Rímske večery II.

V živote každého národa sa občas vyskytnú okamihy, ktoré svojou výnimočnou silou presiahnu chvíľkovosť bežnej udalosti a medzi ľuďmi vytvoria pocit súdržnosti a jednoty. Žiaľ, väčšinou sú to udalosti tragické.

Počas posledných pár týždňov prežívali svoj „silný príbeh“ aj Taliani. Napriek svojej reálnosti mal mnoho čŕt, ktoré ho pripodobňovali k lacným americkým akčným trilerom. Teroristická skupina, unesený civilista, požiadavka výkupného, vyjednávanie, nasadenie armády a nakoniec šťastný happy end. Ten však v prípade únosu talianskeho misionára Giancarla Bossiho nebol automaticky predvídateľný.

Páter Bossi pôsobí vo filipínskej farnosti Payao, ktorá leží na druhom najväčšom filipínskom ostrove Mindanao, už dvadsaťsedem rokov. So svojimi 190 centimetrami vyzerá medzi útlymi filipínskymi roľníkmi ozrutne. Veď preto mu aj prischla prezývka "gigante buono" (dobrý obor). „Desiateho júna na sviatok Božieho Tela som o siedmej slávil svätú omšu vo farskom kostole v Payao. Potom som na motorke cestoval do Bulawanu, kde som mal slúžiť ešte jednu omšu. Normálne mi cesta trvá asi štyridsať minút. V istej chvíli som zbadal ľudí v uniformách. V prvom momente ma napadlo, že sú to vojaci,“ opisuje deň únosu páter Bossi. Nešlo však o vojakov, ale o jedenástich ozbrojencov, ktorí misionára zajali a tridsaťdeväť dní presúvali po rôznych častiach ostrova. O totožnosti únoscov sa ešte stále vedú diskusie. Podľa niektorých zdrojov išlo o extrémistov zo skupiny Abu Sayyfa, ktorá je napojená na teroristickú sieť Al-Káidy. Pravdepodobnejšie však je, že za únosom stáli členovia miestneho Moroského islamského oslobodzovacieho frontu (MIOF).

Okolo prípadu bolo spočiatku ticho, až kým sa ho nechytili média. Denník Il Giornale obvinil vládu z nečinnosti a kresťanský týždenník Famiglia cristiana pri príležitosti mesiaca od únosu vyrukoval s naliehavým nadpisom Ale veď páter Bossi je talianskym občanom. Filipínska vláda do pátrania po nezvestnom nasadila aj armádu, ktorá v bojoch s miestnymi povstalcami stratila niekoľko vojakov.

„Chceli peniaze, aby mohli kúpiť zbrane, a dôvod, prečo ma uniesli, bol, že som Talian, čiže nie Filipínec, a vláda sa bude v každom prípade usilovať oslobodiť ma,“ objasnil motív únosu v rozhovore pre Radio Vaticana páter Bossi. Čo však fungovalo v prípade talianskeho novinára Daniela Mastrogiacoma, ktorého začiatkom marca uniesli v Afganistane príslušníci hnutia Taliban, tentoraz nefungovalo. „Za prepustenie pátra Bossiho nebolo zaplatené žiadne výkupné,“ potvrdil hovorca Konferencie biskupov Filipín Pedro C. Quitorio. „Každý deň sme sa rozprávali, viac alebo menej. Oni sa modlili aj ja som sa modlil. Jedna z otázok, ktorú som im kládol, a ktorú som kládol aj samému sebe, znela: Vidím, že vy sa modlíte s puškou napravo a ja unesený naľavo: modlíme sa teda k tomu istému Bohu alebo k inému?“ Tieto slová pátra Bossiho sú silným odkazom prípadu.

Zo šťastného konca drámy sa určite najviac tešila pani Amalia, matka Giancarla Bossiho, ktorá 19. júla, v deň prepustenia svojho syna, oslávila 87. narodeniny. „Túžime vidieť Giancarla. Pripravím mu kukuričnú kašu, ktorú má tak rád,“ neskrývala svoju radosť ani pátrova sestra Pinuccia.

Imrich Gazda
Písané pre týždenník ZRNO a portál Postoy.sk

Foto: internet (Giancarlo Bossi)

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo