Chceme chrániť nielen dieťa, ale aj ženu

Chceme chrániť nielen dieťa, ale aj ženu

Foto: P. Rábara

Rozhovor s Patrikom Daniškom o návrhu zákona, ktorý by zrušil potraty na žiadosť.

Poslanci parlamentu by mali čoskoro hlasovať o novele potratového zákona, ktorý predkladá Richard Vašečka. Jedným z hlavných autorov tohto legislatívneho návrhu je pro-lifer Patrik Daniška, s ktorým sme sa rozprávali o tom, čo by zákon priniesol, ako chráni ženy a či má pro-life hnutie plán B v prípade jeho odmietnutia. 

Z čoho ste vychádzali pri tvorbe návrhu zákona, ktorý predkladá poslanec Vašečka? 

Vychádzame z toho, že každý človek má ľudské práva a má ich nie preto, aký je, ale kým je. Preto má mať každý človek rovnaké práva. Dnes to však neplatí. Tento návrh zákona nás má zásadným krokom priblížiť k cieľu, ktorým sú ľudské práva pre všetkých. 

Zástancovia potratov však zvyčajne hovoria, že ide o slobodu voľby a integritu matky.

Áno a tiež argumentujú, že štát nemá vstupovať do života ľudí. To vnímam ako správny princíp, štát by naozaj nemal neprimeraným spôsobom vstupovať do života človeka. Ale pravdou je, že štát v niektorých oblastiach vstupuje a musí vstupovať do života, pričom jednou z takých oblastí je ochrana samotného života. Keby som chcel niekoho zabiť na ulici, tak mi v tom štát bude brániť. 

Pozrite si:
Fotografie z protestu pred parlamentom Zdieľať

A tu je dôležité, aby štát pri takejto ochrane nikoho nediskriminoval. Keď je neprípustné, aby sme zabili dvojročné dieťa s Downovým syndrómom, prečo by sme ho mali mať právo zabiť pred narodením? To isté platí pri človeku, ktorý bol počatý znásilnením. Keď niečo nie je dôvod na zabitie narodeného človeka, nemôže to byť dôvod na zabitie nenarodeného.

Je tu len jedna špecifická okolnosť, že dieťa je v tele matky. Ak je matka ohrozená na živote, môže podstúpiť liečbu, hoci by jej neželaným dosahom bola smrť dieťaťa. Samozrejme, pokiaľ sa dieťa nedá zachrániť inak.

Vašečkov návrh ale obsahuje viacero výnimiek z ochrany života.

Súčasný stav umožňuje potraty z mnohých dôvodov. Novela neruší všetky, lebo by to nebolo priechodné. Takéto pokusy boli v minulosti, ale zatiaľ neboli úspešné. Aby bol zákon priechodnejší, legálny by zostal potrat v prípade ohrozenia života a zdravia matky, trestného činu a ťažkého poškodenia dieťaťa.

dôvodovej správe argumentujete aj verejnou mienkou, pričom vychádzate zo série prieskumov agentúry Focus. Ten posledný pre denník Postoj však hovorí o tom, že zástancovia obmedzenia potratov sú s odporcami zmien približne na rovnakej úrovni. 

To platilo, keď sa pýtali, či sa má meniť zákon. No ľudia nemajú presné informácie o súčasnom zákone. Keď sa opakovane skúmala otázka, z akých dôvodov by mal byť potrat dovolený, ukazovalo sa, že skupina ľudí, ktorá hovorí, že potrat by mal byť dovolený z akýchkoľvek dôvodov, je vždy v menšine. Bývalo to okolo 25 percent, v poslednom prieskume toto číslo narástlo, ale musíme si počkať na ďalšie prieskumy, či ide o trend alebo len nejaký výkyv. 

Vychádzame z toho, že najväčšia skupina sú tí, čo majú problém s potratmi, ale schvaľujú ich v ťažkých prípadoch, ako je znásilnenie, ohrozenie života matky a ťažké postihnutie dieťaťa. 

"Hovorí sa, že potrat je slobodná voľba ženy, lenže v praxi je to často tak, že chlap povie, nech si to vyrieši sama, inak sa môže zbaliť a odísť." Zdieľať

Preto si myslíme, že logickým krokom je zmena, že sa zrušia potraty na žiadosť a ponechajú sa výnimky, ktoré verejná mienka najviac schvaľuje. Takýto model funguje v Poľsku, je to tiež štandard v krajinách Latinskej Ameriky a chceme ukázať, že je toto cesta, kadiaľ sa dá uberať. 

Nie je to príliš veľký skok? 

Je to pomerne veľký skok, čo sa týka počtu potratov. Schválenie tohto zákona by znamenalo ochranu pre asi 80 percent nenarodených detí, čo je asi 6 000 zachránených detí ročne. Ale väčšina ľudí nemá problém zrušiť potraty na žiadosť, z tohto hľadiska by šlo skôr o zosúladenie zákona s verejnou mienkou. 

Nemôže dôjsť k zneužitiu spomínaných výnimiek? 

Nad týmto sme sa zamýšľali a dali sme tam ustanovenia, ktoré majú riziko zneužitia zmenšiť. Návrh napríklad vyžaduje, aby ohrozenie matky a poškodenie dieťaťa, pre ktoré má byť umelý potrat vykonaný, bolo preukázané, a to dvomi lekárskymi správami. Ak má byť dôvodom potratu trestný čin, podmienkou má byť aj doloženie vyjadrenia prokurátora o dôvodnom podozrení, že sa takýto trestný čin stal. Dnes takéto pravidlá v legislatíve nemáme. 

V čom sa líši váš návrh zákona v porovnaní s Kotlebovým?

V našom návrhu sú trochu inak naformulované spomínané výnimky a ich preukazovanie. Vašečkov návrh navyše obsahuje ustanovenia, ktoré majú za cieľ ochrániť matky pred núteným potratom. Ale tá najdôležitejšia časť je zrušenie potratov na žiadosť, čo riešia obidva návrhy.

V čom má spočívať ochrana matiek pred núteným potratom? 

Tento bod zahŕňa tri podmienky. Po prvé, zdravotníci nesmú tehotnú matku nabádať, aby potrat podstúpila. Niekedy sa stáva, že keď trebárs mamička zistí, že čaká postihnuté dieťa, tak niektorí lekári sa vyjadria pomerne tvrdo: To si chcete nechať? Je nezodpovedné priniesť na svet postihnuté dieťa a podobne, čím vytvárajú istý tlak na ženu.

Odkiaľ toto viete? 

Sú to skúsenosti žien a ľudí pracujúcich s takýmito ženami. Niektorí lekári vnímajú ako osobné zlyhanie, keď nezabránia narodeniu postihnutého dieťaťa. Je to istá eugenická mentalita z minulosti, ktorá stále pretrváva. 

Druhý bod spomínanej ochrany pred núteným potratom spočíva v tom, že ak existuje podozrenie, že ženu niekto tlačí do potratu, tak ju lekár poučí, že má právo potrat nepodstúpiť. A tretím bodom je, ak lekár zistí alebo má podozrenie, že niekto na ňu vyvíja nátlak s násilím, tak to musí nahlásiť polícii. 

Lebo bohužiaľ, niekedy je lekár tichým komplicom násilníka.

Máte k týmto tvrdeniam nejaké dáta? 

České Hnutí pro život prevádzkuje telefonickú poradňu a z ich štatistiky vypláva, že asi desať percent žien, ktoré sa na poradňu obráti, spomína prvok násilného nútenia. Celkovo bolo pod tlakom 47 percent prípadov. 

V dôvodovej správe citujete aj ďalší prieskum... 

Ide o sociologický výskum, ktorý porovnával vplyv umelého potratu na posttraumatickú stresovú poruchu u Američaniek a Rusiek. Výskum ukázal, že pod tlakom bolo 37 percent Rusiek a 64 percent Američaniek. 

"Považujem za škandál, že sa zo Slovenska stala destinácia potratovej turistiky." Zdieľať

V inej štúdii sa objavili podobné výsledky, a síce 58 percent žien šlo na potrat preto, aby vyhoveli iným ľuďom, a až 74 percent nepovažovalo svoje rozhodnutie za úplne slobodné a bez čo i len slabého nátlaku okolia. Okolo 28 percent uviedlo, že šli na potrat zo strachu, že inak stratia svojho partnera.

Čo to znamená? 

Často sa hovorí, že potrat je slobodná voľba ženy, lenže v praxi je to často tak, že chlap žene povie, nech si to vyrieši sama, že je to jej problém, inak sa môže zbaliť a odísť. A niektorí násilníci ženu do potratu vyslovene donútia.

Z dôvodovej správy dosť cítiť, že prízvukujete ochranu ženy. Bol to zámer?

Áno, ja to vnímam tak, že potrat má dve obete – dieťa aj matku, ktorá prichádza nielen o materstvo, ale zákrok môže mať pre ňu vážne fyzické a psychické dôsledky. Navyše, ak vníma potrat ako problém a nechá sa do toho dotlačiť, následky sa výrazne zhoršujú. 

Nový zákon má riešiť aj problém v súvislosti s potratmi cudziniek na Slovensku. Ako to chce legislatíva riešiť?

Ukázalo sa, že k nám chodia zväčša Poľky na potraty. Za rok 2017 išlo o 1 400 potratov. Niektoré klinky majú z toho biznis a vyslovene aj reklamu zameriavajú na poľskú klientelu. Považujem za škandál, že zo Slovenska sa stala destinácia potratovej turistiky. 

Naša súčasná legislatíva síce nedovoľuje cudzinkám potrat na žiadosť, ale situácia je z právneho hľadiska zložitejšia pre rôzne prvky, ako je európska úprava a podobne. Faktom ale je, že k nám chodia už dlhšie, hoci sa údaje o zákrokoch reportujú až od roku 2017. Parlament by na to mal zareagovať.

Ako to teda rieši váš návrh? 

Potrat by podľa tohto zákona nebol cudzinke umožnený s výnimkou ohrozenia života alebo zdravia. Čiže napríklad ak bude prechádzať cez Slovensko a nastanú jej vážne komplikácie. Ale nemôže sem len tak prísť, aby jej spravili potrat na žiadosť. Obidva návrhy zákona to explicitne zakazujú a je to v nich jednoznačnejšie naformulované. 

Predkladateľ návrhu, ktorého ste spoluautor, sa spája v médiách so vznikom novej kresťanskej strany. Ako sa k tomu staviate?  

Ja tieto dve veci nespájam. Myšlienka navrhnúť tento zákon vznikla v čase, keď parlament odmietol návrh Mariana Kotelbu, pričom časť poslancov hovorila, že nemá problém s obsahom, ale s osobou navrhovateľa. Vtedy Richard Vašečka povedal, že teda predloží svoj návrh, ktorý by už nemali mať problém podporiť, čo vnímam ako logický a správny krok. Oslovil s tým viacerých ľudí, či by sme mu pomohli zákon napísať.

Ja som sa do tohto rád zapojil, lebo ide o dobrú vec. Keď som sa dozvedel o úvahách o novej strane, veľmi ma to nepotešilo. Objavilo sa to totiž presne vtedy, keď sme spustili petíciu na podporu zákona. Ľudia mohli byť zmätení a namiesto toho, aby podporili petíciu, mohli mať obavu, aby tým nepodporili nejaké iné veci. Chápem, že politici musia riešiť obsahové témy a súčasne aj rôzne stranícke záležitosti, a tieto idú paralelne popri sebe. Pri petícii nám spojenie týchto dvoch inak nesúvisiacich vecí ale nepadlo vhod. 

Ak sa tento návrh zákona nedostane ďalej, máte nejaký plán B? Čo by malo nasledovať? 

Verím, že v hre je stále iniciatíva poslanca Jána Podmanického, ktorá sa začala vlani v lete. Na svete je nejaký prvotný návrh, aj keď celé to postupuje dosť pomaly. Ide len o to, aby mal šancu dostať sa do parlamentu. Návrh by mohol získať širokú podporu. 

V tom prípade by ale išlo o podstatne iný typ návrhu, nie? 

Samozrejme, jeho návrh by nebol toho typu, o akom sa rozhoduje teraz, ale išlo by o viacero menších zmien, ktoré pomôžu napríklad lepšej informovanosti, úprave terminológie či lepšiemu systému pomoci, lepšiemu nastaveniu sociálnych dávok a podobne. Takýto posun by bol úspech a pozitívne by ovplyvňoval ľudí.

No v pro-life hnutí sa podľa mňa udomácňuje názor, že naším strednodobým cieľom, o ktorý sa treba snažiť, je zrušenie potratov na žiadosť. Dovtedy, samozrejme, sa potešíme aj čiastkovým, drobnejším zlepšeniam. Všetko, čo nás posúva k zrovnoprávneniu nenarodených detí, je dobré. Myslím, že novú energiu do toho vnesie aj ďalší národný pochod.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo