svojou manželkou Oľgou v zbieraní a spracúvaní každého druhu materiálu, ktorý mal vzťah k židovskému obyvateľstvu na Slovensku.
Nielen múzejník, ale aj umelec
Ešte pred druhou svetovou vojnou sa jeho nadanie a talent výrazne prejavili, a to rovnako umelecky, ako aj vedecky. Ako maliar - portrétista zachoval pre budúcnosť sériu podobizní výrazných východoslovenských židovských typov a ako nadšený zberateľ mal rozhodujúcu úlohu pri zakladaní už spomenutého židovského múzea v Prešove.
Jeho najväčšou zásluhou pre súčasnosť je terajšia zbierka kultových predmetov z celého Slovenska uložená v depozite Historického ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave a súpis židovských realít uložených najprv po druhej svetovej vojne v Štátnom židovskom múzeu v Prahe a od roku 1993 opäť v Prešove.
Ortodoxná synagóga v Prešove
V súvislosti so Židovským múzeom v Prešove, ktoré je umiestnené v neskororenesančnej Žsigrayovej kúrii, má veľký význam pre verejnosť aj ortodoxná synagóga postavená v roku 1898 stavebnou firmou Kollacsek a Wirth. Je to dvojpodlažná budova bez veží. Pomerne strohé neorománsko-maurské fasády skrývajú doslova poklad synagogálnej architektúry. Bohato zdobené interiéry s plne zachovaným inventárom patria k jedným z najkrajších na Slovensku. Stavba sa dodnes využíva ako modlitebňa. Perličkou je, že o celú synagógu prejavili začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia záujem aj Židia z USA (Los Angeles). Napokon, však ostala aj so vzácnou expozíciou v Prešove, kde tvorí súčasť hodnotného komplexu židovských komunálnych inštitúcií (modlitebňa, chéder - židovská škola, rabinát, rituálny bitúnok).
Právom, preto patrí naše poďakovanie a spomienka venovaná architektovi, maliarovi, múzejníkovi a kultúrnemu historikovi Eugenovi Bárkánymu a jeho manželke Oľge.
Martin Lupčo
Použitá literatúra: BÁRKÁNY, E. - DOJČ, Ľ.: Židovské náboženské obce na Slovensku. Bratislava: Vesna, 1991; www.cassovia.sk/korzar, www.slovak-jewish-heritage.org
Foto: Židovské múzeum v Prešove (www.muzeum.sk)