Keby sme nekandidovali, kresťanská politika by bola oslabená

Keby sme nekandidovali, kresťanská politika by bola oslabená

Anna Záborská. Foto: Andrej Lojan

Matovič s Hlinom rozbili starú podobu kresťanskej politiky, hovorí v rozhovore Anna Záborská.

Odišli ste z KDH a kandidujete za novú stranu, prečo?

Na Slovensku potrebujeme stranu, ktorá bude robiť dôveryhodnú politiku pre kresťanov. Samozrejme, že myslím na kresťanov všetkých cirkví a denominácií a tiež na všetkých ľudí, ktorým sú blízke kresťanské hodnoty.

KDH takú politiku nerobí?

Robilo a robilo ju dlho, ale od istého času sa slová nekryjú s činmi. Dlhší čas sa to prejavovalo pasivitou, to hovorím o období predchádzajúceho predsedu, keď stratilo kontakt s voličmi. Hlina si politiku predstavuje inak. Keďže som poznala jeho predchádzajúce pôsobenie v politike, nebola som stotožnená s tým, že by mal viesť KDH, a navrhla som mu protikandidáta. To bol náš prvý rozpor. Výrazný zlom prišiel, keď Rada KDH na jeho návrh schválila zásadu trikrát a prestávka, čo mi zakazovalo kandidovať. Nebol to nástroj generačnej zmeny, ako sám hovoril, ale vyrovnanie sa s ľuďmi, s ktorými nesúhlasil. Napokon to potvrdzuje aj miesto Jána Figeľa, dlhoročného predsedu strany, opakovane nominovaného Radou na volené funkcie, teraz schváleného na kandidátke do Európskeho parlamentu.

Formálne ale Figeľ mal prestávku, nie?

Tu nejde o formálnu vec, buď ten nástroj slúži na obmenu kádrov, alebo nie, buď ide o princíp, alebo o výnimky. Čo je to za generačnú výmenu, ak je niekto v Národnej rade, potom vo vláde, potom v Národnej rade, vo vláde, teraz kandiduje do Europarlamentu, to nevadí? Ide o riešenie osobných problémov, teda o konkrétnych ľudí, nie o princíp. Napokon, ak sú voliči s niekým spokojní a politici cítia ich podporu, prečo by nemali opäť kandidovať?

Ak niekto robí dobrú prácu, má podporu aj uznanie, všade sa to cení, ale za Hlinu nič z toho nestačí, ak má dotyčný iný názor ako predseda.

To sú osobné veci, aké ale máte dôvody, ktorými podopierate tvrdenie, že KDH už nerobí kresťanskodemokratickú politiku?

Politika KDH sa zmenila na politiku fráz, sloganov, letáčikov bez vecného programu a naplnenia. Najväčší priestor v nej majú osobné útoky a nevraživosť pána Hlinu. Rozhodla som sa ale, že nebudem viac hovoriť o politike KDH. Odišla som, tým som povedala všetko.

Skúsme to inak. V čom je rozdiel medzi kandidátkou Kresťanskej únie a kandidátkou KDH do europarlamentu?

Sme nová strana, u nás nedominujú politici. Máme skôr odborníkov, profesne zdatných ľudí, ktorí môžu politiku oživiť. Na čele kandidátky stojíme ale dvaja poslanci z Európskeho parlamentu, Branislav Škripek a ja.

Je paradoxné, že na  čele kandidátky KDH je Ivan Štefanec, bývalý politik SDKÚ, ktorý si o viacerých podstatných témach zahraničnej a európskej politiky myslí niečo iné ako v minulosti KDH. Máme iné názory na registrované partnerstvá, hodnotenie Maďarska, líšili sme sa v pohľade na Lisabonskú zmluvu, členstvo Turecka v EÚ, vojnu v Iraku. Dzurindova strana sa mýlila, to dnes všetci vedia.

Spomínate meno poslanca Škripeka, svojím blogom sa k strane prihlásil aj poslanec Vašečka, sú ešte ďalšie mená, ktoré prejdú z iných strán do Kresťanskej únie?

Sú aj ďalší. Napríklad Lýdia Pilková, politička a donedávna krajská predsedníčka KDH v Nitrianskom kraji, Peter Broz, politický poradca v Európskom parlamente, poslanci v regionálnych a mestských zastupiteľstvách či pastor a prekladateľ Daniel Šobr.

Budú v strane aj nejakí ďalší členovia klubu OĽaNO?

Na kandidátke do EP nie, v strane ale miesto pre nich je. To, že ľudia z kresťanských spoločenstiev išli do politiky cez OĽaNO, a nie KDH, bola chyba, dnes to vidia aj mnohí z nich. Viacerí z nich preto sympatizujú s novým projektom Kresťanskej únie, ich miesto je tam, to ostatné nechajme nateraz otvorené. Hlina a Matovič sú si príliš podobní, sú z jedného cesta. Politická strana je pre nich firmou, ktorú riadia a majú k nej vlastnícky vzťah. Politiku vnímajú len ako produkt. Naša predstava politiky, občianskej angažovanosti v politike je úplne odlišná.

Vy aj Škripek ste odišli zo svojich strán až po konflikte o podobu kandidátok, mnoho ľudí to vidí tak, že vám ide o vaše posty. Vaša reakcia?

Nikdy som sa netajila tým, že chcem ešte pôsobiť v Európskom parlamente. Viem, koľko trvá, kým človek získa istú autoritu a postavenie, ako dlho trvá nadviazanie kontaktov a rešpektu, najmä ak ide o citlivé témy, ako sú bioetické otázky, témy žien, subsidiarity a podobne. Fungujú tak politici nemeckých strán aj ďalší, nie je to vypočítavosť, má to logiku. Do poslednej chvíle som čakala, či Rada KDH zruší uznesenie, ktoré je nezmyselné, najmä ak ma má nahradiť liberálnejšie zmýšľajúci Ivan Štefanec alebo Ján Figeľ, ktorý je v KDH tak dlho ako ja a zastával vyššie pozície.

Chcem povedať ešte niečo. Pred piatimi rokmi sme boli s Branislavom Škripekom protikandidáti, počula som príbehy, ako jeden z rodiny volil jeho a jeden mňa, teraz ideme spolu, považujem to za cennú vec. Keby sme nekandidovali, kresťanská politika by ostala značne oslabená.

Časť kresťanov má ale pocit, že sa rozdelením ten kresťanský front oslabuje, že sa hlasy rozdelia a stratia všetci.

Rozumiem obave, ale kresťanská politika je v kríze nie preto, že je v nej viacero názorových prúdov, ale preto, že tí, ktorí by ako lídri mali tieto prúdy zjednocovať na spoločnom základe, robia presný opak. Matovič s Hlinom rozbili starú podobu kresťanskej politiky, pretože smerom dovnútra stavili na konfrontáciu a vyhraňovanie sa. Vylúčili tak možnosť dohody a kompromisu a spôsobili krízu, ktorú môžu vyriešiť len voliči. My cítime povinnosť ukázať nielen na problém, ale aj na riešenie. Verím, že naše mená sú zárukou, že to nie je bianko-šek.

Čím sa chcete odlišovať od Kuffovej KDŽP?

Nebudem hovoriť o hodnotách, tie máme aspoň verbálne rovnaké, rozdiel je v praktickej politike. Sme konkrétnejší, pretože vieme, že nestačí len kričať proti Istanbulskému dohovoru, treba vedieť hovoriť aj o právach žien a ukázať, prečo ten dohovor nie je o tom, o čom sa tvári byť. Ochrana života, to nie sú len potraty, tam máme azda aj veľkú zhodu, ale to sú aj otázky dôstojnosti v našich nemocniciach, práva pacientov, práva starších, sociálna politika a podobne. Keď som bola poslankyňou v NR SR, bola som kritikom Zajacovej zdravotníckej reformy a pôsobenia Penty. Tieto témy akoby pre KDŽP ani neexistovali.

Prejdime na domácu politiku, jedna vec je vzťah k Smeru a vláde, druhá pomery v opozičnom tábore, kto koho vylučuje a podobne. Kde sa v tejto džungli nachádza KÚ?

Prvým princípom je rešpekt k zákonu a ľudskej dôstojnosti. Momentálne je preto pre krajinu najväčším problémom Smer. Pokiaľ ide o vzťah k ostatným opozičným stranám, nekladieme vopred podmienky, o pomeroch vždy rozhodujú voľby.

O čo ide podľa vás v prezidentských voľbách?

Podporili sme Františka Mikloška, čím sa líšime od čudného správania KDH aj od KDŽP a napokon aj od Matovičovej strany. Obávam sa dôsledkov, aké by na našu politiku malo vytvorenie jednoty za každú cenu, a to už pred prvým kolom.

Dovoľte príklad z Poľska. Črtá sa tam vznik veľkej koalície všetkých proti strane Právo a spravodlivosť. Je dobré, aby sa aj umiernení kresťania spájali so socialistami a liberálmi proti iným kresťanom? Prvé kolo prezidentských volieb je dôležité. Ak nebudeme voliť kandidáta, ktorý presadzuje náš pohľad na svet, škodíme nielen sebe, ale aj nášmu štátu, takáto deformácia bude mať následky. Rokovať sa má po prvom kole.

Ste dlhodobo zviazaná s pro-life hnutím. Keby ste mohli o tom hlasovať minulý rok, podporili by ste Kotlebov návrh na obmedzenie interrupcií?

Pri tejto téme by som oddelila dve veci. Je tu otázka svedomia poslanca a otázka vydania svedectva voči ľuďom. Keby som sedela v slovenskom parlamente a nezahlasovala za tento zákon, tak by som sa neprevinila ani voči učeniu cirkvi, ani voči svojmu svedomiu. Vedela by som si to zdôvodniť. Iné je to v prípade vydania svedectva pre ľudí, ktorí tomu až do takej hĺbky nerozumejú. Pre nich tento zákon predstavoval áno alebo nie umelému ukončeniu tehotenstva. Čo je dôležitý moment, ktorý sa nedá len tak ignorovať.

Hlasovali by ste teda za?

Áno.

Mnohí kresťania sú dnes mobilizovaní témou Istanbulského dohovoru. Ten bol u nás schválený vo vláde v čase, keď vládnou stranou bolo aj KDH. Dnes téma polarizuje, mobilizuje na nej napríklad Harabin, aká je vaša pozícia?

Istanbulský dohovor je jasným príkladom toho, aký musíme dávať pozor, keď ideme za niečo hlasovať. Ak nemáme preštudované dokumenty, nemali by sme dať na prvý pohľad alebo dojem. Chápem to, že vtedajšia vláda za to zahlasovala. Väčšina jej členov si možno prečítala len nadpis tohto dokumentu a povedali si, že samozrejme urobia všetko preto, aby sa obmedzilo domáce násilie a násilie na ženách. Keby si to boli podrobne preštudovali, tak narazia na odsek štyri, kde bola definícia rodu. Boli by prišli na to, že celý Istanbulský dohovor je len zástierkou toho, aby sa prijal právne záväzný dokument, v ktorom bude táto definícia rodu. Pretože tá dovtedy v žiadnom právne záväznom dokumente nebola, museli ju tam dostať. To nie je konšpirácia, to mi povedala aj komisárka Reding.

Čo by Slovensko malo ďalej urobiť, aby sme to zastavili?

Nemalo by Istanbulský dohovor v žiadnom prípade ratifikovať. Ten náš podpis zatiaľ nehovorí o ničom inom, len o tom, že Slovensko súhlasí s procedúrou a dodržaním legislatívnych procesov, ktoré boli pri Istanbulskom dohovore použité. Ten podpis neznamená záväzok riadiť sa týmto dohovorom. Je pravda, že keď by sme podpis stiahli, boli by sme dva kroky k ratifikácii tohto dokumentu, inak len jeden. V budúcnosti sa bude treba ubrániť všetkým tým tlakom, ktoré prídu z EÚ. Ani Únia nemôže ratifikovať Istanbulský dohovor, kým ho neratifikujú všetky členské štáty. Pretože EÚ svojou ratifikáciou ručí za to, že vo všetkých štátoch bude Istanbulský dohovor dodržiavaný.

Váš dlhoročný blízky spolupracovník z Európskeho parlamentu Peter Stach už v čase, keď ste boli na odchode z KDH, prijal miesto na jeho eurokandidátke. Aj keď sa nakoniec kandidatúry vzdal, vyzeralo to zvláštne. Máme za tým vidieť názorové nezhody?

Nie je to celkom tak. Peter Stach bol na kandidátke skôr, ako som odišla z KDH. Kandidátom sa stal už v decembri a ja som odišla v januári. Bolo to jeho slobodné rozhodnutie a na našich vzťahoch to nezanechalo žiadnu negatívnu stopu.

Zatiaľ ste zverejnili len eurokandidátku. Každá strana by však mala mať predsedu. Kto bude predsedom Kresťanskej únie?

Predsedu oficiálne predstavíme na tlačovej konferencii, ktorá bude onedlho. Pre čitateľov Postoja ale môžem povedať, že minulý týždeň zasadol orgán Kresťanskej únie, ktorým je konferencia, ktorá ma zvolila za predsedu a štatutára.

Kresťanská únia vznikla prebratím a premenou existujúcej politickej strany. Nebolo možno poctivejšie zakladať stranu štandardne, to znamená vyzbierať desaťtisíc podpisov?

Aj toto bol legálny spôsob. A hoci sme najmä projektom do parlamentných volieb v roku 2020, chceli sme sa zúčastniť aj na eurovoľbách. Technicky by sme už nestihli podpisy vyzbierať. Do snemu, ktorý pripravujeme, však chceme vyzbierať minimálne toľko podporných podpisov, koľko treba na zaregistrovanie politickej strany, aby neboli pochybnosti.

Vy budete predsedníčka Kresťanskej únie a váš otec Anton Neuwirth je stále čestným predsedom KDH. Nie je to čudné?

Veľmi si vážim, že môj otec bol čestným predsedom KDH. Avšak čestný predseda je čestným predsedom, kým žije. To už je otázkou minulosti.

Ešte jedna otázka pre záujemcov o dejiny KDH. Táto strana prešla mnohými štiepeniami, ktoré bolo podľa vás zlomové?

Tie štiepenia mali rôzne dôvody, nedá sa hovoriť o jednoznačnom zlome. Zásadnou zmenou bolo, keď prestal byť predsedom Ján Čarnogurský, či skôr, keď postupne, v priebehu nejakého času prestal byť v strane autoritou. Samozrejme, ďalším kľúčovým momentom bolo obdobie predtým, ako sa KDH nedostalo do parlamentu. Bol to moment pasivity, rezignácie, začalo sa strácať to, čo bolo KDH dlho vlastné, úzka prepojenosť s členmi a voličmi.

Alojz Hlina prezentuje svoje účinkovanie v KDH aj ako zápas s takzvanou starou gardou. Stanú sa ľudia starej gardy, bývalí poslanci a funkcionári, súčasťou vašej strany?

Zatiaľ tam nie sú. Sme otvorení pre každého, komu sú blízke naše hodnoty. Nebudeme kádrovať, kto sa k nám môže a nemôže pridať. Chceme, aby kresťania mali stranu, ktorej môžu veriť. Pre každého je dosť práce.

 

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo