Politika 14. február 2019

Päť otázok Štefanovi Harabinovi

František Mikloško
František Mikloško
Pán Harabin, čo platí vo vašom politickom a občianskom živote?
Pán Harabin, čo platí vo vašom politickom a občianskom živote?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

František Mikloško

Päť otázok Štefanovi Harabinovi
Foto: Michal Svítok/TASR

Pán Harabin sa v ostatnom období stáva obhajcom práv kresťanov. V 80. rokoch 20. storočia komunistická justícia súdila kresťanských aktivistov. Zúčastnil som sa na všetkých týchto súdoch v Justičnom paláci v Bratislave. Dovnútra nás väčšinou nepustili, stáli sme celý čas na chodbách, aby sme pri obednej prestávke, po ukončení pojednávania večer, alebo pri vynesení rozsudku už vnútri súdnej siene vyjadrili solidaritu prenasledovaným a súdeným kresťanom. Po vynesení nepodmienečného trestu tajnému saleziánovi Matejovi Rompfovi, ktorý sa ľudsky i nábožensky venoval rómskym deťom z detského domova, som na protest začal vykrikovať a následne som bol vykázaný zo súdnej siene.

Moja prvá otázka: Pán Harabin, Vás som na tých chodbách, keď súdili kresťanov, stáť nevidel. Prečo ste vtedy neprišli vyjadriť solidaritu prenasledovaným kresťanom na Slovensku? Kde ste vtedy boli a na akej strane ste vtedy stáli?

Pán Harabin dnes bráni život nenarodených detí, čo plne schvaľujem. Prvý zákon, ktorý povoľoval umelé prerušenie tehotenstva v Československu, bol prijatý pražským parlamentom v roku 1957. V roku 1986 došlo k značnej liberalizácii tohto interrupčného zákona, ktorý napríklad zrušil povinnosť rodičom, aby dali súhlas pre svoju neplnoletú dcéru, ak by na takýto zásah išla, zrušil povinnosť predstúpiť pred lekársku komisiu a podobne. Z iniciatívy Júliusa Brocku, neskoršieho poslanca NR SR za KDH, a jeho manželky Renáty sa na Slovensku spustila podpisová akcia občanov proti prijatiu tohto zákona v SNR. Zozbieralo sa vyše šesťtisíc podpisov. Odosielateľmi tejto petície do SNR sme boli Ján Čarnogurský a ja. 

KDH, ktorého som bol členom, sa po novembri 1989, keď bolo vo vláde, pokúsilo v parlamente dvakrát obmedziť zákon o umelom prerušení tehotenstva. Na jar 1992, druhýkrát začiatkom roku 2001 a navyše, keď v roku 2003 podala strana ANO do parlamentu návrh zákona, ktorý v tejto otázke situáciu ešte viac liberalizoval, KDH verejne vyhlásilo, že ak tento zákon bude prijatý, odíde z vlády. Moja druhá otázka znie: Pán Harabin, prečo ste sa ako minister spravodlivosti vo vláde Roberta Fica nepokúsili dať novelu zákona o obmedzení interrupcií? Prečo ste vždy len mlčali a až teraz vo svojej prezidentskej kampani sa k tomuto problému vyjadrujete?

Pán Harabin v ostatnom čase vystupuje proti utečeneckej a migračnej politike EÚ. Na začiatku roku 2003 na návrh vlády Mikuláša Dzurindu sa v parlamente hlasovalo o vyslaní našich vojakov do Iraku. Vystúpil som vtedy za klub KDH v rozprave a vyhlásil som, že KDH väčšinovo nebude za vyslanie našich vojakov hlasovať. Tento návrh nakoniec v parlamente prešiel hlasmi strán SDKÚ, ANO, SMK a HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Vojnou v Iraku sa začala tragédia exodu utečencov z tejto krajiny a neskôr aj zo Sýrie do Európy.

Moja tretia otázka: Pán Harabin, v roku 2006 ste sa stali nominantom Vladimíra Mečiara na post ministra spravodlivosti. Prečo ste sa nikdy nedištancovali od hlasovania HZDS pri vyslaní našich vojakov do Iraku, veď touto vojnou sa začala migračná vlna, ktorú dnes tak kritizujete?

Pán Harabin, vo svojom volebnom programe ste veľkým zástancom suverenity Slovenska a obraňujete ho voči diktátu Bruselu. Začiatkom roku 2008 vláda SR, v ktorej ste boli ministrom spravodlivosti, schválila tzv. Lisabonskú zmluvu a posunula ju do NR SR na hlasovanie. Táto zmluva okrem iného zaviedla, že ak nadpolovičná väčšina členských štátov, ktoré predstavujú nadpolovičnú väčšinu obyvateľov EÚ, niečo odhlasuje, tak to bude platiť. Touto zmluvou, za ktorú ste hlasovali, stratilo Slovensko svoju pôvodnú suverenitu v rámci EÚ.

V parlamente sme proti tejto zmluve hlasovali iba piati poslanci: Palko, Minárik, Bauer, Gabura a ja. Okrem spomínaného sme tiež dôvodili, že v preambule tejto zmluvy chýba akákoľvek zmienka o Bohu, resp. kresťanstve, ktoré sú pilierom európskych dejín. Za túto zmluvu v parlamente hlasoval Smer Roberta Fica, SNS Jána Slotu a HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Moja štvrtá otázka je: Pán Harabin, o akom diktáte Bruselu to dnes hovoríte, keď Vy ste svojím súhlasom s Lisabonskou zmluvou stáli pri zrode tohto diktátu?

A nakoniec moja piata otázka: Pán Harabin, čo platí vo Vašom politickom a občianskom živote? To, čo bolo za komunizmu, to, čo ste prezentovali, keď ste boli nominantom Vladimíra Mečiara, alebo to, čo hovoríte dnes?

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0