Blog 27. február 2019

Študentské voľby: na cirkevných školách by vyhrala Čaputová.

Slavomír Gregorík
Slavomír Gregorík
Druhý by skončil Mistrík a tretí Mikloško s 11,5%.
Druhý by skončil Mistrík a tretí Mikloško s 11,5%.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Slavomír Gregorík

Študentské voľby: na cirkevných školách by vyhrala Čaputová.

V prvej polovici februára sa na slovenských školách konali študentské voľby. Zúčastniť sa ich mohli všetci žiaci, starší ako 15 rokov. Zo všetkých škôl, 24 bolo cirkevných a drvivá väčšina z nich gymnáziá. 

Tešiť nás môže to, že v porovnaní so súkromnými a štátnymi školami, získali Kotleba a Harabin najmenej hlasov. Na druhej strane, však kandidátka Progresívneho Slovenska získala 31,9% hlasov, čo ma privádza k otázke, ako si cirkevné školy plnia svoju úlohu formácie a či vôbec formácia mladého kresťana je misiou cirkevných gymnázií, alebo sú to len tuctové školy, obohatené o kríže v triedach. 

Projekt Študentské voľby organizuje o.z. Pre stredoškolákov a v minulosti už predpovedali nástup Kotlebu, či Kollára.

Myslím si, že naše cirkevné školstvo je nasiaknuté liberalizmom 

Zanedbáva formáciu mladého kresťana, v prospech formácie dobrého kolieska do mašinérie pracovného trhu. 

Veľké mysle klasickej filozofie a kresťanskej tradície tvrdili, že človek sa slobodným nerodí, ale sa slobodným stáva formáciou, vzdelaním a rastom v cnostiach. Slobodný človek je teda ten, kto má kontrolu najmä sám nad sebou a je schopný rozhodovať sa pre dobro. 

V stredovekej kresťanskej Európe preto vznikli univerzity. Ich integrálnou súčasťou boli slobodné umenia - liberal arts, ktoré mali za úlohu kultivovať mysle mladých intelektuálov. Slobodné z dvoch dôvodov: 

1. Nemali žiadny ,,úžitok”, boli ,,oslobodené” od pragmatizmu a prospechárstva. Človek ich študoval pre dobro samo o sebe, vyplývajúce priamo zo štúdia. 

2. Učili človeka rozmýšľať a robili ho slobodnejším. 

Až potom sa študenti špecifikovali na niečo ,,užitočné” - právo, medicínu...

Liberal arts boli nútene ustúpiť v prospech ,,užitočných” vied:

Patrick Deneen vo svojej knihe ,,Why liberalism failed” tvrdí, že slobodné umenia - liberal arts, boli nútene ustúpiť v prospech ,,užitočných” vied:

"Liberalizmus podkopáva vzdelávanie tým, že nahrádza definíciu slobody, ako kontroly nad samým sebou, definíciou slobodoy, ako autonómie a absencie akýchkoľvek obmedzení. V konečnom dôsledku však liberalizmus ničí liberálne vzdelávanie, pretože stojí na predpoklade, že sme sa už narodili slobodní, namiesto predpokladu, že byť slobodnými sa musíme naučiť.

,,liberalizmus ničí liberálne vzdelávanie, pretože stojí na predpoklade, že sme sa už narodili slobodní, namiesto predpokladu, že byť slobodnými sa musíme naučiť" Zdieľať

V liberalizme sú liberal arts - slobodné umenia, nástrojom osobného oslobodenia (oslobodenia od prírody, spoločenských, komunitných záväzkov, ľudskej prirodzenosti) čo je cieľ, ktorý sa najefektívnejšie uplatňuje vo vedeckých disciplínach (STEM), v ekonomike a podnikaní. Liberalizmus považuje minulosť za kroniku útlaku a neslobody a vyvracia legitímnosť humanitných vied, ako zdroja vzdelania. Humanitné vedy nám nemajú čo ,,užitočné” ponúknuť. (V skratke, nové = lepšie. Preto nemá zmysel zamýšľať sa čo bolo, ani nad tým čo bude, lebo to určite bude opäť lepšie, pre liberalizmus existuje len ,,tu a teraz”) Medzitým sa témy, ktoré podporujú praktickú a efektívnu skúsenosť s autonómnosťou človeka - STEM (veda a technika, inžinierstvo a matematika, a aj tá už nie je populárna čistá, ale najmä tá ,,užitočná”, napr. finančná či manažérska), ekonomika a podnikanie - považujú za jediné predmety ktoré sú hodné štúdia.

Klasické chápanie slobodných umení, zamerané na vychovanie slobodného človeka, sa nahrádza vzdelaním s dôrazom na vychovanie autonómneho, ,,súkromného” človeka. Vzdelanie vhodné pre ,,res publicu” - vec verejnú, spoločnú, je nahrádzané vzdelaním vhodným pre ,,res idioticu” - pre ,,súkromnú”, obmedzenú a izolovanú osobu.”

Gymnáziá sú ako stvorené pre ,,liberal arts"

,,gymnáziá vychovávajú ,,fach-idiotov", neschopných uvažovať mimo hraníc svojej špeficikácie"Zdieľať

Gymnáziá sú a majú byť všeobecno-vzdelávacie inštitúcie. Mladý človek sa tu môže naučiť vychádzať za hranice svojich obzorov, rozmýšľať v širokom kontexte, zamýšľať sa nad otázkami, nad ktorými sa zamýšľajú ľudia už tisícky rokov, naučiť sa nové jazyky a stať sa tak ,,viac človekom” či trénovať samotnú schopnosť myslieť. Popri tom môže načrieť do bohatstva všetkých ,,užitočných” vied.

Mnohé naše cirkevné gymnázia sa namiesto toho predbiehajú v tom, ktoré ponúkne viac hodín informatiky, ktoré sa viac špecifikuje na chémiu či matematiku a vychovávajú tak ,,fach-idiotov”, neschopných uvažovať mimo hraníc svojej špecifikácie. Tak sa potom stáva, že ekonóm chce vysvetliť morálku, fyzik príčinu všetkého bytia a biológ slobodnú vôľu. Ak to nejde, tak to jednoducho zavrhnú

V skratke

Ak chceme zvrátiť škodlivý liberalizmus, musíme obnoviť liberálne vzdelávanie, ktorého hlavným cieľom nie je výchova fach-idiotov, ale najmä hľadanie pravdy a výchova k slobode, cnostiam a integrite. Zdieľať

V skratke, ak chceme zvrátiť škodlivý liberalizmus, musíme obnoviť liberálne vzdelávanie, ktorého hlavným cieľom nie je výchova fach-idiotov, ale najmä hľadanie pravdy a výchova k slobode, cnostiam a integrite. Cirkevné gymnázia sú na to ideálnym priestorom. Kresťanstvo ponúka obrovské bohatstvo a tradíciu vzdelania, na ktorej sa dá stavať a mladí ľudia tu môžu byť takémuto vzdelaniu otvorení viac, než inde. 

 Ak cirkevné školy nebudú soľou školského systému a svetlom vzdelania, aký zmysel má ich vôbec mať?

Kde sa inšpirovať?

Na Slovensku existujú pozitívne ostrovčeky dobrého klasického vzdelania, kde takýto systém vzdelania funguje. Za všetky spomeniem Spoločenstvo Ladislava Hanusa a Kolégium Antona Neuwirtha, kde študujem. Pekne o ňom napísal môj spolužiak, Viliam Ostatník. Ponúka 2 ročný liberal arts program pre čerstvých maturantov a vysokoškolákov. Nebudem mať z neho žiadny titul, podľa kritérií dnešného systému je mi nanič. To čo získavam, je však dobro získané samotným štúdiom, rast v cnostiach a akademických návykoch, schopnosť uvažovať, klásť otázky, hľadať odpovede, sústrediť sa a najmä učiť sa byť slobodným. V konečnom dôsledku si myslím, že to bude aj na pracovnom trhu žiadanejšie. Fach-idiotov je už dosť.

Zdroj titulnej fotografie: National Post

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0