Podkúvanie koňa (Vojtech Mihálik)

Podkúvanie koňa (Vojtech Mihálik)

Vojtech Mihálik, archív TASR, Magda Borodáčová, 29. júla 1965.

Rozporuplný básnik, ktorý písal skvosty, ale aj smeti v službe komunistickej ideológie.

Vojtech Mihálik
Podkúvanie koňa

Spotený piatok. Praží. Treba podkuť koňa.
Vyhni sa vyhni. Ktože sa ťa opýta,
či nebolí, keď odstruhnú ti z kopyta?
Dymí sa voda, v ohni priškvrčaná vôňa.

Vraj nebolí. Tak rúbu drevo bez nátoňa
a z mechov živia plameň. Máš ho dosýta
už na podkove. Skončila sa vizita.
Horúce slzy klincov pod kopytom zvonia.

Život mi neraz veru odstruhol kus päty.
Podkovy ťažké vybral. Menšie neboli.
V ohni a v dyme som sa škvaril ani svätý.

Tak cválaj vpred! A cesta – samé hrboly.
Železné stopy teda vbíjam do planéty.
A kováč v krčme ziape, že to nebolí.
 

Vojtech Mihálik (1926 – 2001), básnik, prekladateľ, publicista, redaktor a politik, šéfredaktor a riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ, je, ako píše Daniel Hevier, „rozporuplná osobnosť slovenskej kultúry“. A pokračuje: „Jeho dielo je kvalitatívne nevyvážené, skvosty sa striedajú so smeťami. Svoju poetologickú virtuóznosť dokázal ľahkomyseľne a beztrestne dávať do služieb zločinnej ideológie. Doplatil na to spôsobom najkrutejším: aj jeho nesporné hodnoty celá jedna generácia nedokáže čítať objektívne a s láskou.“

Jeho, myslím si, že peknú báseň Podkúvanie koňa, som vybral z vydania Vojtech Mihálik: Posledná prvá láska (Smena, Bratislava 1989, druhé vydanie, ilustrácie Igor Rumanský, prebal, väzba a typografia Pavol Blažo).
                                                                                                 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo