Nebola chladná noc, asi -8. Ako žijú ľudia bez domova v Bratislave (reportáž)

Nebola chladná noc, asi -8. Ako žijú ľudia bez domova v Bratislave (reportáž)

S terénnymi pracovníkmi organizácie Depaul sme boli hľadať ľudí bez domova v hlavnom meste.

Krátko pred siedmou hodinou ráno je koncom januára v hlavnom meste ešte tma, teplota je okolo piatich stupňov pod nulou a na zemi ešte vrstva snehu, ktorý napadal v uplynulých dňoch. Dvojica mladých terénnych pracovníkov Lucia a Jakub z organizácie Depaul Slovensko, ktorá v Bratislave pomáha ľuďom bez domova, si pripravuje veci pred začiatkom ďalšieho výjazdu.

Jakub nakladá do auta dve plné vrecia dreva, termosky s čajom, konzervy s jedlom či hygienické potreby. Nakoniec naloží do kufra detské boby. Najprv nerozumieme prečo, no už onedlho ich využitie veľmi oceníme.

Dvojica dopije kávu, sadnú do auta a vyrážajú. Za ľuďmi bez domova už asi rok chodievajú niekoľkokrát do týždňa na miesta, kde sa zdržiavajú.

Tzv. streetwork je jednou z aktivít organizácie Depaul Slovensko, ktorá je v Bratislave známa najmä vďaka veľkej Nocľahárni sv. Vincenta, kde poskytujú nocľah a sociálnu pomoc ľuďom z ulice. Je to jediná nocľaháreň na Slovensku, ktorá prenocuje všetkých. Aj opitých a ľudí pod vplyvom drog.

Terénnu prácu momentálne robí skupina šiestich ľudí v mestských častiach Dúbravka a Karlova Ves. Projekt sa začal „hľadačskou fázou“, keď zisťovali, v ktorých lokalitách sa ľudia bez domova nachádzajú. „Väčšinou sú to opustené chatky v záhradkárskych oblastiach, ktorých je v týchto častiach Bratislavy veľa,“ hovorí Jakub cestou na prvú zastávku práve do jednej z nich. „Na takom mieste je takmer isté, že niekoho nájdete.“

Ďalšími typickými miestami, kde sa zvyknú vyskytovať, sú okolia nákupných centier, parky, mosty či teplovodné šachty. Náročnejšie je nájsť ich obydlie v meste, keďže sa v rámci neho často presúvajú.

Pomaly vychádza slnko a prichádzame k prvej záhradkárskej oblasti v Dúbravke. Niektoré záhradky s chatkami sú udržiavané, no medzi nimi je viacero opustených a práve v nich je predpoklad, že natrafíme na niekoho, kto si z nich spravil viac či menej prechodný domov.

Zaparkujeme, Jakub vyloží vrecia s drevom na boby, Lucia vezme termosku s čajom. Práve ten je často súčasťou prvého kontaktu pri stretnutí s ľuďmi bez domova. „Je to pre nás  taká vstupná brána k nim, aby nám dôverovali,“ vysvetľuje. „Vždy sa najprv predstavíme, ponúkneme čaj alebo kávu a spýtame sa, či a ako im môžeme pomôcť. Nepúšťajú si k sebe cudzích ľudí ľahko. Niekedy trvá veľmi dlho, kým sa medzi nami vybuduje dôvera. Sú aj takí, ktorí nás hneď odmietnu.“

„Niekedy trvá veľmi dlho, kým sa medzi nami vybuduje dôvera. Sú aj takí, ktorí nás hneď odmietnu.“ Zdieľať

Kráčame po zasneženej ceste pomedzi záhradky, na boboch ťaháme vrecia s drevom. V jednej z opustených chatiek by mal žiť starší muž so ženou. Lucia s Jakubom už cestu dobre poznajú. „Za týmito chodievame už asi rok, no iba nedávno nám dovolili, aby sme im pomohli s vybavovaním niektorých záležitostí. Muž mal už viackrát porážku,“ vraví Jakub.

Po pár minútach kráčania odbočíme z cesty k starej chatke. Je zatvorená, no Jakub podľa zámku na dverách vie, že jej obyvatelia sú vo vnútri. „Ešte spia,“ hovorí potichu. Vonku pred chatkou sú tašky, debničky, vozík či starý kočík, na ktorom si pravdepodobne vozia veci. Položíme tam aj vrecia s drevom, ktoré sme priniesli. „Vydrží im tak dva-tri dni. Na kúrenie používajú väčšinou staré peterky.“

Nie je to jediná z chatiek v tejto lokalite, v ktorej sa niekto usídlil. „Aj v tamtej žije jeden pán,“ ukazuje Jakub na jednu neďaleko, ktorá je však už na prvý pohľad v zlom stave. „Ale ten je tu málokedy.“ Je vidieť, že po približne rok už má o tejto oblasti prehľad. „Tamtá vyššie je luxusná, je murovaná a má kovovú strechu, momentálne je prázdna,“ opisuje Jakub ďalšiu búdu v opustenej záhradke. 

Vysvetľuje nám, že aj cez Google mapy sa dá niektoré chatky vidieť. „Ak sa zdá, že by v nich niekto mohol byť, ideme sa tam pozrieť a stane sa, že naozaj niekoho nového nájdeme.“

Aktuálne majú v databáze okolo dvesto klientov. S niektorými sa však stretli iba raz, s inými kontakt stratili, pretože niekam zmizli. Za ďalšími chodievajú pravidelne už dlhší čas. „Veľmi sa ich nepýtame na to, prečo sa ocitli v takej životnej situácii, skôr riešime praktické veci a to, čo potrebujú teraz,“ vraví Lucia. Na nejaké obzvlášť negatívne situácie si nespomína. „Raz sa stalo, že pred jedným pánom sme museli utekať,“ hovorí s úsmevom. „Bol ťažká povaha.“

Obaja predtým pracovali aj v nocľahárni. „Tam chodili ľudia za nami, tu ideme my k nim.“

„Veľmi sa ich nepýtame na to, prečo sa ocitli v takej životnej situácii, skôr riešime praktické veci a to, čo potrebujú teraz. Zdieľať

Lucia študovala jazyky, po vysokej škole pracovala v personálnej agentúre. „Nebavila ma kancelárska práca a zhodou okolností som zistila, že Depaul hľadá dobrovoľníkov do nocľahárne, tak som si povedala, že to skúsim.“

Myslí si, že s ľuďmi bez domova sa dá pracovať, no niekedy je jej ľúto, keď vidí, že sa im na podnose ponúka možnosť niečo v ich živote zlepšiť, no oni to nechajú tak. 

Zo skúseností hovorí, že sa im často nechce ísť do rôznych vybavovačiek, keď majú napríklad nárok na finančné príspevky alebo dôchodky. „Neraz im chýbajú doklady, a tak sa im snažíme pomôcť vybaviť najprv tie. Veľakrát sme dohodnutí, že pôjdeme s nimi, no oni neprídu. Rezignujú alebo si povedia, že to má ešte čas. Rozhodovať za nich nemôžeme.“

Ani ona, ani Jakub si nespomínajú v rámci streetworku na človeka, ktorého spoznali a neskôr si našiel bývanie či prácu, a tak s ním mohli spoluprácu ukončiť. „Ak sme s niekým prerušili kontakt, tak preto, že sme ho už nenašli na mieste, kde predtým bol. Treba si ale uvedomiť, že často majú komplikovanú minulosť a vážne zdravotné problémy.“

Presunuli sme sa do ďalšej záhradkárskej oblasti, ktorá vyzerá byť udržiavaná menej ako tá predošlá. Aj tu by sa mohol niekto zdržiavať. Prechádzame pomedzi kríky a stromy k drevenej búde. Je však momentálne prázdna. Na zemi je matrac, porozhadzované periny, nejaké oblečenie a fľaše. Evidentne tu niekto strávil uplynulú noc. „To, že tu bol, vieme aj podľa toho, že minule sme tu nechali konzervu s jedlom a tá je teraz preč,“ hovorí Jakub.

Po chvíli zbadá za stromami človeka. „Počkajte tu,“ vraví nám. Ku každému, a zvlášť k tomu, koho stretnú prvý raz, pristupujú Jakub s Luciou opatrne. Vedia totiž, že nie sú veľmi radi, ak k nim príde odrazu väčší počet ľudí. Aj preto nám Jakub odporúča, aby sme sa držali trochu ďalej.

„Veľakrát sme dohodnutí, že pôjdeme s nimi, no oni neprídu. Rezignujú alebo si povedia, že to má ešte čas.“ Zdieľať

Po pár minútach sa vráti. „Tohto muža som stretol už minule, no bol opitý a aj bez toho mal kvôli nehode problém s rečou. Teraz bol v lepšom stave, no vraj stratil občiansky. Chcel by ísť pracovať do kovošrotu, ale bez neho nemôže nič. Dohodli sme sa, že zajtra sa tu stretneme. Som zvedavý či tu bude,“ vraví Jakub.

Alkohol je podľa Lucie a Jakuba najčastejším problémom týchto ľudí. Stretávajú sa s tým veľakrát. „Boli sme už aj na mieste, kde sme našli striekačky, ale človeka, ktorému patrili sme tam nestretli.“

Smerujeme do ďalšej, tentoraz už bývalej záhradkárskej oblasti za sídliskom v Karlovej Vsi. Teplota už môže byť okolo nuly, na slnku je príjemne. Dnes to vyzerá na krajší zimný deň. „Túto zimu už bolo aj chladnejšie, dnes je to celkom fajn,“ hovorí Jakub s tým, že tak ako sú pre ľudí v bratislavských uliciach náročné nízke teploty v zime, ťažké je to pre nich aj počas vysokých horúčav v lete.

„Tí, ktorí majú telefón, si zavolajú aj záchranku,“ vraví Lucia. „Niektorí sa ozvú aj nám, ak niečo potrebujú. Napríklad včera nám volal jeden klient, že má deravé topánky, tak sa mu dnes pokúsime priniesť nové.“

Za deň stihne dvojica terénnych pracovníkov navštíviť okolo desať ľudí. Je to však rôzne, niekedy strávia celý deň iba s jedným klientom, ako napríklad predvčerom, keď s ním čakali u lekára. „Stalo sa tiež, že sme si vytypovali lokalitu, do ktorej sme ich išli hľadať, no nenašli sme nikoho.“

Depaul má tiež vlastnú ošetrovňu, kde v prípade potreby klientov odvezú. Pokiaľ ide o vážnejší zdravotný problém, zoberú ich do nemocnice. Lekári sú podľa Lucie väčšinou milí, keď im privezú niekoho z ulice, no stane sa, že občas majú poznámky, ktoré by nemuseli povedať nahlas.

„Zväčša riešime iba akútne prípady, no zdravého človeka som medzi nimi asi ani nevidel.“ Zdieľať

Stojíme pri chatke, v ktorej bývajú dvaja starší muži Ondrej a Peter. Lucia s Jakubom sa s nimi už dobre poznajú. Chlapi sú už hore, vítajú ich a hneď referujú o tom, čo majú nové. Majú dobrú náladu, najmä Ondrej je priateľský a zhovorčivý.

Okolo chatky je množstvo haraburdia. Všimneme si starú práčku, ktorú sa chystajú rozobrať a kovové časti odniesť do zberu. „Nerez ide asi po tri eurá,“ vraví Ondrej. „Najlepšie je, keď nájdeme niečo medené.“

„Nemáte to odtiaľto do najbližšej zberne ďaleko?“ pýtame sa. „Ani nie, na Pionierskej som do hodinky,“ vraví bezstarostne Ondrej. .

Dole za chatkou horí oheň, Peter hovorí, že si varil kávu. Kedysi tu bývali piati, teraz sú dvaja. Ondrej žije na tomto mieste už asi štyri roky. „Predtým to bolo celé deravé, nedalo sa tu bývať, musel som to celé opraviť,“ spomína.

„Nebola až taká zima, dalo sa spať,“ reaguje Ondrej, keď sa ho Lucia pýta, či nebolo v noci príliš chladno. „Asi -8, to je v pohode. Horšie je, keď fúka alebo sneží.“

Jakub nám neskôr hovorí, že odkedy Ondreja pozná, nepočul ho sťažovať sa, vždy býva veselý. „Je to drsný chlapík. Aj lekárka minule vravela, že keď mu ošetrovala zranenie, tak ani necukol, hoci to vraj muselo bolieť ako sviňa.“

Lucia s Jakubom im ešte ponúknu čaj, zistia, čo potrebujú priniesť, a uistia ich, že prídu znova. „Ľahko sa mnohým povie, že nech si tí lenivci nájdu prácu,“ tvrdí Jakub. „No kvôli zdravotnému stavu či podmienkam, v ktorých žijú, to je často takmer nemožné. V tých búdach sa poriadne nedá spať. Chodiť do práce nevyspatý sa dlhodobo nedá a už vôbec nie, ak je človek chorý. Zväčša riešime iba akútne prípady, no zdravého človeka som medzi nimi asi ani nevidel.“
 

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo