Dva odkazy Čaputovej pre Smer

Dva odkazy Čaputovej pre Smer

Foto: Martin Baumann/TASR

Smer práve sleduje, čo znamená, ak proti liberálom postaví vlastného liberála.

Zuzana Čaputová sa stáva chodiacim odkazom pre Smer. Presnejšie dvomi odkazmi, navzájom trochu protirečivými.

Ten prvý je, že Smeru sa ani s najliberálnejšou tvárou, ktorá nemá nič spoločné so slovenskou vládou, nepodarí vyvolať sympatiu za hranicami strany. Prezidentské voľby sú aj referendom o Smere, preto mal kandidát tejto strany jedinú šancu ocitnúť sa v druhom kole s Harabinom, inak ťahá za kratší koniec. Inak platí – Smer je Smer a to znamená skorumpované poňatie moci, ktoré treba zastaviť.

Prvý odkaz Zuzany Čaputovej do Smeru je preto kópiou toho, čo sme zažili s Kiskom. Väčšina spoločnosti nechce posilňovať Smer, priamo či nepriamo. Podľa všetkého zostane paradoxným dedičstvom, že jediným prezidentom, ktorého inak dominantný Smer v prezidentskom paláci mal, bol Ivan Gašparovič. Teda muž, ktorý členom strany nielenže nikdy nebol, len sa náhodne priplietol do cesty.

Trend sa v skutočnosti zhoršuje. Ešte pred piatimi rokmi išlo o vyhraneného Roberta Fica, symbol pre všetkých. Neprijateľný bol on, nie Smer. Keby bol vtedy za jeho stranu kandidoval niekto z dvojice Lajčák/Šefčovič, bol by mal asi šancu, dnes je to už pasé. Každý kandidát Smeru je z definície stranícky, a teda menšinový kandidát.

Tento odkaz pre Smer nie je novinka. Preto nechcel kandidovať Lajčák, preto tak dlho hľadali kandidáta. Napokon aj s Kiskom Smer fungoval tak, ako chcel, Čaputová nebude silnejším prezidentom ako ten súčasný. Nejde len o ústavné kompetencie, ale aj vyhranený ideologický postoj k viacerým témam a najmä osobnostné predpoklady. Hoci má Čaputová osobne slušnejšiu minulosť ako Kiska, ideologicky je viac naľavo a prejavmi nevie zaujať ani ona.

Povedal by som, že v Smere sa skôr spoliehajú, že sa zopakuje scenár, ktorý poznajú s Kiskom. To znamená porážka v prezidentských voľbách neznamená porážku v parlamentných voľbách, resp. po nich. Že tak ako Kiskov úspech bol skôr individuálny, nie prejavom novej politickej väčšiny, tak to bude aj s Čaputovou.

Na to si však treba rok počkať.

Potom je tu druhý odkaz Zuzany Čaputovej, dlhodobejší a obsahom naliehavejší.

Smer práve sleduje, čo znamená, ak proti liberálom postaví vlastného liberála. Hrá druhé husle.

Nielenže prehrá s autentickými liberálmi, ale ešte ho znervózňuje aj kandidát, ktorý sa prihovára jeho zemitým a/alebo antiliberálnym voličom. Smer prestáva existovať ako relevantná sila. Orientáciu na Brusel nemá kto vyvážiť reálpolitickým odkazom na Vyšehrad ani symbolickým odkazom na Moskvu. 

Usmiaty Smer nenastoľuje témy, nemobilizuje neliberálne Slovensko, ustupuje.

Druhý odkaz Zuzany Čaputovej sa vlastne týka Petra Pellegriniho a jeho „usmiatej politiky“. Je to slepá cesta. Ak má byť Smer politicky relevantný, nemá byť liberálny, ale neliberálny.

Zuzana Čaputová na Súmračnú odkazuje, že ak by mal byť tvárou Smeru Pellegrini, strana bude strácať, ľavicovo-nacionálne spektrum sa dá opäť do pohybu.

Inak povedané, víťazstvo Čaputovej volá po návrate Roberta Fica, nikto iný ho totiž stále nedokáže nahradiť v tom, čo dokáže on urobiť vlastnou hlavou. Keď ide o peniaze, učenlivých žiakov mal dosť, keď o politiku, nikoho.

V tomto druhom prípade by pre Fica osobne väčším problémom bolo, keby Čaputová prezidentské voľby prehrala. Ak vyhrá, dopyt po ňom v strane aj ľavom spektre bude rásť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo