Spanie s deťmi v jednej posteli

Spanie s deťmi v jednej posteli

Foto Profimedia

Je spoločné spanie s deťmi aj vo vyššom veku zárukou vzťahovej väzby? 

Vzťahová výchova Williama Searsa, ktorá je dnes veľkým trendom najmä medzi mladými rodinami, odporúča spať s deťmi v jednej miestnosti, najlepšie v jednej posteli a čo najdlhšie, aby sa tak posilnilo puto medzi rodičmi a deťmi. Realitou mnohých viacdetných rodín potom je, že otec spí s jedným či dvoma deťmi v jednej izbe a mama s najmenším v druhej, aby ostal zachovaný princíp vzťahovej výchovy. V iných rodinách sa vytvorí veľké „letisko“ – pospájané matrace, aby sa do spálne zmestila celá rodina. Je podľa vás spoločné spanie s deťmi aj vo vyššom veku zárukou vzťahovej väzby? 

Katarína Winterová, doktorka pedagogiky, mediátorka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov.

Od istého obdobia vnímam, že otázka vzťahovej výchovy je témou, ktorá začala rozdeľovať ľudí. Každý rodič sa snaží, aby so svojím dieťaťom mal vzťah, puto a lásku. Rodič nechce zlyhávať vo svojom rodičovstve. Rodič sa dostane pod tlak, že ak nespĺňa všetky „kritériá“ vzťahovej výchovy, nebuduje si dostatočný vzťah s dieťaťom. Môže ľahko nadobudnúť pocit, že jeho dieťa si bude menej isté rodičovskou láskou, máta ho predstava, že dieťaťu je veľmi nepohodlne a možno až traumatizujúco, keď spí vo svojej posteli, že dieťa nie je dostatočne emocionálne sýtené… Ľahko sa potom môže stať, že problémy vo výchove (menšie či väčšie) rodič mylne pripisuje tomu, že dieťa príliš skoro spalo samo, že nebolo nosené, že aj plakalo niekedy viac…

Tak ako to je? Je spoločné spanie s deťmi aj vo vyššom veku zárukou vzťahovej väzby?

Nikto z rodičov nemá žiadnu radu ani príručku, ktorá vyrieši otázky rodičovstva. Neexistujú univerzálne odpovede pre vzťah rodič a dieťa – každý rodič, každá rodina má svoje vlastné prostredie a vzťahy, ktoré ho ovplyvňujú. Princípy vzťahovej výchovy sa nedajú vyžadovať od každého rodičovského páru rovnako. Každý pár má totiž inú hranicu schopnosti reagovania na dieťa. Výchova s láskou je potrebná, aby sa dieťa dokázalo zdravo odpútať od rodičov, dieťa sa potrebuje nasýtiť rodičovskej blízkosti a dôvery. A to dieťa potrebuje nielen prvý rok svojho života, ale aj vtedy, keď má desať rokov, aj vtedy, keď neposlúcha a keď je samostatné. Dieťa potrebuje vedieť, že rodič ho miluje. Kľúčom k vzťahovej väzbe – k akejkoľvek väzbe medzi rodičom a dieťaťom je láska a čas. Doprajte lásku a čas svojim deťom v takej miere, forme, v akej dokážete a chcete.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Azda každý, kto má aspoň tri deti, vie, aspoň v to dúfam, že neexistuje univerzálny model výchovy. Čo funguje perfektne pri jednom dieťati, vôbec nemusí fungovať pri druhom. Niektoré by sa „maznalo“ dvadsaťpäť hodín denne, inému stačí zopár nežných pohladení a úsmevov. Aj preto je výchova nielen dialógom, ale aj hľadaním súzvuku a dobrodružstvom.

Jiřina Prekopová (veľmi si jej prácu vážim) ponúkala model terapie pevným objatím. Moja známa, špeciálna pedagogička, ktorá má dcéru s autizmom, na jednej konferencii v Olomouci povedala: „Skúšala som pri nej všeličo. Najhoršie ale reagovala na terapiu pevným objatím.“ Návody. Niektorí si vyskúšali nie celkom úspešne americký návod „Sedem krokov ku šťastnému manželstvu“ dokonca niekoľkokrát. Márne.

V ponuke je dnes akceptujúca výchova, vzťahová výchova i anti-výchova. Stále si však myslím, že je dobré znovu sa vrátiť k Z. Matějčekovi a jeho knihe Co děti nejvíc potřebují. Je tam aj prijatie, aj pripútanie, aj osamostatňovanie sa, sprostredkovanie hodnôt i otvorená budúcnosť. A pokorná inšpiratívna láskavosť a múdrosť. Tie vo výchove, my aj dieťa, azda najviac potrebujeme. Ak ich máme, „letisko“ na budovanie vzťahu je druhoradé.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo