Chlapská výzva: Ako zladiť pravidelný šport a rodinu?

Chlapská výzva: Ako zladiť pravidelný šport a rodinu?

Ilustračné foto: Flickr.com/François BEGUIN

Štyria otcovia hovoria o tom, prečo a ako pravidelne športovať popri rodičovských povinnostiach.

Majú malé deti, náročnú prácu, aktívnu kariéru a pravidelne športujú. Ako to dokážu? Pýtali sme sa štyroch otcov rodín, ktorí to myslia aj so športom vážne. 

Deti im šport nevzali

Otec dvoch malých detí Michal Krčméry hrá jeden- až dvakrát do týždňa futbal, k tomu zhruba raz za tri týždne pridáva squash a ako veľký fanúšik klubu Manchester United nevynechá sledovanie žiadneho zápasu. 

Teraz, keď má rodinu, športuje podstatne menej, ako keď bol slobodný. Vtedy hrával futbal na regionálnej úrovni, čo znamenalo tri až štyri tréningy v týždni, plus víkendový zápas. 

„Časom však z dôvodu kombinácie viacerých zranení a založenia si rodiny už toto prestalo byt realistické,“ priznáva riaditeľ pre vládne záležitosti v Americkej obchodnej komore v SR. 

Popri rodine má Michal Krčméry stále dosť športových aktivít, navyše, od mája do októbra chodí s kamarátmi po Slovensku v rámci projektu Gól za život, o ktorom sme už na Postoji písali. 

„Ide o priateľské zápasy v rôznych regiónoch, prostredníctvom ktorých sa snažíme povzbudiť chalanov, aby tak, ako sú oporami na ihrisku, boli oporami, aj keď ich manželka či partnerka nečakane otehotnie,“ pripomína zmysel projektu. 

V Góle za život sa angažuje aj Jozef Kozák, ktorý hráva futbal a hokej – v priemere raz do týždňa oba športy. Pre Postoj hovorí, že ako otec rodiny športuje menej než v minulosti. „Ale športové aktivity opäť narastajú a deti nie sú prekážkou, skôr naopak, lebo športujeme spolu s deťmi, či už bicykle, futbal, alebo lyže,“ vraví. 

Kapitán tímu Gól za život Michal Krčméry poskytuje rozhovor komentátorovi Ľubošovi Hlavenovi. 

Marián Zimmermann pracuje ako psychológ v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva v Gelnici. Venuje sa vytrvalostnému behu, v prepočte približne štyri hodiny denne. Naši čitatelia ho môžu poznať z rozhovoru o behaní. 

Zaujímavé je, že Marián Zimmermann športuje pri rodine viac ako predtým. „S behom som začal až v období, keď som mal 28 rokov a tri deti,“ hovorí dvojnásobný víťaz série Tatry Prestige Tour. Na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach v roku 2016 bol zo Slovákov tretí, pritom od gymnaziálnych rokov, keď hral futbal, prakticky vôbec nešportoval. „Ale ani s futbalom sa môj aktuálny športový život nedá porovnávať. To boli jeden až dva tréningy týždenne, niekedy ani to, a v nedeľu zápas, ak ma tréner postavil,“ dodáva.  

„Šport v ,prime-time' sa dá robiť len spolu s deťmi. Hokej hrávam neskoro večer,“ vraví Jozef Kozák. Zdieľať

Že rodina nie je prekážkou aktívneho a častého športu, dokazuje aj Branislav Kuljovský, ktorý pracuje v súkromnej sfére a tiež v Kolégiu Antona Neuwirtha. Venuje sa najmä futbalu, ktorý sa snaží hrávať raz za týždeň. Okrem toho chodil v lete do posilňovne dva- až štyrikrát týždenne.

„Mám pocit, že teraz športujem viac ako za posledných desať rokov, čo prisudzujem tomu, že teraz mám partiu a priateľov, s ktorými môžem športovať, teda hrať futbal. Predtým som bol viac izolovaný,“ hovorí. Branislav má pritom tri malé deti. 

Ako to celé zladiť?  

Výkony a aktivity oslovených otcov rodín sú úctyhodné, no vynára sa kľúčová otázka – ako to dokážu zladiť. 

Marián Zimmermann tvrdí, že sa snaží o kompromis s tým, aby rodina bola na prvom mieste. „Beh je pre mňa veľmi dôležitý, ale neživím sa ním,“ vraví. Preto má prvú tréningovú fázu zaradenú skoro ráno, vstáva okolo štvrtej, pol piatej. Druhú, kratšiu fázu sa snaží skĺbiť s inými dennými aktivitami, ako je obedová prestávka alebo čakanie na deti v ZUŠ-ke a podobne.

Zimmermann priznáva, že šport ide v jeho prípade na úkor spánku. „Keďže najľahšie je odobrať si z dennej porcie času ten, ktorý mám vyhradený na spánok, tak výsledok je, že priemerne spím päť až šesť hodín,“ hovorí s tým, že to nie je ideálne, hlavne z pohľadu regenerácie. „Tú sa snažím rôznou improvizáciou dobehnúť, napríklad schladenie nôh po tréningu v ľadovej vode či snehu, masážny valec, pravidelný strečing.“

Šport v „prime-time“ sa dá realizovať len spolu s deťmi, vysvetľuje manažér Jozef Kozák. „Inak by to nešlo. Ale najmä hokej hrávam neskoro večer, čo je čas, keď všetci už spia,“ dodáva. 

„Ak manželka vidí, že trávim čas aj s ňou a deťmi, má pochopenie pre moje športové záľuby,“ hovorí Branislav Kuljovský. Zdieľať

Michal Krčméry považuje otázku športu za vec správneho životného štýlu. „Sem-tam je dôležité dokázať si vyčistiť hlavu a aj pri všetkých povinnostiach si nájsť čas na šport. Je to dôležité nielen z hľadiska psychohygieny, ale aj udržovania akého-takého zdravého životného štýlu,“ skonštatoval. 

A čo manželky? Kde je ich pozícia v prípade športujúcich manželov? Doma, na tribúne alebo v pozícii masérky? 

Manželky nechcú pupkáčov 

Podľa Branislava Kuljovského je dôležitý balans. „Nemôžem sa venovať iba práci a športu. Ak však manželka vidí, že trávim čas aj s ňou a deťmi, má pochopenie pre moje športové záľuby,“ hovorí. Manželka ho v športových aktivitách podporuje, pretože – ako sám hovorí – aj jej sa páči, keď nemá doma „pupkáča“.

„Hoci manželka sama k športu neprechováva veľmi silnú afinitu, rešpektuje to ako dôležitú vec pre mňa, s ktorou som vyrastal a ktorá je vo svojej podstate dobrá a prospešná,“ reaguje Michal Krčméry na otázku o manželke.

Manželka môže byť nielen podporou a fanúšičkou svojho manžela, ale v istom zmysle aj súčasťou tímu. „Je veľmi tolerantná, aj čo sa týka výdavkov, ktoré súvisia s behom. Ale hlavne vidí, že sa snažím trénovať čo najviac vtedy, keď deti spia alebo hrajú v ZUŠ-ke. Zároveň mi pomáha s regeneráciou, masíruje mi boľavé svaly a kĺby,“ dodáva Zimmermann, otec štyroch detí.   

Marián Zimmermann beží podtatranský polmaratón. (Foto: archív M. Z.)

Športujúci otcovia sú, pochopiteľne, vzorom pre svoje deti a otcovia zase radi svoje ratolesti zasvätia do športových aktivít. 

Tak je to aj v prípade Michala Krčméryho, ktorého štvorročná dcéra už chodila na plávanie, baví ju lyžovať a nedávno sa naučila samostatne bicyklovať. „Športy jej teda evidentne idú a mňa to teší. Dvojročný synček vedel povedať ,gól‘ ako jedno z úplne prvých slov a často so mnou pozerá zápasy Manchestru United,“ dodáva.  

Potomkov vedie k športu aj Jozef Kozák, ktorý má štyri deti – najstaršie má sedem, najmladšie jeden rok. 

„Najmä so staršími robíme všeličo možné, bicykle, lyže, futbal, hokej. V zime som postavil na záhrade malé klzisko, tak sme sa tam po večeroch s hokejkami všetci ,mlátili',“ hovorí. 

Okrem toho majú Kozákove deti vlastné aktivity, pričom ich berie aj na futbalové zápasy projektu Gól za život. „Cez polčas deti rady súťažia v kopaní jedenástok.“ 

Fyzickú aktivitu spolu s hudbou považujú Branislav Kuljovský s manželkou za dôležitú súčasť výchovy. „S chalanmi to je jednoduché, pretože tam to bude najmä o futbale. Futbal je niečo, k čomu mám vzťah a trochu ho aj ovládam. Prirodzene im teda budem môcť z toho niečo odovzdať. S dcérkou to je ťažšie, ale verím, že nájdeme niečo, čo ju bude baviť,“ hovorí. 

A ako sú na tom deti bežca a maratónca? Tie Mariána Zimmermanna sa už zúčastňujú na detských behoch. „Na pravidelný tréning nezostáva akosi čas a to ma trochu zlostí,“ tvrdí s tým, že deti sa často na rôzne preteky tešia, niekedy sa boja, majú trému, ale to všetko ich len posilňuje. 

„Netlačím na nich, nejde mi o to, aby boli za každú cenu prvé. I keď musím povedať, že sa im celkom darí a ony sa potom veľmi tešia, keď sa im podarí pódiové umiestnenie. Ale učia sa prijať aj prehru, čo je ešte dôležitejšie,“ uzatvára úspešný bežec. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo