Anton Chromík: Výsledok referenda si politici nedovolia odignorovať

Ústavný súd rozhodol, že tri otázky referenda sú v súlade s ústavou a jednu odmietol kvôli jej možnému zmätočnému výkladu. Prezident Andrej Kiska následne určil konanie referenda o rodine na 7. februára 2015. O posledných udalostiach sme sa rozprávali s hovorcom Aliancie za rodinu Antonom Chromíkom.

Referendum o ochrane rodiny sa uskutoční o necelé dva mesiace. Ste na to pripravení?

Pripravení nebudeme nikdy tak, ako by sme mali byť. Pre nás je viac dôležitý samotný proces ako výsledok, ako jednorazová záležitosť v daný deň. Pripravujeme sa stále tým, že sa formujeme, že sa rodina dostáva do centra rozhovorov a že ju ľudia považujú za výnimočnú.

Nehovoríte to preto, lebo výsledok môže byť negatívny, keďže sa referendum nepodarilo spojiť s komunálnymi voľbami?

Vôbec nie. Už pred rokom v decembri  sme hovorili, že naším cieľom nie je len úspešné referendum. Oveľa dôležitejšia je hĺbka rozhodnutia ľudí pre rodinu. Znovu ju objaviť, pozerať sa na ňu a na rozhodnutia o svojom živote cez to, či to rodine pomáha alebo nie. Nebojíme sa ani toho, že by prišlo málo ľudí. Sú známe prieskumy agentúry Focus, kde účasť vyzerá dobre.

Napokon sa bude hlasovať o troch otázkach. Keď sme tu takto spolu sedeli v apríli, mali ste istotu, že všetky štyri otázky sú v zhode s ústavou. Nedala sa tretia otázka, teda tá, ktorá sa týkala neprijatia registrovaných partnerstiev a neprešla, naformulovať inak?

Samozrejme, všetko sa dá vždy naformulovať inak. Myslíme si však, že Ústavný súd nepoužil presvedčivú argumentáciu. Argumentoval síce, že aj tretia otázka je právne v poriadku, ale neumožnil ju s ohľadom na priemerného občana, ktorý by ju nemusel správne pochopiť.

"Ústavný súd potvrdil, že ani vylúčená otázka nikomu neberie žiadne práva a nikoho nediskriminuje ohľadom sexuálnej orientácie."

Zdieľať

Ústavný súd v podstate povedal, že tretia otázka by mohla zasahovať aj do práv blízkych osôb, ktoré už majú isté uznanie od štátu.

Tento záver je veľmi diskutabilný. Uznanie ako životného spoločenstva patrí iba manželstvu. Nikde v našom práve nie je definované, že by to patrilo akémukoľvek inému zväzku či blízkym osobám. Neviem si predstaviť, že by priemerný občan povedal, že žije v štátom uznanom „životnom spoločenstve“ so svojou vydatou sestrou, ktorá mu je blízkou osobou. Ústavný súd navyše aj trochu uznáva, že právne je táto otázka v poriadku, na strane 53 hovorí: „Slovné vyjadrenie tretej referendovej otázky pripúšťa dvojaký výklad. Súčasne ústavný súd nespochybňuje, že použitie metód výkladu práva by bolo možné ustáliť skutočnú obsahovú náplň posudzovanej otázky. Nemožno však od každého účastníka referenda, priemerného občana, očakávať odborné právnické uchopenie otázky, na ktorú odpoveď sa od neho očakáva.“ To znamená, že právne je otázka v poriadku, ale prihliada sa na priemerného občana. Táto výhrada však podľa nás neplatí.

Čo je však veľmi dôležité, Ústavný súd potvrdil, že ani táto otázka nikomu neberie žiadne práva a nikoho nediskriminuje ohľadom sexuálnej orientácie.

A zároveň vyvrátil to, čo už niektorí hovorili, že nepriamo zavedie registrované partnerstvo.

Toto rozhodnutie musí byť veľkým sklamaním pre tých, ktorí hovorili o neústavnosti otázok kvôli zásahu do základných ľudských práv. Ale to sme hovorili už dávno, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva od nás registrované partnerstvá nežiada, nikto nám nechcel veriť, každý si len tvrdí svoje, že je to základné právo a opakuje si to ako mantru.

Ústavný súd tiež povedal, že ústava nehovorí o tom, či sa referendum základných práv dotýka, ale či sú jeho predmetom. V prvom prípade by použitie referenda ako takého bolo absolútne vylúčené, lebo skoro každá oblasť ľudského života sa nejakým spôsobom dotýka základných práv. Keď ústavodarca dával referendum do ústavy, určite ho nechcel spraviť nefunkčným. Otázky, na ktoré sa pýtame, nepatria do základného štandardu práv, ktorý je dnes priznávaný – ani ústavného, ani zákonného.

Nezaväzujú nás rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) prijať registrované partnerstvá?

Anton Chromík: Referendum je posledná šanca, ako zastaviť tlak zo západnej Európy

Zdieľať

Vôbec nie. Naše stanovisko navyše nie je v rozpore ani s Európskym dohovorom pre ľudské práva, lebo judikát X verzus Rakúsko, o ktorý sa opiera druhá strana, nie je citovaný celý a správne, netýka sa Slovenska. Ústavný súd nám dal za pravdu. Spomenul to v rozhodnutí a povedal, že sa netýka Slovenska. Ďalej spor Kozák verzus Poľsko sa tiež netýka Slovenska, nemáme v tretej otázke položené tvrdenie, ktoré by diskriminovalo nejakú sexuálnu skupinu, ani v tej vylúčenej. A takto išiel Ústavný súd rad za radom a potvrdzoval argumentáciu, ktorú sme mali. Rozhodnutia ESĽP naozaj nedávajú taký základ, aby ešte v súčasnom stave boli naše otázky neústavné alebo v rozpore s medzinárodnými záväzkami. Preto práca ústavných právnikov, ktorí na tom pre nás robili, bola dobrá.

Nespochybňujete teraz vaše predošlé tvrdenie, že európske súdy sú aktivistické?

Oni sú mimoriadne aktivistické. No faktom je, že v súčasnej dobe boli naše otázky uspôsobené tak, aby boli v súlade s judikatúrou ESĽP. Ale je tiež faktom, že ESĽP v skutočnosti naozaj posunul hranice ďalej. Napríklad prípadom, ktorý sa týka adopcií detí v Rakúsku, keď označil ako diskrimináciu, že registrovaní partneri rovnakého pohlavia si nemôžu adoptovať deti, zatiaľ čo registrovaní partneri rozdielneho pohlavia môžu (pozn. red.:  Rakúsko zaviedlo inštitút registrovaného partnerstva pre osoby rovnakého aj rozdielneho pohlavia). Tak podľa nás prekonal istú magickú hranicu, lebo poprel princíp, že otec a mama sú pre deti to najlepšie. Platí to samozrejme pre prípad, kedy sú v danej krajine zavedené registrované partnerstvá, či už pre osoby rovnakého alebo rozdielneho pohlavia. Ale u nás nie sú.

Dá sa povedať, že sudcovia nášho Ústavného súdu sú konzervatívni?

Z tohto rozhodnutia sa dá vyvodzovať to, že naši ústavní sudcovia vykladali ústavu v súlade s jej textom a s medzinárodnými záväzkami. S výnimkou tretej otázky sa držali práva.

Podanie na Ústavný súd zdržalo váš pôvodný plán spojiť referendum s komunálnymi voľbami. Zvažovali ste v istom okamihu, že referendum nebude?

Nikdy som neuvažoval o tom, že by referendum nebolo, lebo máme záväzok k ľuďom, ktorí podpisovali petíciu. Ak by došlo k veľmi negatívnemu rozhodnutiu Ústavného súdu, pri ktorom by bolo zrejmé, že samotní ľudia by zmenili názor na to, či referendum ešte môže priniesť nejaký efekt, to by bola nová situácia. No taká nenastala.

Čiže ani po tom rozhodnutí súdu v Aliancii neprebehla taká diskusia?

(ticho) Môžem povedať toľko, že v Aliancii si veľmi vážime to, že ľudia chcú o tejto veci hovoriť.

Nerátali ste s tým, že sa prezident obráti na Ústavný súd?

Samozrejme, vždy rátame s viacerými možnosťami. Ak by sme s tým nerátali, nemuseli by sme sa zaoberať presným znením otázok. V každom prípade po tom, čo nám pán prezident ešte ako prezidentský kandidát prisľúbil, že to spojí s voľbami, sme mali veľkú nádej, že tieto veci nebudú uplatňované.

Ako teraz vnímate Andreja Kisku, ktorý sa obrátil na Ústavný súd, následne oznámil, že sa referenda zúčastní, a napokon povedal, že má stále pochybnosti?

Snažím sa nesúdiť. Pána prezidenta si vážim ako každého človeka, ale to mi nebráni v tom, aby som pochválil dobré, čo urobí a vyjadril sa k tomu, čo urobí zle. Jeden čin bol taký, s ktorým nesúhlasíme, lebo sme si mysleli niečo iné, potom bol čin, ktorým pán prezident povedal, že sa na referende zúčastní a bude hlasovať za dve otázky, tretiu sme mu chceli vysvetliť. Túto vec sme samozrejme pochválili. Čo sa týka jeho následného vyjadrenia pochybností, môžeme len povedať, že tomu nerozumieme, lebo rozhodnutie Ústavného súdu je jasné.

"Referendum vždy znamenalo dôležitý prejav vôle ľudí, ktorý bol následne politikmi veľmi vážne rešpektovaný. Aj neúspešné referendá, ako napr. to o priamej voľbe prezidenta, viedli k zmene stavu."

Zdieľať

Vysvetlili ste mu otázku o sexuálnej výchove?

Bohužiaľ nie. Napísali sme mu list s tým, že sa chceme stretnúť, zatiaľ sme nedostali žiadny termín stretnutia ani odpoveď.

Rokovali ste už o podpore referenda a odporúčaniach pre voličov s politickými stranami?

Otvárame sériu rokovaní s politickými stranami. Snažíme sa ich informovať o situácii.

Jaroslav Daniška v .týždni napísal, že lepšou možnosťou s ohľadom na pravdepodobné podanie na Ústavný súd mohlo byť, že nepodáte podpisy prezidentovi už teraz, ale počkáte rok, teda do času pred parlamentnými voľbami. Zvažovali ste aj takú možnosť?

Myslím, že to nebolo reálne. Ľudia od Aliancie neočakávajú, že bude politikárčiť. Čakajú, že keď ich vyzvala na podpis a oni ho pripojili, že sa to zrealizuje. Uprednostnili sme čistý priamy postup. Čo sa týka toho roka, myslím si, že by sme boli v rovnakej situácii a možno by sme nestihli zase parlamentné voľby. Tak isto by mohlo prísť k rozhodovaniu Ústavného súdu s neviem akým výsledkom.

Úspech bude do nejakej miery závisieť aj na angažovanosti cirkví. Rokujete s nimi?

Podporu máme od všetkých cirkví. Naposledy sme si mohli prečítať vyhlásenie židovskej náboženskej obce, ktorá hovorí práve o hodnote rodiny a o tom, že ju treba podporovať. Je to téma, ktorá je spoločná pre všetkých ľudí.

Zozbierať 420-tisíc popisov je úctyhodné, ale na úspech samotného referenda to nebude stačiť. Kedy začnete s masívnejšou kampaňou?

Bude to chcieť veľa obiet, darov a veľa dobrovoľníckej práce. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ju zorganizovali, ale nie sme platení žiadnymi politikmi ani ambasádami, financie na kampaň dajú obyčajní ľudia, ktorí si to vážia.

Napríklad teraz plánujeme vydať peknú vianočnú pohľadnicu, ktorá bude prezentovať hodnoty rodiny. Zároveň by mala byť aj naším malým fundraisingom. Po tejto pohľadnici by sa mala spustiť kampaň, využijeme kontakty dobrovoľníkov, ktorí budú ochotní podieľať sa na roznášaní letákov a distribuovaní plagátov. Každý človek by sa mal dozvedieť o konaní referenda a o tom, že by naň mal ísť.

Aké sa pozeráte na informovanie ľudí o referende prostredníctvom médií?

"Nezúčastniť sa by bola kardinálna chyba. Tí, ktorí prídu, ukážu svoju vôľu a ich vôľa nemôže byť ignorovaná."

Zdieľať

Využívame priestor, ktorý nám dajú, a ten je samozrejme minimálny. Domáhať sa ho je tak náročné, že sa nedá uhrať ani remíza. Chcem apelovať na to, aby médiá predsa len neprekračovali hranice slušnosti. Už mnohokrát boli veľmi výrazným spôsobom porušené. Nazývať niekoho talibancami, fanatikmi alebo horšími výrazmi, ktoré použili priamo novinári, nie je správne. My sa snažíme nereagovať takýmto spôsobom.

Keďže referendum nebolo spojené s komunálnymi voľbami a má omnoho menšiu šancu na úspech, tak aj ľudia, ktorí s Alianciou inak vo všetkom súhlasia, si teraz môžu povedať, že zúčastniť sa už nemá zmysel.

To by bola kardinálna chyba, lebo vieme o tom, že samotný právny význam referenda je značne obmedzený. Ale vieme tiež to, že referendum vždy znamenalo dôležitý prejav vôle ľudí, ktorý bol následne politikmi veľmi vážne rešpektovaný. A povedzme si otvorene, mnohé neúspešné referendá, ako napr. to o priamej voľbe prezidenta, viedli k zmene stavu. A tak isto to bude aj s našim referendom. Tí, ktorí prídu, ukážu svoju vôľu a ich vôľa nemôže byť ignorovaná. Každý jeden človek, ktorý príde a podporí referendum, sa pridá na stranu rodiny a dobra.

Prečo by mali referendum podporiť nerozhodnutí ľudia či neveriaci?

Podľa výsledkov prieskumu agentúry Focus, ktoré sme mali v septembri, to vyzerá tak, že prvú otázku podporuje 80 percent ľudí, druhú okolo 76 percent, tretiu 74 percent a štvrtú okolo 68 percent ľudí. Je úplne jasné, že to nie sú ľudia, ktorí sú príslušníci nejakej cirkvi, lebo ich počet je nižší. Takže téma referenda je dôležitá pre každého.

Ak referendum nebude úspešné, budeme robiť ešte jedno?

Referendum už je úspešné a veríme, že bude úspešne aj právne. Naša práca však v žiadnom prípade ani úspešným referendom nekončí. Ďalej budeme hľadať cesty, ako pomôcť rodine.

Lukáš Melicher, Lukáš Obšitník

Foto: autori

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo