Nový problém v medzinárodnej politike: Súkromné armády

Nový problém v medzinárodnej politike: Súkromné armády

Kto velí a komu sa zodpovedajú jednotky ruských žoldnierov Vagnerovcov?

Keď raz bude niekto vysvetľovať počiatok novej éry v 21. storočí, dobrou ilustráciou bude Sýria alebo Venezuela. Vojenský režim s prvkami demokracie, krajina bohatá na ropu, ktorá sa dostala do ekonomických problémov oveľa hlbších ako Weimarská republika alebo prepad ekonomiky v Rusku po páde Sovietskeho zväzu, ale najmä krajina, na ktorej možno ukázať ako veľmi sa zmenil svet. Napríklad, že tzv. Monroeova doktrína už dávno neplatí. Američania sa síce vyjadrili k výsledkom volieb, senátor Rubio o téme hovorí najviac, ale je to Čína (a jej pôžičky), koho postoj je určujúci.

A niekde pod čiarou treba spomenúť aj Rusko. Nie kvôli tomu, že by automaticky bolo na opačnej strane ako Washington, kvôli niečomu subtílnejšiemu. Koncom januára sa v Karakase objavilo pravdepodobne niekoľko stoviek ruských žoldnierov, ktorí patria k tzv. Vagnerovcom, predpoklad je, že by mali v prípade potreby zabezpečiť osobnú bezpečnosť prezidenta Madura.

Je to svet, ktorý vznikol niekedy po invázii do Iraku (a do značnej miery aj v dôsledku tejto invázie), štáty, ktoré majú svoje záujmy, nemajú vždy ochotu znášať domáce politické náklady spojené s financovaním a obeťami vojenských operácií v krajinách ako Irak, Líbya či Sýria.

Keď nedávno prezident Trump vyhlásil, že sa americkí vojaci stiahnu zo Sýrie, jednou z najzaujímavejších reakcií bolo niečo, čo vôbec nezaznelo: totiž kritika, že americkí vojaci tam predsa vôbec nemajú byť, o žiadnej takej misii nerozhodlo nadnárodné teleso ani americký Kongres. To, že takáto reakcia v podstate ani nezaznela, ukazuje, ako sme si na pravidlá nového sveta už zvykli.

Súkromným armádam sa začalo dariť práve v spomínanom Iraku, americká vláda potrebovala zabezpečiť bezpečnosť, ktorú outsourcovala na súkromné armády. Najznámejším je príbeh firmy Blackwaters, dnes premenovaná na Academi, ktorá je mimoriadne bojaschopná, podľa niektorých zdrojov momentálne najlepšia súkromná armáda na svete. Podobne ako ďalšie armády (Triple Canopy, Dyn Corp, Eriny´s, G4S) vyrástla najmä vďaka zákazkám v Iraku.

Podobným prípadom je aj Unity Resources Group, armáda, ktorá dokázala úspešne chrániť austrálsku ambasádu v Bagdade, v jej radoch bojuje vyše tisícky žoldnierov a vojenských veteránov z Austrálie, USA či britskej armády. Defion Internacional má sídla v Peru, Dubaji, na Filipínach a Srí lanke, je to súkromná armáda, ktorá čerpá zázemie v rozvojových krajinách, jej prednosť je preto žiadna väzba na Ameriku.

Poďme k Rusom. Ich obdobou tohto trendu, ale s ruskými špecifikami sú najmä Vagnerovci.  

Rusi sa inšpirovali na Západe, ale stvorili niečo svojsky ruské: v krajine, kde sú zákonom zakázané súkromné armády, ich existuje viac, najnovšou je tzv. Patriot, svoj význam najmä v Sýrii ešte v roku 2013 zohrali Slovanské jednotky (Slavjanskij korpus), ktoré boli registrované v Hongkongu, všetky základné prvky súkromnej armády spĺňajú aj ozbrojené jednotky verné čečenskému vodcovi Kadyrovovi. Najúspešnejší a určite najznámejší sú ale spomínaní Vagnerovci.

Kto ich riadi? Na niektorých weboch nájdete informáciu, že ich zakladateľom je Dmitrij Utkin, ktorý regrutoval žoldnierov do Sýrie a inde, na iných weboch sa píše o Jevgenijovi Prigožinovi, ruskom biznismenovi a oligarchovi, ktorý má blízko k prezidentovi Putinovi. Z niektorých neoficiálnych a polooficiálnych zdrojov vyplýva, že Vagnerovci fungujú pod kontrolou ruskej tajnej služby FSB a Kremľa. Ich služby sú žiadané, keď ide o delikátne a politicky náročné operácie (anexia Krymu, eskalácia konfliktu na východe Ukrajiny), odkiaľ sú ale po vykonanej operácii stiahnutí, ale aj na presne opačné zadanie: boj zblízka, o čom svedčia neobvykle vysoké obete, ako sa píše v jednej správe.

Vagnerovci sú veteráni druhej čečenskej vojny (preto aj pre iné dôvody je absolútny zákaz Čečenov v ich radoch), bojovali v Donbase, podľa niektorých správ aj v Líbyi a Jemene (v podstatne menších počtoch), v Sudáne či Stredoafrickej republike. Podobne ako západné súkromné armády aj Vagnerovci nemajú len „vládne zákazky“, ale aj biznis-kontrakty, často ide o skorumpovaných lídrov alebo záujmy veľkých energetických firiem. A teraz sú vo Venezuele.

Spájať ale Vagnerovcov s Kremľom nemožno absolútne, dôkazom je niekoľkohodinová bitka 7. februára 2018 pri sýrskom meste Khašam. Ruskí žoldnieri sa zrazili s kurdskými jednotkami pod ochranou Američanov, Američania podnikli tvrdý úder s veľkou leteckou podporou, v dôsledku čoho 50-100-150 a možno až do 200 Rusov zahynulo v boji, kde neboli žiadne americké straty. Pri takej vojenskej nerovnováhe nejde o prekvapivú vec, prekvapujúce je niečo iné: Američania vedenie ruskej armády v Sýrii o tejto operácii informovali, vedenie ruskej armády ale informáciu zjavne neposunulo ďalej, Vagnerovcom. Tí prišli o väčšinu svojich obetí v Sýrii za 4 hodiny.

Niektoré médiá to spájajú s nedorozumením meno ministrom obrany Sergejom Šojgu-om a oligarchom Jevgenijom Prigožinovovom. Dôkazom má byť aj slabší prísun zbraní z ruskej armády pre potreby Vagnerovcov a napokon, niektoré zdroje píšu aj o zhoršení vyplácania žoldu. Ten má byť asi na úrovni 2500 dolárov plus bonusy, po troch mesiacoch aj stopercentné. Potvrdiť ale takéto správy je takmer nemožné. V každom prípade, keby boli Vagnerovci priamo spojení s Putinom alebo Kremľom, k podobnému masakru by zrejme nemohlo prísť. Napovedá to skôr o tom, že ich pozícia sa môže meniť a nie je závislá od rozhodovania prezidenta ani riaditeľa tajnej služby.

Za to vďaka ruskej sekcii rádia Slobodná Európa vieme, za čo títo Rusi bojujú: „Nie je žiadna sýrska vojna, nie je žiadna ukrajinská vojna. Je iba vojna medzi Ruskom a Spojenými štátmi,“ povedal jeden veterán pre RFE/RP. Čo-to to napovedá o „politickom školení“, ako sa tomu u nás kedysi hovorilo.

Vráťme sa späť do dnešných dní, možno aj z perspektívy Venezuely.

V medzinárodných vzťahoch sa vyvinul nový aktér: súkromné armády, s istým vplyvom štátov, v ktorých sídlia, v pozadí. Niekde je ten vplyv vyšší (Rusko), niekde nižší, ale súčasne regulovanejší (USA), niekde veľmi nízky (Peru). Pre svet je to problém.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo