Prezidentskí kandidáti diskutovali s redaktormi Postoja

Prezidentskí kandidáti diskutovali s redaktormi Postoja

Foto – Andrej Lojan

V Divadle Malá scéna STU sa konala prezidentská diskusia denníka Postoj.

Videozáznam z diskusie bude dostupný na našej webovej stránke v stredu podvečer.

S kandidátmi na prezidenta Marošom Šefčovičom, Robertom Mistríkom, Zuzanou Čaputovou, Štefanom Harabinom, Milanom Krajniakom a Františkom Mikloškom debatovali redaktori Postoja Martin Hanus a Jozef Majchrák.

Prvým okruhom, o ktorom kandidáti diskutovali, bola situácia okolo Ústavného súdu.

Maroš Šefčovič povedal, že mu chýbala dohoda v koalícii a koalície s opozíciou. Opätovne skritizoval prezidenta Andreja Kisku, že sa do riešenia situácie nevložil ešte minulý rok. 

Podľa Milana Krajniaka bola drvivá väčšina poslancov odhodlaná zvoliť minimálne šiestich kandidátov, prekážkou bol predseda Smeru. „Považujem za nehoráznosť, že Fico si vzal celý štát za rukojemníka,“ uviedol Krajniak.

„O Robertovi Ficovi vieme všetko – padol a musí odísť,“ reagoval František Mikloško. „Hovorme o niekom inom – o Bélovi Bugárovi a Moste-Híd. Za vzniknutú situáciu nie je zodpovedný Fico, ale Bugár.“

Šefčovič počas diskusie niekoľkokrát zopakoval, že sa mu nepáči neustále vracanie sa k osobe Roberta Fica. „Niektorí kandidáti tu majú jedinú agendu – Fica,“ kritizoval Šefčovič s tým, že samotný Fico sa dnes vyjadril, že už na ústavného sudcu kandidovať nebude.

„Nech zdvihne v sále ruku ten, kto ešte čokoľvek verí Robertovi Ficovi,“ reagoval Robert Mistrík.

Ďalší z diskutujúcich, Štefan Harabin, poznamenal, že na Ústavný súd nepatria žiadni aktívni ani bývalí politici. „Naopak, patria tam skúsení, minimálne 60-roční ľudia, tak, ako to vidíme v zahraničí,“ dodal Harabin.

Moderátori diskusie sa konzervatívnych prezidentských kandidátov pýtali aj na to, či by za ústavného sudcu vymenovali aj kandidáta s extrémne liberálnymi názormi. Podobnú otázku položili aj liberálnym kandidátom. „Vymenovala by som za ústavného sudcu aj človeka, ktorý vyznáva konzervatívne hodnoty. Podstatné je, aby bol odborne a morálne spôsobilý,“ odpovedala Zuzana Čaputová.

V ďalšom kole sa moderátori pýtali, či by kandidáti menovali za nového ministra bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Všetci sa zhodli, že by postupovali v súlade s ústavou, no z pozície prezidenta by tlačili na to, aby menovaný nebol.

Ďalšou otázkou bolo, či by v prípade víťazstva Smeru v najbližších parlamentných voľbách menovali Roberta Fica za premiéra. Aj tu sa všetci kandidáti odvolávali na postup v súlade s ústavou a podľa vlastných slov by rešpektovali, ak by mal v parlamente po voľbách väčšinu. „Bol by som však aktívny hráč a vplýval na to, aby vláda na čele s Ficom nevznikla,“ reagoval Mistrík.

Štefan Harabin sa jasnej odpovedi vyhol. „Nemenoval by som vládu, v ktorej by boli korupčníci.“

Moderátori sa ďalej pýtali na to, či by v prípade víťazstva strany ĽSNS menovali Mariána Kotlebu alebo iného člena tejto strany za premiéra. Zuzana Čaputová povedala, že by využila všetky sily na to, aby k tomu nedošlo.

„Na 90 percent nie, ale nechávam si desať percent, ak by tu bol ešte niekto horší,“ odpovedal Milan Krajniak.

„Vymenovať fašistu za ministra je priveľa,“ vyhlásil Robert Mistrík. „Ľudia očakávajú, že to prezident nepripustí.“

„Odkiaľ viete, že Kotleba je fašista?“ reagoval Harabin na Mistríka.

„Na to, čo sa deje okolo Salviniho a Le Penovej, sa pozerám s veľkými obavami,“ reagoval Šefčovič na otázku smerujúcu k vzostupu protestných hnutí v Európe.

Naopak, Krajniak sa na vzostup Salviniho pozerá s veľkou nádejou. „Za rok svojho pôsobenia vo vláde zastavil príliv migrantov. Rovnako oceňujem aj pôsobenie rakúskej vlády zloženej z ľudovcov a slobodných.“

Najkritickejší pohľad na EÚ prezentoval Harabin. „Únia by sa mala vrátiť k tomu, prečo vznikla, a nemala by prekračovať svoje kompetencie. Keď je raz migračná a azylová politika v rukách štátov, tak to má rešpektovať. Únia jednoducho musí slúžiť členským štátom,“ apeloval Harabin.

Čaputová s Mistríkom sa zhodli na tom, že Únia je jedinou alternatívou pre našu krajinu a problémy, ktorým čelí, zvládne len vtedy, keď bude jednotná. Mistrík však zároveň dodal, že nanucovanie kvót bolo nešťastné a Slovensko sa zachovalo správne, keď sa im vzoprelo.

 

 

„Nikoho som na vzdávanie v kampani nevyzýval,“ reagoval Robert Mistrík na výhradu, že tlačil na ostatných kandidátov, aby sa vzdali v prospech neho. Podľa vlastných slov priniesol v kampani silné témy ako právo a spravodlivosť, ekonomické otázky a environmentálne témy.

Zuzana Čaputová v reakcii na pochybnosti o podnikaní predsedu Progresívneho Slovenska povedala, že zistenia, ktoré priniesol portál Aktuality.sk neanalyzovala a nechala si ich vysvetliť právnou firmou, ktorej dôveruje. „Pán Štefunko nemal z týchto obchodov žiaden zisk,“ dodala.

Štefan Harabin odmietol priamo odpovedať na otázku, že za podporou jeho kandidatúry stoja záujmy rodiny Lexovcov. „Môžem sa nad tým zasmiať?“ reagoval Harabin s tým, že s Lexom sa naposledy stretol v období, keď bol ministrom spravodlivosti.

„O aktivitách Rudolfa Zajaca som sa s ním nebavil. Je to môj priateľ, prispel mi na kampaň sumou 5-tisíc eur,“ odpovedal František Mikloško, keď sa ho moderátori pýtali na exministra zdravotníctva, ktorý patrí medzi jeho podporovateľov, hoci existuje všeobecná zhoda, že za jeho pôsobenia na ministerstve mala skupina Penta neprimerane veľký vplyv na fungovanie zdravotníctva aj tvorbu zákona.

Maroš Šefčovič dostal otázku, čo cítil, keď si prečítal posledný článok Jána Kuciaka, kde písal o personálnych prepojeniach dnes už zatknutého Vadalu na Úrad vlády. „Som za to, aby sa každé podozrenie vyšetrilo. Ja si vždy dávam na svojich spolupracovníkov pozor.“

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo