Poslanie menšiny

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Poslanie menšiny

František Mikloško. Foto: FB profil FM

Chceme žiť v krajine, kde by sme pre jedných boli harabinovcami a pre druhých liberálmi?

Bol tlak a teraz je iný tlak, posledné týždne sme videli rozdiel. Najprv bol tlak, aby kresťania podporili Mistríka, dôvod: Harabin v druhom kole. Mistrík odstúpil, prišiel iný tlak, treba sa pridať, aby mohla Čaputová vyhrať. Tlak rastie teraz, pred prvým kolom.

Sú tu dva kapciózne momenty.

V tom prvom scenári sa ponúka rozdelenie, kto nie je s liberálmi, ten je s Harabinom. V tom druhom skončí s Ficom. Paradox doby je, že za to má zaplatiť kandidát, ktorý zviedol hrdý zápas s mečiarizmom a nikdy nezaváhal ani pri Ficovi.

Problém je však ešte hlbší.

V jadre tohto prístupu je presvedčenie, že sme iba ovce, ktoré sa pridajú. Tam alebo onam.

Lenže je aj iný prístup.

V roku 1943, v zlomovom roku druhej svetovej vojny, prišiel na Slovensko profesor Poglajen, vychoval generáciu mladých ľudí, ktorí odmietali obidve totalitné ideológie, aj liberalizmus. Ostro nesúhlasil s fašizmom a nacizmom, preto musel napokon utiecť z Chorvátska, zároveň za svoju misiu považoval postaviť sa Stalinovi. Tu u nás nesúhlasili s Tisovým štátom ani s Husákovými a Gottwaldovými komunistami, ktorí po ňom a jeho žiakoch išli od roku 1946.

Lenže: Hádajte o čom boli jeho prednášky v rokoch 1943 –1944 slovenským študentom? Bola to kritika osvietenstva a individualizmu, kritika liberalizmu.

O ten tu predsa v tom čase nešlo, všakže, a predsa to bol základ jeho učenia.

Kolakovič, ako sme ho tu volali, potom zásadne formoval tvár tajnej Cirkvi, ktorá sa stala jedným z najsilnejších hnutí vo východnej Európe, z čoho neskôr, po roku 1989, čerpalo KDH.

Tento zápas sa v našich dejinách opakuje, dopadne podľa toho, kto stojí na Kolakovičovom mieste. Či vie formulovať argument, pomenovať záujmy, postaviť sa silnejším. Všimnite si to dobre – je to vždy zápas z pozície menšiny proti väčšine.

Ako vieme, politika je o moci.

Kto má moc, ten rozhoduje. A vládne podľa toho, čo vyznáva.

Progresívna kandidátka sa práve usiluje o hlasy kresťanov a ponúka za to – svoju úprimnosť. Žiadny ústupok, žiadnu korekciu programu, žiadnu dohodu, sľub, čo nezmení. Hovorí to úprimne.

Politika je však o moci, úprimná či neúprimná. Rozhoduje napokon moc a hodnoty, na ktorých je postavená. A prezidentské voľby ovplyvnia u nás voľby európske, aj domáce parlamentné.

František Mikloško sa práve nachádza v kolakovičovskom rozpoložení. Najlepšie vie, že nejde o neho, ide o rešpekt k svetu, ktorý sa líši od toho liberálneho, aj toho vládneho. Ktorý má svoje oprávnené záujmy.

Bez Mikloška by to bol svet, ako si ho predstavujú liberáli: Tvárou skorumpovaného a degresívneho kresťanstva by bol Harabin. Tak ako on aj tieto témy totiž patria na okraj, za čiaru, do minulosti. Voľby by to len potvrdili. Kresťania, ktorí volia Harabina to tiež podporujú, celkom dobrovoľne.

Mikloško však do tohto sveta nezapadá. Nemožno ho dať za čiaru, vytknúť mu, že nie je demokrat.

V minulosti, keď sa snažil o vyrovnanie s Maďarmi, doma pre maďarskú menšinu robil najviac, pritom nikdy neustúpil, keď išlo o autonómiu či hranicu štátu, robil to na občianskom princípe. Čo na to Maďari? Nič. Keď sa usiloval o ich hlasy, nedostal ich. Nespomínam si, že by sa našiel jeden maďarský intelektuál, ktorý by ho podporil.

Keď svoju stranu zakladal Miroslav Beblavý, keď ho pozval na tribúnu Juraj Šeliga, Mikloško ich vedel podporiť. Ako mu to vrátili? Tam, kde on dokázal vystúpiť verejne, kde dal svoje meno, oni azda konali súkromne.

Mikloško to samozrejme nerobil zištne, to by sa priečilo jeho naturelu a noblese. Hovorím to preto, že realitu pozná lepšie ako mnohí z tých, čo by ho radi poučovali.

Je tlak a je iný tlak, ale je aj Kolakovičova skúsenosť.

Postaviť sa totalite malo zmysel, v prvom aj druhom prípade. Vedel to Kolakovič, jeho žiaci, a pokračujú v tom aj žiaci jeho žiakov, z ktorých prvým je Mikloško. Ako by bez toho vyzerala tajná Cirkev? Ako by vyzeral samizdat, bola by Sviečková a podpisovky? Ako by vyzeralo KDH?

Voľby sú o dva týždne. Myslím, že ide o posledné voľby, v ktorých bude Mikloškovo meno.

Neviem sa ubrániť, že mu niečo dlžíme.

Mikloško a Čaputová mali v jednom momente plus-mínus rovnaké preferencie, zatiaľ čo ľavicoví liberáli prenášali na svoje okolie nadšenie, kresťania pochybnosti. Neviem, čo sa dá na tom zmeniť za dva týždne, ale viem, že ak sa to nestane, na našu agendu sa budú liberáli pozerať ako na harabinovskú. A viem, že ak má niekto z kandidátov v druhom kole robiť ústupky, aby získal väčšinu, nesmie dostať hlasy „zadarmo“ v prvom kole.

Volá sa to politika. Ide v nej o moc.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo