Aký postoj majú kandidáti na ústavných sudcov k registrovaným partnerstvám?

Aký postoj majú kandidáti na ústavných sudcov k registrovaným partnerstvám?

Robert Fico počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom NR SR. Foto – TASR/Martin Baumann

Väčšina odpovedí kandidátov bola v otázke registrovaných partnerstiev, homosexuálnych manželstiev a adopcie detí homosexuálmi vyhýbavá a nejasná.

Už vo februári sa možno rozhodne o menách prvých kandidátov na ústavných sudcov, ktorí získajú dostatočný počet hlasov v parlamente a prezident bude spomedzi nich vyberať budúcich členov Ústavného súdu.

Väčšinu kandidátov spoznala nielen širšia, ale aj úzka odborná verejnosť pred necelými dvomi týždňami, keď  absolvovali verejné vypočúvanie ústavnoprávneho výboru. Títo kandidáti nedostávali od členov výboru iba otázky na svoju odbornú spôsobilosť, názory na rôzne právne rozhodnutia z minulosti alebo schopnosť odolávať prípadným politickým tlakom. Väčšina z nich čelila aj otázkam, ktoré mohli poodhaliť ich hodnotovo-etický profil.

Trojica poslancov z výboru Jozef Lukáč (OĽaNO), Rastislav Schlosár (ĽSNS) a Eduard Adamčík (Most-Híd) sa pravidelne kandidátov pýtala na ich postoj k registrovaným partnerstvám, respektíve homosexuálnym manželstvám a možnosti adopcie detí týmito pármi, potratom či Istanbulskému dohovoru.

Najmä prvá z otázok sa opakovala najčastejšie a od uchádzačov o post v Košiciach na ňu prišlo najviac odpovedí. A keďže je možné, že ústavní sudcovia, ktorí budú zvolení na najbližších dvanásť rokov, budú posudzovať hodnotovú otázku tohto typu – napríklad v prípade, keby väčšina poslancov Národnej rady raz schválila registrované partnerstvá a odporcovia by napadli ich súlad s ústavou – je zaujímavé vedieť, ako kandidáti na ústavných sudcov rozmýšľajú o tejto otázke. 

Drvivá väčšina z nich však pred výborom vyslovovala nejasné či nejednoznačné stanoviská. Veľká časť kandidátov odpovedala nepriamo či vyhýbavo, a tak sa predstava o tom, ako by nakoniec rozhodovali o danej téme, ak by pristála na stole Ústavného súdu, neutvára ľahko.

Súčasné znenie Ústavy Slovenskej republiky o manželstve:

Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru (Ústava Slovenskej republiky, čl. 41).


Výraznejšie sa pri téme registrovaných partnerstiev, homosexuálnych manželstiev a možnosti adopcie detí pármi rovnakého pohlavia vymedzilo iba zopár kandidátov. Aj medzi nimi však niektorí rozlišovali rozsah práv, ktorý by homosexuálom umožnili.

Patril k nim i najsledovanejší spomedzi uchádzačov Robert Fico. „Adopciu detí považujem za malú zvrátenosť,“ reagoval na otázku z ústavnoprávneho výboru bývalý premiér. Zároveň však povedal, že párom rovnakého pohlavia by sa malo pomôcť v praktickom živote, napríklad pri nakladaní s majetkom či získavaní informácií o zdravotnom stave partnera.

V odpovedi na otázku o interrupciách Fico povedal, že „dnešná právna úprava je kvalitná a bol by rád, aby taká zostala“. Zdôraznil, že nejde o jeho právny odborný názor.

Rozšíriť práva homosexuálnych partnerov napríklad pri možnosti nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie je potrebné aj podľa kandidátky Sone Mesiarkinovej, ktorá v súčasnosti stážuje na Ústavnom súde. Vo veci adopcií povedala, že už aj dnes možno niektoré deti vychovávajú homosexuálne páry, pretože osamelé osoby majú povolenú adopciu.

„Výchova detí v neštandardnom prostredí, to sa mi zdá príliš odvážne, hoci možno som príliš skostnatený,“ povedal prvý z vypočúvaných kandidátov Ján Drgonec, ktorý už v minulosti na Ústavnom súde pôsobil. Vyhlásil, že manželstvá homosexuálov by povolil, no nesúhlasí s tým, aby mohli vychovávať deti.

Kandidátka Martina Jánošíková, ktorá je riaditeľkou Ústavu medzinárodného a európskeho práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, by s registrovanými partnerstvami a adopciou detí rovnakopohlavnými pármi podľa vlastných slov nemala problém.

K zmene pri právach homosexuálov by mohlo dôjsť aj podľa šéfky Centra právnej pomoci Evy Kováčechovej. „Spoločnosť sa vyvíja a to, čo nebolo predstaviteľné pred 10, 20 či 50 rokmi, sa zmenilo. Mala by sa meniť aj legislatíva,“ tvrdí ďalšia uchádzačka o pozíciu na Ústavnom súde s tým, že Európsky súd pre ľudské práva ponechal úpravu práv homosexuálov národným štátom. „Dal nám veľa priestoru na to, aby to bolo upravené tak, aby sme rešpektovali práva všetkých.“


Ústanoprávny výbor NR SR počas vypočutia kandidátov na post ústavného sudcu. Foto – TASR/Martin Baumann

Ako silná zástankyňa registrovaných partnerstiev sa pri vypočúvaní prezentovala kandidátka Lucia Kurilovská. „Som rozhodne za registrované partnerstvá, žijeme už v 21. storočí, keď sa menia určité postoje, a nemyslím si, že by toto mohlo byť na ujmu komukoľvek. Mohlo by to priniesť osoh tým, ktorí sa rozhodnú takto žiť,“ povedala Kurilovská, ktorú na post ústavnej sudkyne navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského. Otázka adopcií detí homosexuálmi si podľa nej vyžaduje diskusiu psychológov a psychiatrov a menej právnikov.

Kurilovská tento pondelok ohlásila, že svoju kandidatúru sťahuje.

Ďalší z kandidátov, ktorého nominovala Právnická fakulta UK, Michal Ďuriš vyhlásil, že neočakáva zmeny v oblasti registrovaných partnerstiev a adopcie detí homosexuálnymi pármi. „Ak by som bol sudcom Ústavného súdu, musel by som sa riadiť ústavou. Myslím si, že súčasné znenie ústavy tak, ako sú v nej obsiahnuté tieto otázky, takéto situácie nepripúšťa.“

Nominant Kotlebovej ĽSNS Radovan Hrádek na otázku o právach homosexuálov reagoval, že dnes sú ich práva dostatočné. „Čo sa týka výchovy detí osobami rovnakého pohlavia, som proti,“ dodal.

Predstaviť si to v súčasnosti nevie ani kandidát Martin Javorček, ktorého navrhla Právnická fakulta UK. Pri otázke o právach homosexuálov povedal, že je potrebné oddeliť pojem registrované partnerstvo a manželstvo.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo