Hrozí nukleárna vojna medzi Indiou a Pakistanom?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hrozí nukleárna vojna medzi Indiou a Pakistanom?

Rozhovor s poľskou expertkou Beatou Górka-Winterovou o konflikte Indie s Pakistanom, ktorý sa rozhorel v posledných dňoch.

V týchto dňoch sme sledovali eskaláciu napätia medzi dvoma jadrovými mocnosťami Indiou a Pakistanom. Kríza vypukla v polovici februára, keď sa samovražedný atentátnik odpálil v blízkosti kolóny indickej polovojenskej polície. Pri tomto útoku zahynulo 45 ľudí. K útoku sa prihlásila islamská skupina Džaíš-e-Muhammad. India dlhodobo obviňuje Pakistan z toho, že poskytuje zázemie islamským teroristom.

India následne podnikla letecké útoky na územie Pakistanu, ktorého cieľom mali byť tábory teroristov. Pakistanská armáda 27. februára oznámila, že zostrelila dve indické stíhačky, ktoré prenikli do pakistanského vzdušného priestoru. 

O aktuálnom konflikte medzi Indiou a Pakistanom sme sa rozprávali s expertkou Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov (PISM) Beatou Górka-Winterovou, ktorá sa venuje tomuto regiónu. Zároveň prednáša medzinárodné vzťahy na Varšavskej univerzite. 

Aká je situácia v Kašmíre, možno povedať, že sa konflikt medzi dvomi jadrovými mocnosťami – Indiou a Pakistanom – stabilizoval, prípadne až upokojil?

Ťažko predpovedať, v akom čase sa situácia v regióne Džammú a Kašmír stabilizuje, ale zdá sa, že to nebude pred nadchádzajúcimi voľbami v Indii v roku 2019. Eskaláciu napätia v tomto regióne sledujeme už od roku 2016, keď indické sily zlikvidovali mladého vodcu separatistov Burhana Wanieha.

Odvtedy pokračuje stav zvýšeného napätia a obidve strany pravidelne stupňujú vojenské aktivity. V apríli minulého roka miestne úrady zaviedli zákaz vychádzania v Kašmíre, čo tiež spôsobilo protesty a stupňovalo konflikt a viedlo to k mnohým stratám. India tvrdí, že separatizmus v Kašmíre nie je fenomén, ktorý súvisí s islamom a vznikol z náboženských dôvodov, ale je podporovaný a inšpirovaný Pakistanom, ktorý tam vysiela svoje milície, pričom tie podnecujú teroristické akty, ako ich násilnú a inú činnosť nazýva India.

Je podľa vás predstaviteľné, že by konflikt medzi dvomi jadrovými veľmocami prerástol do otvorenej vojny alebo išlo od začiatku o obmedzený a obojstranne kontrolovaný konflikt?

Nemyslím si, že sa tento miestny konflikt môže zmeniť na jadrovú vojnu. Obidva štáty, India aj Pakistan, sú racionálni aktéri na medzinárodnej scéne, dobre si uvedomujú riziká aj obmedzenej jadrovej konfrontácie. Je však znepokojujúce, že diplomatické vzťahy medzi Indiou a Pakistanom po roku 2015, teda po nástupe premiéra Modiho k moci, sa značne ochladili, pričom rozhovory o nepokojnom regióne boli zmrazené úplne.

Mnohé krajiny (vrátane členských štátov EÚ), ako aj predstavitelia strany PDP v Indii sa snažia presvedčiť obidve krajiny, aby obnovili diplomatický dialóg, pretože konflikt v Kašmíre prináša stále viac obetí. Minulý rok sa začala o situáciu v regióne zaujímať OSN, ktorá predstavila správu o stave ľudských práv v regióne.

Beata Górka-Winter.

Aká je pravdepodobnosť, že by India alebo Pakistan použili jadrové zbrane v konflikte?

Myslím si, že tak ako hrozí pretrvávanie napätia, riziko nukleárnej vojny je minimálne.

India má právo na veľmocenské ambície, zároveň v Indii vidíme v posledných rokoch nárast nacionalizmu. Je možné, že nacionalizmus môže prerásť do takej miery, ktorá by viedla k nekontrolovanej konfrontácii s Pakistanom, prípadne s Čínou?

Pokiaľ ide o situáciu v Kašmíre, tak indický nacionalizmus nevedie k veľkému optimizmu. Okrem toho India má na svojej strane administratívu prezidenta Trumpa, ktorá v ostatnom čase zosilnila tlak na Pakistan, aby účinne bojoval proti aktivitám teroristických skupín.

Na druhej strane rastie aj tlak OSN a EÚ. Indii by malo záležať na obraze, ktorý si roky budovala: zodpovedná mocnosť, ktorá sa vďaka hospodárskemu rozvoju a investíciám do moderných technológií dostala z hospodárskych a sociálnych problémov a môže byť partnerom pre globálnych hráčov.

Okrem toho aj popularita Modiho strany slabne. Výsledok tohtoročných volieb do Dolnej snemovne parlamentu sa ťažko odhaduje, ale premiérovi môže poškodiť to, že nemá diplomatickú iniciatívu a že sa zhoršujú vzťahy so susedmi. Na druhej strane, nemožno vylúčiť ani to, že konflikt s Pakistanom posilní verejnú podporu súčasnej moci.

Pakistan je nie celkom funkčným štátom, je tam pomerne zradikalizovaná islamistická spoločnosť a prechádza od kríze ku kríze. Aké potenciálne vnútorné riziká vidíte v Pakistane?

Na kroky pakistanskej vlády môže mať najsilnejší vplyv postoj Trumpovej administratívy. Americký prezident už dlhší čas kritizuje pakistanské vládne miesta za to, že bránia boju proti terorizmu. Stavia Pakistancov do nepríjemnej pozície, pretože je dobre známe, že pakistanská vláda nemá takmer žiadnu kontrolu nad „štátom v štáte”, teda vojenskou spravodajskou službou ISI. Nemá ani nástroje na to, aby túto kontrolu získala. Zdá są, že v tejto situácii by bolo najlepším riešením posilnenie vzťahov s EÚ, ktorá by pakistanskú vládu podporila v uskutočňovaní potrebných reforiem.

Rast pakistanskej strednej triedy v ostatných rokoch nám umožňuje predpokladať, že táto rastúca časť spoločnosti bude tlačiť, aby krajina cestou hospodárskeho rozvoja získala prostriedky na potrebné investície. V tejto oblasti je už dlhodobo najdôležitejším partnerom Pakistanu Čína.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo